Vedie šoubiznisové oddelenie, ale venuje sa aj témam z iných oblastí, ktoré sa dajú čítať. Novinárčinu berie ako životný štýl. V týždenníku PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2006.

Kristína Dugovičová

Ak totiž televízni diváci čakali, že ich finalistky Miss Slovensko nedávno oslnia žiarivými úsmevmi, nestalo sa to úplne. Dentálna úroveň celoslovenskej súťaže krásy odhalila pravdu - úsmevy najkrajších Sloveniek už nie sú také dokonalé ako kedysi. Národ odchovaný na Ivane Christovej či Silvii Lakatašovej zostal zaskočený. Len expertov na stomatológiu nový úkaz neprekvapuje.

So súťažami krásy to na Slovensku nevyzerá ružovo. Šéfka Miss Uni­verse SR Silvia Lakatošová sa vlani uspokojila s diskotékou v Banskej Bystrici a finále vysielala odtiaľ. Prvý raz v histórii nešiel priamy prenos v celoplošnej televízii, ale „len“ cez internet do celého sveta. Či sa uskutoční ďalší ročník tejto Miss, zostáva otázne. Menej peňazí však bolo cítiť aj na ostatnom finále konkurenčnej Miss Slovensko, ktorej šéfuje Karolína Chomisteková. V kuloároch sa otvorene hovorí o úbytku sponzorov, pre ktorý trpia obe, kedysi pres­tížne súťaže krásy. Podľa niektorých partnerov od spolupráce odrádzajú nadmerné daňové kontroly. Podľa iných sa už bohatí páni, ochotní vytiahnuť veľké peniaze na akúkoľvek zábavku, nepotrebujú pretŕčať na Miss. Ak sa chcú zoznámiť s mladou, krásnou a ambicióznou slečnou, bohato im stačia sociálne siete.

Napriek tomu sa na súťaže krásy každý rok hlásia mladé Slovenky bažiace po pätnástich minútach slávy. Estetickú úroveň musia posúdiť diváci, nám do očí bil zdravotný aspekt večera. Toľko dentálnych anomálií naraz sme vo finále krásy u&nbsp;nás hádam ešte nevideli. Vyslovene nebiele zuby, predhryz či viditeľné ďasná. „Keď mám byť úprimný, až tak som si to nevšímal. Lebo som bol šokovaný, ako vyzerali celkovo, a&nbsp;k&nbsp;zubom som sa už ani nedostal,“ zhodnotil finálovú dvanástku choreograf Ivo Ladižinský. Na organizácii celoslovenskej súťaže krásy sa podieľal od deväťdesiatych rokov, z&nbsp;biznisu medzitým odišiel a&nbsp;dnes veľmi nechápe, kam sa po tridsiatich rokoch dostala. „Pozeral som to a&nbsp;zuby boli najmenší problém. Tie dievčatá nevedeli chodiť a&nbsp;vôbec stáť na pódiu. V&nbsp;jednom momente mi pripomínali posunovačky od dráhy. Detailov, ktoré si profesionáli všímali, bolo neúrekom. Nechcem nikoho uraziť, ale keby som teraz s&nbsp;vami išiel do nejakého nákupného centra v&nbsp;Bratislave, za tri hodiny poskladáme krajšiu dvanástku,“ pasoval sa do úlohy celoživotného estéta.

Podľa Ladižinského však nemožno tvrdiť, že by Slovenky „zoškaredeli“. Kedysi dievčatá s alternatívnym chrupom vo finále Miss nesúťažili - nie však preto, že by neboli. „Jednoducho baby s fyzickým defektom sme nebrali. Ako sme mohli pustiť do finále niekoho, o kom sme vedeli, že sa musí na pódiu usmiať, ale ak to spraví, tak nevyhrá? Mali sme kritériá - výška od 170 centimetrov, hmotnosť, pleť, zuby, vlasy. Ak niečo nesedelo, do finále sa súťažiace nedostali. Niektoré sa potom ďalší rok vracali, trebárs so zdravšími vlasmi,“ spomína na éru, keď sa ešte mladé dievčatá o úspech vo finále Miss trhali.

Čas pokročil a do finále súťaže sa dostávajú nižšie dievčatá či tie, ktoré sa už nehanbia za svoje plné tvary. V období, keď sa vyzdvihuje originalita, by teda mohol byť bonusom aj netypický úsmev. No ako povedal modelingový expert Saša Jány, to už neplatí ani v jeho brandži. „Napríklad do Ameriky už modelka s krivými zubami nemôže ísť. To je tam neexistujúca kategória. Ak nemáte dobrý chrup, šanca získať relevantný kozmetický kontrakt je veľmi malá,“ povedal nám.

Mladé dievčatá túžiace po kariére modelky zákonitosti modelingu veľmi dobre chápu. „My pracujeme už s&nbsp;pätnásťročnými a&nbsp;vidím, že to má iný nášľap než kedysi. Moderní rodičia dnes veľmi dbajú o&nbsp;tieto veci, ich deti chodia na dentálnu hygienu, nosia strojček a&nbsp;podobne. Vedia, že mať pekné zdravé zuby je súčasť ich budúceho povolania a&nbsp;životného štýlu vôbec. Pamätám sa, ako kedysi chodili tínedžerky s&nbsp;krivými zubami alebo porušenou sklovinou, čo už nevidíme vôbec. Podľa nás sa to zlepšuje,“ dodáva Jány, ktorý má obrovské šťastie. Alebo sa iba pohybuje v&nbsp;snovom až rozprávkovom prostredí, kde špeciálny zubný strojček, ktorý za posledné roky zlacnel z&nbsp;12-tisíc eur približne na tretinu, sa považuje za cenovo dostupný.

Ak sa totiž pozrieme na oficiálne stomatologické štatistiky, nie je to príjemný pohľad. Slovenské deti majú podľa jedneho z prieskumov druhú najvyššiu kazovosť zubov v Európe. Takmer štyri z desiatich detí do 14 rokov vraj neboli u zubára ani raz v živote. To by pred trid­siatimi rokmi vôbec nebolo možné - pred revolúciou chodilo na preventívnu prehliadku každé dieťa. „Kedysi možno neboli technicky dokonalé materiály ako dnes, ale stomatologická starostlivosť bola systémová a dostupná. Existovali detské ambulancie a prevencia bola povinná. Napríklad formovanie kostí ide len v období rastu do pätnástich rokov a mnohé veci sa riešili nočnými strojčekmi, ktoré sa už prakticky nepoužívajú. Všetko, čo sa tu budovalo od sedemdesiatych rokov, padlo. Dnes starostlivosť o zuby závisí od dobrovoľnosti každého jedného a nikto to odborne nesleduje,“ zhodnotila nám dentálna hygienička, ako vidí aktuálnu situáciu priamo z praxe.

Podľa nej sa systém v&nbsp;krajine začal postupne deštruovať po roku 1993, keď sa ambulancie začali odštátňovať. A&nbsp;keďže cenotvorba privátnych zubárov vyletela do výšin, mnohí Slováci zaradili svoj chrup na posledné priečky svojich priorít. Alarmujúce prieskumy z&nbsp;posledných rokov už postavili do pozoru aj kompetentných. Slovenská komora zubných lekárov s&nbsp;Úradom verejného zdravotníctva SR dokonca hľadala dôvody, prečo sa slovenským deťom príliš kazia zuby. Ako hlavnú príčinu určili nadmernú konzumáciu cukru a&nbsp;sladených nápojov doma aj v&nbsp;školách, v&nbsp;spojení s&nbsp;nedostatočnou ústnou hygienou. Igor Moravčík, prezident Slovenskej komory zubných lekárov, mohol už len skonštatovať to, čo mnohí vedeli aj predtým: „Na Slovensku neexistuje celoštátny preventívny projekt ústneho zdravia, ktorý by bol organizačne aj finančne v&nbsp;gescii štátu.“

Bez ohľadu na to, ako to dopadne, krásne Slovenky sa vyvíjajú aj z duševnej stránky. „Čo im kedysi chýbalo asi najviac, bola znalosť cudzích jazykov. A potom zdravá drzosť a sebavedomie. Všetky boli zakríknuté a vychované štýlom - nevytŕčaj z radu, stačí byť sivý priemer a podobne. Potom vyhrala dievčina z malého mestečka, nedajbože dediny, odišla do veľkého sveta a zažila kultúrny šok. Niektoré z neho rýchlo ušli, nevedeli ho zvládnuť,“ rozpráva choreograf pamätných ročníkov Miss, podľa ktorých sa typická povahová črtá Sloveniek obrátila o stoosemdesiat stupňov. „Dnes majú sebavedomia niekedy až príliš.“ Možno aj preto si s úsmevom nie príliš dokonalým starosti nerobia.

Takto vyzerali zuby missiek v kedysi, porovnajte &gt;&gt;

PRAVDA o slovenských Miss: "Kedysi by sme mnohé do finále nepustili," tvrdí expert

Kristína Dugovičová

Autor článku

Kristína Dugovičová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

PRAVDA o slovenských Miss: "Kedysi by sme mnohé do finále nepustili," tvrdí expert

Kristína Dugovičová

Súvisiace články

Nič si nedarujú. Bývalá Miss Anna Amenová a jej sokyňa v láske si zanechávajú drsné odkazy!

FOTO Starnúci Briatore mal najkrajšie ženy sveta, teraz ho nachytali s touto slovenskou Miss!

Nový úlovok: ExMiss Škamlová vysvetľuje, prečo vychádzala z hotela s talianskym multimilionárom

Autor článku

Kristína Dugovičová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás