Štátna kasa ako oslíček otras sa: Na ktorom ministerstve zarábajú najviac?

Do 15. októbra musí minister financií Ladislav Kamenický predložiť do parlamentu návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Preto tak tlačí na konsolidačné opatrenia a upozorňuje, že budeme musieť šetriť. Všetci. Aj preto premiér Robert Fico pripúšťa, že niektorým potravinám síce klesne DPH, ale stúpne napríklad pri elektronike. Lebo – ako vysvetlil – chladničku kupujeme raz za niekoľko rokov, ale chleba každý deň.
Najvyšší kontrolný úrad si posvietil na hospodárenie krajiny za prvý polrok. Už prvá informácia je viac ako smutná: Ku koncu prvého polroka „dosiahol tohtoročný štátny rozpočet schodok 4 miliardy eur“.

Podľa najnovšej správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) sú tri oblasti, ktoré najviac odčerpávajú financie. „Z hľadiska objemu sú najväčšou záťažou pre rozpočet verejnej správy najmä výdavky na dôchodky, ktoré sa primárne vyplácajú z rozpočtu Sociálnej poisťovne,“ varujú kontrolóri.

Doteraz do Sociálnej poisťovne išlo 1,6 miliardy eur a za pol roka sa na dôchodky minulo už 81 percent. „Výdavky na starobné dôchodky, predčasné starobné dôchodky, vrátane 13. dôchodkov, si budú vyžadovať ďalšie finančné prostriedky na zabezpečenie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne,“ pokračuje NKÚ.

Kontrolóri vyrátali, že v prvom polroku tohto roka presiahli výdavky na starobné dôchodky 4,7 miliardy eur, na predčasné starobné dôchodky takmer 239 miliónov. Pritom výška predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch je vyššia ako klasický starobný dôchodok priemerne o 75 eur. Inými slovami: viac sa oplatí ísť do predčasného dôchodku.

Na rodičovský dôchodok dala Sociálna poisťovňa vlani 286 miliónov, v tomto roku už 312 miliónov eur. „Výzvou pre vládu je taktiež prehodnotenie výdavkov pre vybrané skupiny obyvateľov, pričom čísla ukazujú, že výrazne podporovanou skupinou sú seniori, chýba pritom vyváženosť s mladými rodinami či ľuďmi, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v sociálnej pasci,“ približuje šéf NKÚ Ľubomír Andrassy.

Kontrolóri konštatujú aj stále vyššiu záťaž, pretože sa zadlžujú zdravotnícke zariadenia. Za 1. polrok 2024 sa záväzky 13 univerzitných a fakultných nemocníc zvýšili o 160 miliónov eur a dosiahli úroveň 1,18 miliardy. Aj keď vlani v decembri štát zasanoval dlhy nemocníc, „ani jedna z univerzitných a fakultných nemocníc nedokázala znížiť a ani zastaviť rast záväzkov“.

Štátne nemocnice najviac dlžia Sociálnej poisťovni – vyše 483,3 milióna eur. Dodávateľom približne o sto miliónov menej.

Treťou oblasťou, kam štátna kasa posiela výrazné objemy peňazí, sú zamestnanci rozpočtových štátnych organizácií. K 30. júnu to bolo 123 307 zamestnancov, z toho 35 235 štátnych zamestnancov. Priemerná hrubá mesačná mzda dosiahla 2 933 eur, pri štátnych zamestnancoch 2 953 eur.

Najvyššia priemerná mesačná mzda (vrátane odmien a osobného ohodnotenia) bola v aparáte ministerstva zahraničných vecí: 5 068 eur, potom Generálnej prokuratúry: 4 129 eur a Kancelárie Najvyššieho súdu SR: 3 904 eur. Najnižšia priemerná hrubá mzda je v aparáte Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo: 2 045 eur, v Správe štátnych hmotných rezerv: 2 048 eur a na ministerstve vnútra: 2 103 eur.