Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Čoraz viac chaosu a nejasností - aj tak by sa dala stručne opísať situácia okolo bratislavského Domu odborov Istropolis. Na jednej strane sa starosta mestskej časti Nové Mesto Rudolf Kusý, ktorý ešte pred štyrmi rokmi vykrikoval, že nedopustí, aby Istropolis zrovnali so zemou, chváli dohodou s developerom. Tá znie, že noví majitelia musia na mieste Istropolisu postaviť kultúrne a kongresové centrum pod hrozbou pokuty, a to do štyroch rokov. Na druhej strane - reprezentatívny kultúrny stánok pomocou štátnej dotácie chceli vybudovať aj ďalšie subjekty na iných miestach. Lenže občianske združenie NKKC (Národné kultúrne a kongresové centrum) v súťaži vybralo za najlepší projekt práve Nový Istropolis. Mnohí pochybujú o jej transparentnosti a výsledok napálil aj ministra financií Igora Matoviča. Svojím typickým slovníkom organizátorovi súťaže odkázal: „Tak takto. Utrite si zobáky, zbytočne ste nadprácu robili. Váš výber si strčte, kam chcete…“

<h2>Monumentálna architektúra</h2>
Výstavba niekdajšieho Domu Revolučného odborového hnutia (ROH) podľa návrhov študentov pražskej Akadémie výtvarných umení Ferdinanda Končeka, Iľju Skočeka a&nbsp;Ľubomíra Titla prebiehala od roku 1965 do roku 1981. „Ide o&nbsp;komplex troch budov, z&nbsp;ktorých každú stvárnili jedinečným spôsobom. Administratívna časť a&nbsp;Dom detí sa vyznačujú striedmou architektúrou. S&nbsp;ňou kontrastuje monumentálna kompozícia mramorom obložených objemov hlavnej sály,“ vysvetľuje Henrieta Moravčíková, predsedníčka slovenskej pracovnej skupiny DOCOMOMO - medzinárodnej organizácie na výskum a&nbsp;ochranu modernej architektúry. Dodáva, že dielo patrí k&nbsp;najlepším prejavom neskorého modernizmu na Slovensku.
<h3>VIDEO: Monumentálna stavba Istropolisu je v žalostnom stave</h3>

Pred dvadsiatimi rokmi v&nbsp;ňom bolo jedno z&nbsp;najšpičkovejších kín v&nbsp;meste, veľká sála sa dlho využívala na rôzne kultúrne podujatia a&nbsp;koncerty. Lenže Istropolis v&nbsp;rukách porevolučného vlastníka Jednotného majetkového fondu zväzov odborových organizácií v&nbsp;SR (JMF) začal neľútostne chátrať.
<h2>Verili v&nbsp;šancu na záchranu</h2>
V&nbsp;roku 2017 kúpila pozemky a&nbsp;budovy na Trnavskom mýte developerská firma Immocap a&nbsp;o&nbsp;niečo neskôr predstavila svoj veľkolepý projekt s&nbsp;pôsobivou modernou vizualizáciou - bez pôvodného komplexu budov. „Šokovalo nás, v&nbsp;akom dezolátnom stave sme našli objekt Istropolisu,“ reagoval generálny riaditeľ firmy Martin Šramko a&nbsp;vymenoval nedostatky od statiky až po množstvo azbestu. Zjednodušene - Istropolis je podľa majiteľov aj mnohých odborníkov v&nbsp;takom katastrofálnom stave, že jeho rekonštrukcia nepripadá do úvahy. Musí teda padnúť.
Strhla sa búrlivá diskusia. Mnohí uvítali, že na mieste „chátrajúcej opachy“ vyrastie moderný komplex administratívnych budov, bytov, oddychovej zóny aj miest na kultúru. Iní sa však chytali za hlavu.

„Istropolis je jedna z&nbsp;najhodnotnejších stavieb Nového Mesta a&nbsp;už od tohto roku aj pamätihodnosť hlavného mesta. Za jeho záchranu sme spolu s&nbsp;architektmi a&nbsp;odborníkmi z&nbsp;DOCOMOMO Slovensko vypísali petíciu, pod ktorú sa podpísalo vyše 10&nbsp;600 ľudí. Adresovali sme ju primátorovi Matúšovi Vallovi, starostovi Rudolfovi Kusému, poverenému riaditeľovi Pamiatkového úradu SR Radoslavovi Ragačovi a&nbsp;ministerke kultúry Natálii Milanovej,“ povedal PLUS 7 DNÍ Jakub Lipták z&nbsp;iniciatívy Ľudská mierka. Priznal aj to, že šéfka rezortu kultúry ich ako jediná neprijala a&nbsp;k&nbsp;petícii sa nijako nevyjadrila „Nereaguje ani na naše listy, telefonáty, úplne nás ignoruje,“ krúti hlavou.
Pritom na Pamiatkovom úrade SR bol rozbehnutý proces vyhlásenia Istropolisu za národnú kultúrnu pamiatku, ktorý schváli aj kompetentný Krajský pamiatkový úrad Bratislava. „Podľa mojich informácií však prišiel z&nbsp;ministerstva kultúry pokyn, že Istropolis sa za takúto pamiatku nesmie vyhlásiť. Nechápem prečo, keď odborné predpoklady na to spĺňa,“ dodáva Jakub Lipták.

<h2>Vhodné miesto na kultúru</h2>
Kým časť aktivistov, umelcov a&nbsp;architektov bojovala za záchranu starého Istropolisu, iní ho zatracovali.
Karty zamiešala plánovaná výstavba Národného kultúrneho a&nbsp;kongresového centra, na ktorú kabinet Petra Pellegriniho vyčlenil 60 miliónov eur. Približne v&nbsp;tom čase nezisková organizácia Globsec so zástupcom Róbertom Vassom spolu s&nbsp;Martinom Valihorom založili aj združenie NKKC s&nbsp;cieľom šíriť povedomie o&nbsp;potrebe reprezentatívneho kultúrneho stánku, ktorý v&nbsp;našom hlavnom meste naozaj chýba.
Objavili sa viaceré veľkolepé projekty. Okrem modernej, multifunkčnej sály s&nbsp;kapacitou 3-tisíc miest na sedenie a&nbsp;5-tisíc miest v&nbsp;kombinácii sedenie a&nbsp;státie v&nbsp;Novom Istropolise spoločnosti Immocap boli v&nbsp;hre projekty Incheba a&nbsp;Nové Lido.
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/dni-ma-zratane-cudne-hry-okolo-bratislavskeho-istropolisu-napalili-aktivistov-aj-matovica" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a></h3>
Novému Istropolisu v&nbsp;propagácii pomohli niektoré známe osobnosti. Medzi nimi aj hudobný dramaturg Juraj Čurný. „Oslovili ma, keď robili prvú prezentáciu, a&nbsp;vyšiel som im v&nbsp;ústrety, lebo si naozaj myslím, že ten priestor potrebuje novú stavbu namiesto terajšej. Nemám teda dôvod nepodporovať tento návrh,“ priznal pre PLUS 7 DNÍ. Nebolo to však celkom zadarmo. „Ponúkli mi nejaký honorár, ktorý som nevyžadoval a&nbsp;bol skôr symbolický. Podporil som to ešte predtým, než mi navrhli, že mi za vyjadrenia a&nbsp;nejaké video zaplatia,“ upresnil. K&nbsp;Istropolisu má Juraj Čurný jasný postoj. „Budova, ktorá tam je, nemá šancu na prežitie, nespĺňa potrebné kritériá.“
<h2>Zmenil rétoriku</h2>
Starosta mestskej časti Nové Mesto Rudolf Kusý sa zase tešil, aké podmienky u&nbsp;developerov vybojoval. „Po tvrdých rokovaniach máme s&nbsp;investorom Nového Istropolisu poctivú a&nbsp;transparentnú zmluvu. So záväzkom, že ak nepostaví novú kultúrnu sálu pre 1&nbsp;650 divákov, zaplatí pokutu päť miliónov eur. Ale nám nejde o&nbsp;nejakých päť miliónov. To by bola prehra nás všetkých. Bratislavčanov, ale aj developera. Nám ide o&nbsp;to, aby tento priestor bol znova príjemným priestorom, priestorom na stretnutia či kultúru,“ napísal na svoj Facebook.
V&nbsp;roku 2017 však Kusý tvrdil niečo iné. „V&nbsp;žiadnom prípade nepodpíšem nejaké rozhodnutie, ktoré by hovorilo o&nbsp;likvidácii Istropolisu, o&nbsp;zrovnaní so zemou,“ dušoval sa. „Vnímam to ako porušenie jeho slova,“ reaguje Jakub Lipták z&nbsp;Ľudskej mierky. Novomestský starosta sa bráni, že od začiatku zdôrazňoval, aby Istropolis nezmizol bez náhrady. „Pretože na rozdiel od rodinného domu, bytovky či nejakej administratívnej stavby je to priestor, ktorý by mal, mohol a&nbsp;sčasti aj slúžil na kultúru,“ vysvetlil nám.
<h2>Kongresový oser</h2>
Zdalo sa, že výstavba národného kultúrneho centra v&nbsp;Novom Istropolise je hotová vec. OZ NKKC prezentovalo štúdiu realizovateľnosti projektu a&nbsp;jeho pracovná skupina označila vo finále z&nbsp;troch posudzovaných developerských zámerov - Nový Istropolis od Immocapu, Nové Lido od J&amp;T Real Estate a&nbsp;prestavba výstaviska Incheba - projekt na bratislavskom Trnavskom mýte ako najvhodnejší na vznik takéhoto centra.
Ostatní uchádzači sa však o&nbsp;výsledkoch súťaže dozvedeli až z&nbsp;médií, čo výkonný riaditeľ Incheba, a. s., Alexander Rozin mladší považuje už len za vrchol celého procesu vyvolávajúceho pochybnosti. „Dlhodobo sme upozorňovali na to, že posudzovanie výberu lokality a&nbsp;partnera na výstavbu NKKC za desiatky miliónov eur zo štátneho rozpočtu nemá jasne definované a&nbsp;transparentné kritériá. O&nbsp;ich zverejnenie sme opakovane žiadali občianske združenie NKKC aj Útvar hodnoty za peniaze MF SR, ale neúspešne,“ priznal Rozin mladší.
Tak ako mnohí ďalší, aj výkonný riaditeľ Incheby upozorňuje, že rozhodovanie o&nbsp;desiatkach miliónov eur zo štátnej kasy je v&nbsp;rukách občianskeho združenia, ktoré vzniklo iba niekoľko dní pred tým, ako vláda schválila desiatky miliónov na NKKC. „V&nbsp;prípade medzinárodných štátnických podujatí na najvyššej úrovni hrozí na Trnavskom mýte uzatváranie jednej z&nbsp;najväčších križovatiek v&nbsp;meste a&nbsp;následný dopravný kolaps,“ dodáva.
Náklady na vybudovanie NKKC sa odhadujú na 104 miliónov eur s&nbsp;DPH, 60,6 milióna eur by mala byť výška štátnej dotácie a&nbsp;nejaké náklady by malo znášať aj OZ NKKC.
Výsledky súťaže však nepobúrili len neúspešných uchá­dzačov. „Pozerám ako puk… a&nbsp;čo nevidím… výber vraj robilo občianske združenie zložené z&nbsp;ľudí, ktorí si ešte u&nbsp;Pellegriniho vylobovali 60 miliónov na ich projektík kongresového centra v&nbsp;Istropolise,“ rozohnil sa v&nbsp;polovici decembra na Facebooku minister financií Igor Matovič. „Chlapci si zrejme myslia, že seno žeriem. To akože fakt výber z&nbsp;13 lokalít majú robiť ľudia priamo previazaní na jeden z&nbsp;projektov? To akože fakt sa máme tváriť, že je normálne, že vybrali sami seba?“ pokračuje. „Tak takto. Utrite si zobáky, zbytočne ste nadprácu robili. Váš výber si strčte, kam chcete… a&nbsp;ak raz nejaké centrum bude, tak jeho výber bude robiť cez transparentnú verejnú súťaž štát a&nbsp;žiaden záujemca sa okolo komisie ani len nešuchne.“

<h2>Pokútne šafárenie?</h2>
Samozrejme, združenie NKKC deklaruje, že jeho pracovná skupina vyberala lokalitu zodpovedne, transparentne, objektívne a&nbsp;v&nbsp;súlade s&nbsp;uznesením súčasnej vlády a&nbsp;posudzoval ju aj Útvar hodnoty za peniaze. „Rozsiahla štúdia s&nbsp;viac ako 300 stranami je výsledkom odbornej práce expertov z&nbsp;rôznych oblastí v&nbsp;súčinnosti s&nbsp;Útvarom hodnoty za peniaze a&nbsp;Inštitútom kultúrnej politiky. Je to dobrý základ na ďalšiu odbornú diskusiu o&nbsp;tejto téme,“ uviedlo pre TASR.
Celú záležitosť s&nbsp;NKKC považuje za netrasparentnú aj Jakub Lipták. „Indície naznačujú, že bolo vopred jasné, že má stáť na mieste Istropolisu. Je veľmi pofidérne, že občianske združenie Globsec si dá za nejasných podmienok, za neznámu cenu a&nbsp;s&nbsp;neznámym zadaním vypracovať štúdiu na výstavbu NKKC, pričom táto štúdia je neverejná, nikto ju nemohol pripomienkovať a&nbsp;podobne. Potom ju len tak preberie Pellegriniho vláda vo februári 2019, teda pár dní pred voľbami, a&nbsp;rozhodne, že vyčlení na tento projekt 60 miliónov eur,“ opisuje aktivista marketingovú štúdiu z&nbsp;júna 2019 s&nbsp;názvom Vybudovanie kongresového centra v&nbsp;Bratislave.
„Ja ani DOCOMOMO nie sme proti NKKC, mám však problém s&nbsp;tým, že sa má zlikvidovať hodnotná budova, mám problém s&nbsp;netransparentným procesom sprevádzajúcim NKKC a&nbsp;mám problém s&nbsp;tým, že takto nezodpovedne a&nbsp;pokútne sa má šafáriť s&nbsp;verejnými zdrojmi,“ rozhorčuje sa. „Nehovoriac o&nbsp;tom, že výstavba samotného Istropolisu bola financovaná z&nbsp;peňazí všetkých pracujúcich, teda všetkých občanov,“ pripomína.
Rovnako znepokojene reaguje aj ďalší aktivista a&nbsp;popularizátor histórie Bratislavy Ivor Švihran. Kritiku smeruje aj na pamiatkarov, ktorí napriek výzvam odborníkov a&nbsp;laickej verejnosti nedokázali dať komplexu Istropolis náležitú ochranu pred zbúraním. „Verím, že ak štát nakoniec na objekt Nového Istropolisu peniaze nedá, k&nbsp;okamžitému búraniu nepríde. V&nbsp;tejto kauze však nefandím ani projektom na Novom Lide a&nbsp;v&nbsp;Inchebe. Štát by nemal dávať peniaze na komerčné projekty developerským firmám s&nbsp;pochybným pozadím,“ dodáva.
<h3>ANKETA: Stojí za záchranu?</h3>
Ľubomír Feldek, básnik, prozaik a&nbsp;prekladateľ
Istropolis je v&nbsp;mojich spomienkach zviazaný najmä s&nbsp;dvoma inscenáciami: pre Divadlo Gedur, neskôr Wüstenrot, som urobil parafrázy dvoch Gogginových muzikálov. Na Broadwayi sa hrali pod nepreložiteľnými názvami Nunsense a&nbsp;Nunsense 2 - v&nbsp;slovenčine som im dal názvy Mníšky a&nbsp;Mníšky milionárky. Prvé predstavenie malo okolo tisíc repríz, Mníšky milionárky okolo päťsto. Samozrejme, že aj vďaka zájazdom. Ale aj tak je to dôkaz, že Istropolis je správna budova stojaca na správnom mieste, ktorá vždy priťahovala záujem Bratislavčanov - a&nbsp;priťahovala by ho aj dnes, keby sme ju nenechali schátrať. Určite však jestvujú talentovaní ľudia, ktorí jej dokážu vrátiť pôvodnú príťažlivosť. Netreba hneď všetko búrať.
Juraj Čurný, hudobný dramaturg
Prišiel som do Bratislavy v roku 1984, tak­že si pamätám jeho históriu skoro celú. Nemyslím si, že to bolo miesto, ktoré si získalo reputáciu, miesto, kde by ľudia vyslovene radi chodili. Áno, spoločenská sála bola pohodlná. Skôr som však videl, ako postupne chradol a chradol. No a s tými informáciami, ktoré mám, je mi jasné, že v tejto podobe nemá šancu na žiadnu prevádzku. Ani si nemyslím, že v tejto podobe je nejakou historickou architektonickou pamiatkou, aj keď nie som odborník na architektúru. Keď sa postaví iná budova, ktorá zohľadní požiadavky potrebné na priestor nového kongresového a kultúrneho centra, bude to oveľa lepšie.

<h2>Čo z neho zostane?</h2>
Jeďže súčasťou Domu odborov Istropolis je mnoho výnimočných umeleckých diel, niektoré z nich chce nový vlastník zachovať. Svoje miesto by mala mať originálna fontána autora Pavla Mikšíka z roku 1981, ktorá teraz stojí na vnútornom nádvorí Istropolisu. Skaze by sa mala vyhnúť vzácna vitráž Milana Dobeša aj keramický reliéf od Juraja Martha. Developer chce ďalej využiť kubánsky mramor z vonkajšieho obloženia Domu odborov či stožiare a lampy vonkajšieho osvetlenia, ako aj vlajkoslávu Jozefa Vachálka.
Sú však diela, ktoré sa preniesť nedajú. Napríklad strop veľkej sály od renomovaného sochára Jozefa Jankoviča, ktorý v&nbsp;tom čase nesmel pracovať na veľkých stavbách. „Pýtam sa, kde skončili gobelíny od maliarov Gandlovcov? A&nbsp;výborné štukolustro Michala Jakabčica bude ozdobou nejakého obchodu?! Bude tiež zničené? Alebo sa s&nbsp;nimi stretneme v&nbsp;novej budove spolu so ,zachovanými’ fragmentmi, ponáškami na detaily a&nbsp;prebratými nápadmi z&nbsp;pôvodnej budovy?! Kam až možno zájsť v&nbsp;napodobňovaní pôvodiny a&nbsp;pritom sa tváriť ústretovo, že chcú zachovať spomienku na bývalé interiéry, hoci každý súdny človek vie, o&nbsp;čo ide!“ reagovala na developerský projekt akademická maliarka Ľuba Končeková-Veselá, manželka jedného z architektov stavby Ferdinanda Končeka. Tí, ktorí bojujú za zachovanie Domu odborov, poukazujú hlavne na hodnotu stavby ako celku. „Predstavuje ju konštrukčné, priestorové, materiálové, ale aj prevádzkové riešenie diela,“ hovorí predsedníčka DOCOMOMO Henrieta Moravčíková. Nedá sa vyňať zopár umeleckých artefaktov, zasadiť ich do celkom iného kontextu a&nbsp;hovoriť o&nbsp;záchrane. „Súčasťou budovy je celý rad jedinečných umeleckých diel, ktoré sú integrované do jej interiérového aj exteriérového riešenia,“ dodáva odborníčka.&nbsp;
&nbsp;

Dni má zrátané! Čudné hry okolo bratislavského Istropolisu napálili aktivistov aj Matoviča

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Dni má zrátané! Čudné hry okolo bratislavského Istropolisu napálili aktivistov aj Matoviča

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Najlepší elixír bohov pochádza zo Slovenska. Ani vy si neviete bez neho predstaviť Vianoce?

Odborník varuje vládu: Ak spackajú dôležitý prísľub, bude z toto nebezpečný precedens

Politici-profáci: Kde učí Klus, Blaha alebo Habánik a koľko si z prednášok vlani zarobili?

Ľubomír Feldek je za záchranu Istropolisu a zaspomínal si aj na stalinistov. TOTO je dôvod!

To sú krásavci! Vozila sa v nich Iveta Bartošová, filmová Mária Terézia aj Sissi. Chcete aj vy?

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás