Jana Šimíčková

Bol to najhorší rok v&nbsp;ich živote. Pre rodičov nie je nič ťažšie a&nbsp;bolestnejšie, ako keď prídu o&nbsp;svoje dieťa. Obe rodiny, Kuciakovcov z&nbsp;obce Štiavnik pri Bytči a&nbsp;Kušnírovcov z&nbsp;Gregoroviec pri Prešove, presne vedia, o&nbsp;čom je reč. Ony o&nbsp;svoje deti Jána a&nbsp;Martinu prišli. V&nbsp;jeden deň, za tých istých okolností. Ich bolesť je o&nbsp;to intenzívnejšia, že dvaja mladí, šikovní a&nbsp;milujúci sa ľudia nezomreli pri dopravnej nehode, z&nbsp;čoho sa dá viniť nepozornosť a&nbsp;nezodpovednosť, či po ťažkej chorobe, čo nešťastní rodičia môžu vyčítať osudu.

Ján a&nbsp;Martina zomreli, lebo to niekto chcel. Niekto, kto si vo svojej bohorovnosti myslel, že môže všetko. Aj rozhodovať o&nbsp;živote ľudí, ktorí zomreli, lebo ten niekto si jednoducho povedal, že sú pre neho problém. A&nbsp;toho sa treba zbaviť. Za špinavé peniaze, za ktoré sa dá všetko. Hoci i&nbsp;nájsť bezcharakterných jedincov, ktorí chladnokrvne naplánujú a&nbsp;vykonajú brutálnu popravu mladej dvojice. Novinár Ján Kuciak a&nbsp;jeho snúbenica Martina Kušnírová prišli o&nbsp;život rukou vraha presne pred rokom v&nbsp;obci Veľká Mača. Lenže stalo sa niečo, s&nbsp;čím vrahovia iste nerátali. Ich nešťastní rodičia nezostali ticho. Títo skromní ľudia ukázali svoju silu najmocnejším v&nbsp;krajine. Odvážne sa postavili pred davy a&nbsp;upozornili, že smrť ich detí nesmie zostať nepotrestaná.

Silu rodičov Jána Kuciaka a&nbsp;Martiny Kušnírovej si naplno uvedomíte pri spoločnej debate. Keď s&nbsp;nimi sedíte za jedným stolom, počúvate ich príbeh, sledujete, ako jednoducho a&nbsp;poctivo žijú, automaticky si začnete v&nbsp;hlave prehrávať dnes už verejne známu nahrávku telefonického rozhovoru Jána Kuciaka s&nbsp;kontroverzným podnikateľom Mariánom Kočnerom. Na jeho veľmi pofidérny biznis mladý novinár vo svojich článkoch upozorňoval a&nbsp;práve Kočnerovo meno sa najčastejšie skloňuje pri zmienke o&nbsp;možnom&nbsp;objednávateľovi vraždy. Nuž, bol to práve tento muž, ktorý v&nbsp;jeden septembrový deň v&nbsp;roku 2017 Jánovi Kuciakovi zavolal, aby mu len tak priateľsky vysvetlil, že o&nbsp;neho si veru žiadny „pisálek“ hubu otierať nebude. Lebo uvidí.&nbsp; Aj Ján Kuciak mal uvidieť. Marián Kočner mu sľuboval kadečo, ale najmä hľadanie špiny, ba dokonca vedrá špiny na neho i&nbsp;na celú jeho rodinu. Na jeho rodičov, jeho súrodencov… Pán podnikateľ ich menoval, akoby už vtedy veľmi presne vedel, koľko členov má rodina Jána Kuciaka.

Pri počúvaní nahrávky rozhovoru mladého novinára s&nbsp;podnikateľom, ktorý si myslel, že môže všetko, behal obyčajnému človeku mráz po chrbte. No a&nbsp;keď sa zrazu ocitnete v&nbsp;kuchyni rodičov Jána Kuciaka, je vám veru ťažko na srdci. Až v&nbsp;tom momente si totiž naplno uvedomíte, ako veľmi bol Marián Kočner mimo. Zakuklený vo svojom svete plnom zla, skazenosti, špinavosti, povýšenosti, nadradenosti, mysliac si, že v&nbsp;takom hádam žijú všetci. Že na všetkých sa tak ako na neho a&nbsp;jemu podobných dajú hľadať vedrá špiny. Lenže nedajú. To by pochopil, keby sa aj on ocitol zoči-voči pánovi Kuciakovi a&nbsp;jeho manželke v&nbsp;dome v&nbsp;obci Štiavnik. Tam by pán podnikateľ zistil, že na Slovensku žijú aj ľudia, na ktorých sa špina hľadá veľmi ťažko. Možno na to nakoniec prišiel a&nbsp;na umlčanie nepohodlného „pisálka“ tak musel nájsť iné riešenie.

„Jano nás chcel od toho všetkého uchrániť. Preto mi nespomenul vyhrážky od Kočnera. Ale povedali nám o&nbsp;nich susedia. Jedného dňa sa nás opýtali, či sa o&nbsp;neho nebojíme. Nevedeli sme, o&nbsp;čom hovoria, až kým sme nevideli ten prepis. Lenže nebrali sme to nejako vážne. Povedali sme si, že keď chce zbierať špinu, nech len zbiera. Ešte sme sa smiali, že nech si nazbiera, koľko len chce. Potom, keď sa to stalo a&nbsp;keď som počul nahrávku, z&nbsp;toho tónu ma až mrazilo,“ opisuje Jozef Kuciak svoje pocity. Na okamih zostáva ticho. Akoby sa aj jemu zrazu spustila v&nbsp;ušiach oná nahrávka, ktorú policajti najskôr ani nemali potrebu si vypočuť. Bolo to v&nbsp;čase, keď novinár podal na Kočnera trestné oznámenie. Zbytočne. Orgány podnikateľa ani nepredvolali, aby vysvetlil, ako slová o&nbsp;hľadaní špiny myslel.

V&nbsp;súčasnosti je ten istý muž v&nbsp;silnom podozrení, že si vraždu Jána Kuciaka objednal. Obvinený však stále nie je. Osoba, ktorá prahla po smrti žurnalistu a&nbsp;jeho snúbenice, oficiálne zostáva zatiaľ neodhalená. Rodičia mladej dvojice sa preto nevzdávajú a&nbsp;bojujú. Aj verejne. „Mnohí nám to vyčítajú. Vraj to preháňame. A&nbsp;my by sme si aj dali pokoj, ale najskôr musí vyjsť pravda najavo. Až potom dáme pokoj. Všetkým. Pretože v&nbsp;takomto systéme sa to môže kedykoľvek zopakovať, a&nbsp;to si zrejme niektorí nevedia alebo nechcú uvedomiť,“ vysvetľuje pán Kuciak pozerajúc na fotku svojho zosnulého syna. Je z&nbsp;prvého svätého prijímania. Jankov otec sa náhle pousmeje. „Brat sa mu pre tie odstávajúce uši stále posmieval.“

To už k&nbsp;manželovi pristupuje pani Kuciaková. Zhodujú sa, že uplynulý rok by zo svojho života najradšej vymazali. „Prvé dva mesiace sme boli úplne mimo, ani sme poriadne nevnímali, čo sa deje. Nespracovali sme to vlastne doteraz. Stále máme pocit, že sa z&nbsp;toho zobudíme. Predtým sme boli zvyknutí na svoj pokoj a&nbsp;zrazu taký zásah do našich životov, do nášho súkromia,“ hovorí Jozef Kuciak, čím má na mysli aj mediálny záujem o&nbsp;ich rodinu.&nbsp; On sám pritom k&nbsp;novinám nikdy nemal blízky vzťah. „Bol som skôr typ, ktorý čítal noviny od konca, čiže od športu, potom čierna kronika a&nbsp;sem-tam nejaká krížovka. Dnes je to úplne iné. Veľa sa toho zmenilo. Aj ja som sa začal o&nbsp;všetko viacej zaujímať, aj o&nbsp;politiku. Lenže čím viac sa zaujímam, tým viac som znechutený. Politika je zlo. Lebo ani v&nbsp;tej opozícii, aspoň ja, nenachádzam silnú osobnosť alebo silnú perspektívnu stranu. Väčšinou na politikoch vidno, že sa až trasú po moci, že chcú vládnuť, a&nbsp;nie slúžiť, ako by to malo byť,“ hnevá sa pán Kuciak.

Zlatica Kušnírová je presvedčená, že je ich povinnosťou pokračovať v&nbsp;tom, čo mladí začali. A&nbsp;pre čo boli umlčaní rukou vraha. ,,Nezomreli predsa zbytočne. To, čo nemohli oni dotiahnuť do konca, to musíme my,“ hovorí pani Kušnírová. Na svoju adresu si už za ten rok, ktorý označuje za najhorší vo svojom živote, vypočula veľa poznámok. Samozrejme, nie vždy pozitívnych.

„Viem, už musím ísť mnohým na nervy, však to ta šalená východniarka, ktorá stále vystrája a&nbsp;chodí na protesty. Ale, povedzte mi, čo iné mám robiť? To, čo sa stalo, je hrozné! S&nbsp;tým sa predsa človek zmieriť nemôže. Čo by som to bola za matku, keby som na protesty a&nbsp;do médií nechodila. Nech si ľudia uvedomia, čo sa stalo, prečo sa to stalo! Keď prídete a&nbsp;vidíte svoje deti ležať v&nbsp;krvi, jedno s&nbsp;prestrelenou hlavou, druhé s&nbsp;prestreleným srdcom…“ s&nbsp;ťažkosťami potláča plač pani Kušnírová. Prezrádza zároveň, že mesiac február by najradšej vymazala z&nbsp;kalendára. Pred 15 rokmi v&nbsp;tomto čase pochovala manžela, nuž a&nbsp;vlani…

Jej Martinku vrah zabil pri tom, ako si v&nbsp;dome vo Veľkej Mači na počítači hľadala doplnky k&nbsp;svadobným šatám. „Keď si predstavím, že som jej ešte vynadala, lebo si chcela kúpiť svadobné topánky za 60 eur. Som jej povedala, že u&nbsp;Číňana by ich lacnejšie zohnala…“ vyčíta si Zlatica Kušnírová. Trápi ju aj to, že telá ich detí ležali v&nbsp;krvi na dlážke štyri dni, kým ich našla polícia. „Bože, ako nejakí bezdomovci. Keď si to predstavím...“ ťažko hľadá slová. Pani Kušnírová pritom naráža na fakt, že k&nbsp;vražde došlo podľa záverov pitvy 21. februára 2018 v&nbsp;čase medzi 20.10 až 20.20. Telá sa však našli až o&nbsp;štyri dni, v&nbsp;nedeľu 25. februára v&nbsp;nočných hodinách po tom, ako políciu zburcovali rodiny oboch mladých ľudí. „Pamätám sa na všetko, akoby to bolo včera. Dňa 21. februára som s&nbsp;dcérou hovorila okolo 15. hodiny. Obec Gregorovce oslavovala okrúhle výročie a&nbsp;keďže sa stratila obecná kronika, starosta ma poprosil, či by Martinka ako archeologička a&nbsp;Janko ako novinár niečo nepripravili. Veľmi sa im nechcelo, mali toho veľa v&nbsp;práci, svadbu chystali, ale dostali to príkazom, tak súhlasili,“ pousmeje sa pani Kušnírová, ktorá je známa svojou razanciou. Človek si vie ten príkaz veľmi živo predstaviť. Ona sa však len pousmeje. Vraj Martina vedela, aká je.

„Dohodli sme sa teda, že jej ešte večer zavolám, aby sme to prebrali. K&nbsp;telefónu som sa dostala presne o&nbsp;20.15, čo viem, lebo som sa pozrela na hodiny. Lenže ona už nedvíhala. Skúsila som ešte raz, no nič. Aj som si pofrflala, že sme sa predsa dohodli! Keď som to párkrát zopakovala, ale stále bez ohlasu, nazlostila som sa a&nbsp;napísala jej esemesku, či sa niečo deje. Ale nič. Ani na druhý deň a&nbsp;ani v&nbsp;piatok. Nedvíhal ani Janko. Nereagovali ani na prosbu, že ak sa na mňa hnevajú, nech aspoň napíšu, že sú o. k. V&nbsp;piatok večer už mali telefóny vybité. Stále som však nechcela robiť poplach a&nbsp;volať políciu, lebo som vedela, ako by mi Maťka vynadala, že burcujem celé Slovensko len preto, že sa neviem dcére dovolať...“ opisuje pani Kušnírová chvíle obáv. Chvíle, keď ešte netušila, že sú len začiatkom čohosi hrozného.

Mužov zákona napokon zavolali až v&nbsp;nedeľu 25. februára večer. Mladí mali totiž cez víkend naplánovanú predmanželskú kresťanskú náuku. Rodiny sa preto domnievali, že ich kňaz zavrel kdesi na fare bez možnosti komunikácie s&nbsp;okolitým svetom, bez telefónov a&nbsp;sociálnych sietí. Lebo aj to sa občas stáva. „Lenže nedalo nám a&nbsp;v&nbsp;nedeľu sme volali na faru. Kňaz nám povedal, že mladí neprišli ani sa neozvali, aby sa ospravedlnili. To sme už vedeli, že je zle. Báli sme sa, že sa niečo stalo. Mysleli sme pritom na niečo v&nbsp;dome, plyn alebo elektriku, keďže Janko a&nbsp;Martinka si domček vo Veľkej Mači opravovali svojpomocne. O&nbsp;21.30 som volala na políciu, kde sa ma opýtali, prečo stresujem. Či vraj nepoznám mladých, občas čosi popijú, a&nbsp;tak. Vraj mi predsa nemusia každú chvíľu volať. Vysvetlila som mu, že mám zlé tušenie. Poprosila som ho, aby sa tam zašli pozrieť, lebo Janko je investigatívny novinár, píše všelijaké veci...“

To, čo nasledovalo, nenapadlo rodinám dvoch mladých ľudí ani vo sne. V&nbsp;noci z&nbsp;25. na 26. februára 2018 ich policajti vyzvali, aby sa urýchlene dostavili do Národnej kriminálnej agentúry do Trnavy. Preto, lebo sa stal trestný čin. Až po príchode sa dozvedeli aký. „Ja som hneď povedala, že je to politická vražda, s&nbsp;čím mali policajti problém. Pýtali sa, prečo a&nbsp;na základe čoho to hovorím,“ spomína Zlatica Kušnírová, ktorá je presvedčená, že jej dcéra mala byť rovnako obeťou ako Janko. Vedela totiž o&nbsp;všetkom, čo jej snúbenec písal, robil, hľadal. Dokonca mu v&nbsp;tom pomáhala, občas ho aj usmerňovala. „Som presvedčená, že nik iný nevedel o&nbsp;jeho práci a&nbsp;o&nbsp;tom, čo mal rozrobené, toľko ako Martinka. Preto vrah musel zavraždiť aj ju. Nemohli ju nechať žiť, lebo by všetko zverejnila. Veď na to, aby zabili len Janka, mali dostatok príležitostí. Hocikedy bol sám doma aj niekoľko dní, keď Martina chodila na vykopávky. Navyše mladí sa nikdy nezamykali.&nbsp;&nbsp;Prečo to teda spáchali v&nbsp;čase, keď vedeli, že sú doma obaja?“ pýta sa pani Kušnírová.

No a&nbsp;jedným dychom si aj odpovedá. Preto, lebo na povrch by sa vyplavila ešte väčšia špina a&nbsp;vyniesla by ju jej dcéra. „Nepresvedčia ma, že Martina bola v&nbsp;nesprávnom čase na nesprávnom mieste,“ zdôrazňuje Zlatica Kušnírová, ktorá sa od dcéry už nikdy nedočká pretavenia rozprávky O&nbsp;troch grošoch do skutočnosti. V&nbsp;detstve jej ju často rozprávala a&nbsp;Martina vedela, že mame musí v&nbsp;starobe jeden groš vracať. „Hovorila, že vzdialenosť predsa nič neznamená, a&nbsp;keď bude potrebné, s&nbsp;Jankom vždy prídu.“ Už neprídu a&nbsp;pani Zlatica s&nbsp;tým musí žiť. Pomáha jej v&nbsp;tom syn Lukáš s&nbsp;nevestou a&nbsp;vnučkami, ale dcéra bola predsa len dcéra. Potvrdí to každá matka. Bez jedného zo synov zostali aj Kuciakovci, ktorým v&nbsp;starobe budú pomáhať dvaja Jánovi súrodenci. Nič to však nemení na fakte, že nie všetky deti im budú zapaľovať sviečky na hroboch. Práve naopak, na staré kolená musia Kuciakovci a&nbsp;pani Kušnírová dobojovať boj za Jána a&nbsp;Martinu. Je to pre nich dôležité. Pravda predsa musí vyjsť na povrch. A&nbsp;nech si hovorí, kto chce, čo chce. Oni to nevzdajú. Kvôli svojim deťom a&nbsp;krvi, v&nbsp;ktorej ležali štyri dni.

Rodičia Jána a Martiny: „Keď vidíte svoje deti ležať v krvi, musíte za ne bojovať!“

Jana Šimíčková

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Rodičia Jána a Martiny: „Keď vidíte svoje deti ležať v krvi, musíte za ne bojovať!“

Jana Šimíčková

Súvisiace články

Špina na hladine: Nové informácie o starých hriechoch bývalého generálneho prokurátora Trnku

Zavraždeného Kuciaka diváci skoro poslali do TOP10 Najväčšieho Slováka. Tieto hviezdy predbehol

Šedá eminencia Alena: Okrem vraždy novinára a jeho snúbenice figurovala aj pri ďalšej poprave

Vyšetrovanie vraždy Kuciaka otvorilo starý prípad: Môže mať v smrti podnikateľa prsty Zsuzsová?

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás