Nitrianske Hrnčiarovce aj vďaka svojmu prominentnému obyvateľovi už dávnejšie získali prívlastok „Jahnátkovce“. Exministrovi Jahnátkovi sa v obci pod Zoborom zapáčilo natoľko, že jeho rodina tu už vlastní na jednej ulici tri domy ve­dľa seba. Väčšina nehnuteľností je však napísaná na jeho manželku Danielu či deti. Podľa výpisu z katastra ani jedna z troch nehnuteľností Jahnátkovcov, teda aspoň tých, ktoré sme si prácne vyhľadali, nie je zaťažená hypotékou. Zaujímalo nás, ako teda Jahnátek, ktorý kreslo šéfa úradu zohrieva len dva roky, spoluzafinancoval rodinné impérium?

Zistili sme, že jeho majetkové priznanie na oficiálnej stránke parlamentu - nevedno prečo - nesvieti. Poslanci, premiér ba dokonca prezident, a samozrejme aj vedúci verejní funkcionári, musia svoje majetky ako verejne činné osoby každý rok odovzdať do parlamentu a zverejniť. Táto povinnosť funguje aj ako jeden z protikorupčných nástrojov.

Holjenčík majetok priznával

V prípade odvolaného šéfa úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozefa Holjenčíka médiá informovali aj o tom, ako za desať rokov v tomto úrade zbohatol. V čase vymenovania do funkcie mal len dom po rodičoch a nejaké pozemky, v čase odchodu z funkcie už mal domy dva, rozsiahle pozemky a luxusný byt v centre hlavného mesta.

A hoci Jahnátkov predchodca Holjenčík každý rok odovzdával do parlamentu majetkové priznanie, ktoré bolo aj verejne prístupné, nový šéf úradu pre reguláciu Jahnátek má zrejme špeciálnu výnimku. Ako inak si vysvetliť, že by si túto zákonnú povinnosť neplnil?

Na našu otázku týkajúcu sa novonadobudnutých nehnuteľností a vlastne oficiálneho majetkového priznania nám smerácky nominant prostredníctvom hovorcu Radoslava Igaza odpovedal, že „predseda úradu svoje majetkové priznanie za rok 2017 v zmysle zákona riadne podal aj Národnej rade SR. Prečo nie je zverejnené na stránke Národnej rady sa preto pýtajte ich. Majetkové priznanie za rok 2018 v zmysle zákona ako generálny tajomník služobného úradu podá Úradu vlády SR.“

Toľko oficiálna informácia, ktorá pôvod majetku smeráckeho politika veľmi neozrejmila.

S otázkou sme sa obrátili aj na Národnú radu, odkiaľ nám prišla vskutku zaujímavá odpoveď. „Podľa novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví už nie je zároveň aj predsedom regulačnej rady, a nevzťahuje sa tak naňho zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Navyše sa ani podľa čl. 3 ods. 1 predmetného ústavného zákona nepovažuje za verejného funkcionára.“

Jednoducho to, čo platilo pre Holjenčíka, už pre Ficovho nominanta Jahnátka neplatí. 

Na margo tejto informácie sme s otázkou oslovili aj poslancov Národnej rady, ktorí zmenu zákona schválili a článok budeme priebežne aktualizovať.