Čudák a beštia: Jeden plachý básnik bez ženy, druhý zhýralý okultista. Čo mali spoločné?

Čudák a beštia: Známy Portugalec pomohol okultistovi fingovať samovraždu. Ten sa len smial

Jeden ženy odmietal, druhý velebil orgie. Čo spája plachého básnika s vášnivým okultistom?

Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Mnohí o&nbsp;vzťahu tejto dvojice hovoria ako o&nbsp;jednom z&nbsp;najnepochopiteľnejších priateľstiev 20. storočia. Na jednej strane záhadný Fernando Pessoa, najznámejší portugalský autor z&nbsp;obdobia modernizmu, útly intelektuál ponorený do sveta svojich&nbsp;literárnych vízií. Na druhej strane okázalý britský mystik Aleister Crowley, ktorý si vyslúžil prezývku Najhorší muž na svete a&nbsp;sám seba nazýval Beštia 666. Čo teda spájalo osamelého básnika bez telesnej intimity so zhýralým sexuálnym pôžitkárom, ktorý nafingoval v&nbsp;Portugalsku svoju samovraždu?

Na ikonickej fotografii z&nbsp;roku 1920 je zachytený v&nbsp;tmavom obleku s&nbsp;motýlikom na krku a&nbsp;cigaretou v&nbsp;ústach. Plachý podivín, ktorý v&nbsp;lisabonských kaviarňach často vychutnával absint či šálku kávy, zostáva pre mnohých čitateľov a&nbsp;neraz aj literárnych kritikov dodnes záhadou. Celým menom Fernando António Nogueira Pessoa sa narodil 13. júna 1888 v&nbsp;byte na štvrtom poschodí domu na námestí Largo de São Carlos v&nbsp;Lisabone. Dnes pred budovou stojí na jeho počesť socha v&nbsp;nadživotnej veľkosti, ktorá má hlavu ukrytú v&nbsp;otvorenej knihe. Fernandov otec aj o&nbsp;rok starší brat zomreli na tuberkulózu, a&nbsp;tak malý chlapec zostal sám s&nbsp;mamou Mariou Magdalenou Pinheirovou Nogueirovou. Nie však nadlho. Keď mal päť rokov, vydala sa za Joãa Miguela Rosu, ktorý sa v&nbsp;roku 1895 stal portugalským konzulom v&nbsp;Durbane v&nbsp;Južnej Afrike, kam sa s&nbsp;ním presťahovala celá rodina. V&nbsp;tamojších školách dosahoval Pessoa vynikajúce výsledky a&nbsp;naučil sa skvele po anglicky. V&nbsp;tomto jazyku čítal diela mnohých britských aj amerických autorov a&nbsp;písal v&nbsp;ňom svoje prvé básne a&nbsp;prózy.

Po desiatich rokoch života v&nbsp;juhoafrickom Durbane sa 17-ročný mladík vrátil do Lisabonu študovať diplomaciu, ale školu nedokončil. Prenajal si izbu hneď oproti ruinám karmelitánskeho kláštora Convento do Carmo a&nbsp;intenzívne pokračoval v&nbsp;písaní. Už v&nbsp;detstve si začal vytvárať rôzne pseudonymy, ale výstižnejší bol podľa neho názov heteronymá. Neboli to len fiktívne mená, ale celé postavy, ktorým vymyslel vlastný život aj štýl písania. Mal ich viac ako 70, ale najznámejší sú Ricardo Reis, Alberto Caeiro a&nbsp;Álvaro de Campos. Publikoval básne v&nbsp;modernistických literárnych časopisoch a&nbsp;jeho tvorbu často inšpirovalo rodné mesto. Najmä jeho najznámejšie dielo Kniha nepokoja, ktoré vydali posmrtne. Rozprávač knihy a&nbsp;Pessoovo ďalšie alter ego Bernardo Soares v&nbsp;nej opisuje samotného autora. „Vyzeral tak na 30, vychudnutý, skôr vyšší než nižší, v&nbsp;sede prehnane zhrbený, nie však už natoľko v&nbsp;stoji, oblečený s&nbsp;istou nedbalosťou, ktorá tak úplne nedbalá nebola.“

Pessoa sa živil ako prekladateľ a&nbsp;od roku 1907 až do svojej smrti pracoval v&nbsp;21 firmách v&nbsp;centre Lisabonu, niekedy v&nbsp;dvoch alebo troch súčasne. Kým slávny okultista Aleister Crowley sa rád oddával sexuálnym radovánkam, bol dvakrát ženatý a&nbsp;mal päť detí, Pessoa mal v&nbsp;tejto otázke jasno. „A&nbsp;taký som, povrchný a&nbsp;citlivý, schopný vzplanutí prudkých i&nbsp;hlbokých, zlých aj dobrých, ušľachtilých aj nízkych, no úplne neschopný citu, ktorý by trval, emócie, ktorá by neustávala a&nbsp;vošla do samej podstaty duše,“ napísal v&nbsp;Knihe nepokoja. Jediná žena, ktorá je výraznejšie spojená s&nbsp;jeho menom, je Ofélia Queiroz. Portugalci si zromantizovali ľúbostný vzťah tejto dvojice natoľko, že sa stal jedným z&nbsp;najznámejších v&nbsp;tamojšej literatúre. Stretli sa na jeseň v&nbsp;roku 1919&nbsp;v&nbsp;jednej kancelárii v&nbsp;centre mesta, kde Pessoa pracoval ako prekladateľ obchodnej korešpondencie. Spisovateľ mal 31&nbsp;rokov, mladučká pisárka o&nbsp;dvanásť menej. Pred prvým vášnivým bozkom, keď zostala kancelária bez elektriny a&nbsp;svietili si petrolejovou lampou, jej zarecitoval láskyplné verše zo Shakespearovho Hamleta venované Ofélii. Stretávali sa a&nbsp;písali si pár mesiacov, ale potom Pessoa vzťah ukončil listom, v&nbsp;ktorom sa vyjadril, že „láska pominula“. V&nbsp;roku 1929, po deväťročnom tichu, Pessoa obnovil korešpondenciu s&nbsp;Oféliou, ale opäť ich vzťah zostával v&nbsp;platonickej rovine. Darmo 28-ročná žena dúfala, že si ju komplikovaný autor s&nbsp;výkyvmi nálad vezme za ženu. Ženiť sa nemienil. Bol presvedčený, že byť básnikom a&nbsp;spisovateľom nie je povolanie, ale zvláštne poslanie. Navyše nemal ani dosta­tok financií na uživenie rodiny. Ich cesty sa teda rozišli, ale Ofélia, ktorá sa vydala až tri roky po básnikovej smrti, na neho vždy s&nbsp;láskou spomínala.

Fernando Pessoa mal veľa zamestnaní a so svojimi zručnosťami sa uplatnil aj ako copywriter. Pracoval pre dve rôzne agentúry, pripravoval reklamu a navrhoval pravidlá na určovanie jej koncepcie. Tohto talentovaného muža spoločnosť na najznámejší nealko nápoj v roku 1927 požiadala, aby vytvoril pre nich reklamný slogan. Použil známu fonetickú hru v portugalčine - „Primeiro estranha-se, depois entranha-se,“ ktorá by sa dala voľne preložiť ako „najprv je to divné, potom si to vychutnáte“. 

Pessoa a Coca-Cola

Záujem o&nbsp;okultizmus a&nbsp;špiritizmus

„Veci sú látkou mojich snov, preto vo svojej roztržitosti pozorne sledujem určité detaily von­kajška,“ opísal svoje fungovanie. Pohŕdal vierou a&nbsp;vznášal sa od jedného svetonázoru k&nbsp;druhému. Okrem literatúry a&nbsp;filozofie ho nadchla astrológia, okultizmus a&nbsp;špiritizmus, ktorému sa venoval už v&nbsp;rokoch 1912 až 1914, keď žil so svojou tetou a&nbsp;bratrancami. Jeho záujem o&nbsp;tieto oblasti sa čoraz viac stupňoval prekladaním okul­tistických kníh. Takto spoznal aj škandalózneho mága a&nbsp;spisovateľa Aleistera Crowleyho. Prvýkrát sa s&nbsp;ním skontaktoval po tom, ako si nadšený astrológ Pessoa všimol chyby v&nbsp;Angličanovom horoskope uverejnenom v&nbsp;diele Vyznania Aleistera Crowleyho. Napísal mu a&nbsp;tak sa začala korešpondencia medzi oboma mužmi. Navyše Pessoa, ktorý zrejme zostal po celý život panicom, preložil do portugalčiny okultistovu slávnu báseň Hymnus Panovi plnú sexuálnych symbolov. V&nbsp;septembri 1930 prišiel 55-ročný Brit so svojou milenkou do Lisabonu. Pohádali sa a&nbsp;žena z&nbsp;krajiny odišla. „Crowley potom požiadal Pessou o&nbsp;pomoc pri predstieraní samovraždy. Crowley nechal list opusteného milenca v&nbsp;zradnej skalnej formácii na pobreží západne od Lisabonu zvanej Boca do Inferno (Ústa pekla) a&nbsp;naznačil, že si vzal život skokom do mora. Pessoa vysvetlil lisabonským novinám význam rôznych magických znakov a&nbsp;symbolov, ktoré zdobili Crowleyho samovražedný list, a&nbsp;dodal, že nasledujúci deň skutočne videl Crowleyho ducha,“ opísal Gary Lachman, hudobník z&nbsp;kapely Blondie, známy tiež ako spisovateľ, ktorý sa venoval mystike a&nbsp;okultizmu. V&nbsp;skutočnosti britský mág opustil Portugalsko a&nbsp;tešil sa zo správ o&nbsp;svojej smrti v&nbsp;novinách. Po pár týždňoch sa objavil na výstave svojich obrazov v&nbsp;Berlíne. A&nbsp;Pessoa? Ten naďalej posedával v&nbsp;lisabonských kaviarňach a&nbsp;zaznamenával svoje myšlienky.

V&nbsp;poslednom období svojho života napísal Fernando Pessoa sériu básní o&nbsp;záhadnej žene, ktorá mu ukradla srdce. Opäť dôvod na špekulácie. Podľa niektorých bádateľov ňou bola Angličanka Margaret Anderson, sestra básnikovej švagrinej Ei­leen Andersonovej vydatej za jeho nevlastného brata Joãa. Preložil do portugalčiny známe diela britských aj amerických autorov. Kým žil, vydal štyri vlastné knihy v&nbsp;angličtine a&nbsp;jednu samostatnú v&nbsp;portugalčine. Písal však aj po francúzsky. V&nbsp;drevenom kufri zanechal množstvo nepublikovaných, často len útržkovitých textov, ktoré sú od roku 1988 uložené v&nbsp;Portugalskej národnej knižnici. Postupne sa jeho dielo preberá, upravuje a&nbsp;vydáva. V&nbsp;našich končinách sú okrem Knihy nepokoja známe Bankár anarchista a&nbsp;iné prózy či zbierka poézie Faust. „Môj život – anjelmi vypískaná tragédia, z&nbsp;ktorej bolo uvedené len prvé dejstvo,“ opísal svoju existenciu. Po matkinej smrti boli posledné roky básnikovho života ťažké. Čoraz osamelejší a&nbsp;utrápenejší génius s&nbsp;podlomeným zdravím naposledy vydýchol v&nbsp;Hospital de São Luís, kam ho previezli 29. novembra 1935. Trpel bolesťami brucha a&nbsp;vysokou horúčkou. Tam zaznamenal svoje posledné slová: „Neviem, čo prinesie zajtrajšok.“ Nasledujúci deň zomrel vo veku 47 rokov. Ako príčina jeho skonu sa najčastejšie uvádza cirhóza pečene. Pochovali ho na Cemitério dos Prazeres a&nbsp;o&nbsp;50 rokov previezli jeho pozostatky do Kláštora hieronymitov na predmestí Lisabonu, kde sú pochovaní aj portugalský moreplavec a&nbsp;objaviteľ Vasco da Gama či ďalší významný portugalský spisovateľ Luis Vaz de Camões.

V kaviarni A Brasileira do Chiado v centre Lisabonu je vždy rušno. Okrem sediacich hostí prichádzajú turisti k soche najznámejšieho štamgasta tohto podniku. Básnik a spisovateľ Fernando Pessoa, zvečnený v životnej veľkosti, sedí pri stole. A prázdna stolička, rovnako z bronzu, láka turistov na chvíľkové zastavenie. Ďalším autorovým obľúbeným podnikom bolo Café Martinho da Arcada, najstaršia kaviareň v Lisabone, ktorá je v prevádzke. Pessoa ju navšte­voval najmä počas posledných desiatich rokov života. Používal ju ako kanceláriu v neskorých poludňajších hodinách, kde písal a stretával sa s najbližšími priateľmi, aby zmiernil svoju osamelosť. Aj mnohé stránky Knihy nepokoja vznikli práve na tom mieste. Pessoa tam pil kávu s priateľom a umelcom Almadom Negreirosom aj tri dni pred svojou smrťou. 

Čudák a beštia: Jeden plachý básnik bez ženy, druhý zhýralý okultista. Čo mali spoločné?

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Čudák a beštia: Jeden plachý básnik bez ženy, druhý zhýralý okultista. Čo mali spoločné?

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Jazdí bez bŕzd! Ako skĺbil povolanie plochodrážnika so životom po boku známej herečky?

Sandokan žije! A Curro Jiménez? Milenkin manžel ho prenasledoval so zbraňou v ruke

Zbožňovaný Rilke: Mama ho obliekla do dievčenských šiat. A Lady Gaga? Má jeho verše na koži

Jeho diela vyrážajú dych! Laserová harfa, aj magická hračka na predpovedanie budúcnosti

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás