Tip na článok
Spoločne: Knihu Polícia z dielne Guida Longhitana „pokrstil“ odtlačkami svojich palcov samotný autor publikácie aj policajný prezident Tibor Gašpar.

Čudné pravidlá: Kde všade sa mohol dostať taliansky podnikateľ s preukazom ministerstva vnútra SR?

Zdá sa, že ministerstvo vnútra má čudné pravidlá.

Galéria k článku (3 fotografie )
Známosti: Guido Longhitano sa pýšil známosťami na skutočne vysokých postoch. Spolu s ním zapózoval bývalý minister vnútra Robert Kaliňák a šéf slovenských hasičov Alexander Nejedlý.
Policajná elita: Na krste knihy fotiek sa zúčastnili aj krajskí policajní riaditelia z celého Slovenska.
Pompézna akcia: Uvedenie knihy Polícia bolo vskutku zaujímavé. Do rúk policajného prezidenta Tibora Gašpara ju, ako vzácny poklad, doniesli príslušníci Útvaru osobitného určenia.

Na to, aby hocikomu, trebárs akémusi talianskemu podnikateľovi, vydalo služobný preukaz svojho zamestnanca, stačí skutočne málo. Napríklad povedať, že chcete fotiť policajtov pri práci, lebo si myslíte, že ich činnosť je pre spoločnosť veľmi dôležitá. Prečo by to niekto, a práve taliansky podnikateľ, robil, je síce otázne, ale pre kompetentných z rezortu vnútra zrejme nepodstatné. A tak v roku 2013 vydali do rúk zahraničného občana Guida Andreu Longhitana oficiálny preukaz svojho zamestnanca, ktorý ho oprávňoval na všelijaké veci. Dvere mu otvárali všetky policajné špičky a prístupné sa pre neho stali aj miesta trestných činov.

Vtipné video

Koncom decembra 2016 sa dostalo na verejnosť zaujímavé video. Začína sa vskutku dramaticky. Plne vyzbrojení príslušníci špeciálneho policajného Útvaru osobitného určenia, známeho pod skratkou LYNX, pristávajú vrtuľníkom na letisku, kde k nim svižným krokom kráča vážne sa tváriaci muž nahodený v obleku. Nesie v ruke kufrík. Taký ten bezpečnostný, kovový, do ktorého sa vkladajú naozaj veľmi dôležité a vzácne veci. Pre lepšiu ochranu sa dá pripútať k ruke. Aj v akčných filmoch také používajú. Keď hlavný hrdina zachraňuje svet. Ak sa takého kufríka chce na filmovom plátne zmocniť nejaký zloduch, najskôr musí nešťastníkovi časť končatiny odseknúť.

V spomínanom videu k takej dramatickej scéne nedošlo. Kovový kufrík muž v obleku dobrovoľne odovzdá do rúk elitných policajtov. Ešte predtým im však ukazuje jeho obsah, zrejme aby sa špeciálne trénovaní príslušníci nasadzovaní do najnebezpečnejších akcií presvedčili, že na palubu naozaj nakladajú presne ten dôležitý kontraband, po ktorý prileteli. V tom momente však zostane divák mierne šokovaný. Muž v obleku totiž z kufríka vyťahuje akúsi knihu. Zdá sa, že je všetko v poriadku, pretože jeden z elitných policajtov na znak súhlasu dôležito prikývne hlavou. Knihu vracia do kufríka, ktorý zacvakne, pripúta k čomusi vo vrtuľníku a stroj odlieta.

Zrazu nastane prestrih. Komando ozbrojených policajtov vtrhne do auly plnej policajných špičiek. Prítomní sú všetci krajskí policajní riaditelia aj samotný policajný prezident Tibor Gašpar. Práve jemu „lynxáci“ vzácny náklad odovzdávajú. On ho s hrdosťou preberá. O chvíľu už v jeho blízkosti stojí aj muž v obleku, ktorý elitnej jednotke na letisku knihu v kufríku odovzdával. Vysvitne, že je to jej autor, akýsi Guido Andrea Longhitano, ktorý urobil krásne fotky policajtov pri práci a vydal ich v knižnej publikácii. Spolu s Gašparom ju pokrstili, a to odtlačkami vlastných palcov.

Dostal preukaz

Z videa, pri ktorého sledovaní bežný občan od údivu sotva ústa zatvorí, je zrejmé, že policajná vrchnosť dáva knihe fotiek skutočnú váhu. Nie div, lebo obrázky sú to vraj fakt pekné. Ako nás však upozornili obyčajní radoví policajti, ktorí sú podľa všetkého od prepuknutia káuz okolo dnes známych talianskych klanov Vadalovcov a Rodovcov na aktivity zahraničných podnikateľov u nás mimoriadne hákliví, nebolo by na škodu pozrieť sa aj na Guida Longhitana. Konkrétne na to, ako je možné, že chodí kade-tade po Slovensku, dožaduje sa vstupov na miesta činov, pričom sa legitimuje preukazom zamestnanca ministerstva vnútra. Lenže tento pán je taliansky podnikateľ a s rezortom vnútra nemá nič spoločné. Prečo teda disponuje preukazom, ktorého vydanie má isté pravidlá, je prísne kontrolované a nedáva sa len tak hocikomu?

To, čo sa na prvý pohľad zdalo ako zbytočná hystéria mužov zákona, sa potvrdilo. Ministerstvo vnútra v decembri 2013 skutočne vydalo preukaz svojho zamestnanca cudziemu štátnemu príslušníkovi bez akéhokoľvek vzťahu k tomuto silovému rezortu. Len preto, lebo povedal, že by policajtov rád fotil pri práci, čo sa nikomu nezdalo zvláštne. „Preukaz mu vydali ako externému spolupracovníkovi z titulu prípravy knižných publikácií o Hasičskom a Policajnom zbore. Je v ňom uvedené, že má povolenie na fotenie policajtov, hasičov, záchranárov pri výkone činnosti. Výsledkom spolupráce sú knihy fotografií Polícia na Slovensku a Hasiči. Fotografie boli použité na propagáciu rezortu. Preukaz po skončení spolupráce je povinný vrátiť,“ napísala nám ešte začiatkom apríla Silvia Keratová z tlačového odboru ministerstva vnútra. Bolo to v čase, keď boli spomínané knihy dávno vydané, lenže Guido Longhitano preukazom zamestnanca rezortu vnútra podľa našich informácií stále disponoval.

Ako je to možné? Nevedno, fakt je, že niekoľko dní po za­slaní našich otázok Taliana, ktorý v roku 2016 získal slovenské štátne občianstvo, predvolali na ministerstvo vnútra a preukaz musel vrátiť. Nie je vylúčené, že nebyť našej zvedavosti, tento amatérsky fotograf by ešte i dnes chodil po Slovensku a mával oficiálnou legitimáciou zamestnanca silového rezortu na hocijakom policajnom útvare. Mimochodom, to, že mal byť len externý spolupracovník, údajne nebolo z jeho legitimácie zrejmé.

Guido Longhitano: Nie veľmi rozumel tomu, prečo nás trápi, že disponoval preukazom zamestnanca ministerstva vnútra.
Guido Longhitano: Nie veľmi rozumel tomu, prečo nás trápi, že disponoval preukazom zamestnanca ministerstva vnútra.
Matej Jankovič

Rôzne reakcie

V súvislosti s týmto čudným príbehom sme oslovili všetkých krajských policajných riaditeľov, ktorí boli prítomní na krste knihy Guida Longhitana. Mnohým sa však na to, ako sa im akcia páčila, či sa osobne s týmto Talianom poznajú a aký k nemu majú vzťah, odpovedať nechcelo. Páni riaditelia Csaba Faragó z Bratislavy, Miroslav Michalčík z Nitry, Patrik Kupec z Trnavy a Vladimír Šramka z Trenčína na to nevideli dôvod, lebo, ako vysvetlil jeden z nich, v našich otázkach nenašiel ratio. Šéfovia z východného Slovenska - prešovský riaditeľ Dušan Sabol a jeho košický kolega Juraj Leško - svoju reakciu vzájomne zosúladili. Podľa nich Guida Longhitana riaditeľom krajských riaditeľstiev Policajného zboru predstavila nadriadená súčasť, Prezídium Policajného zboru v súvislosti s prípravou a vydaním jeho obrazovej publikácie o práci polície. Menovaný ich niekoľkokrát oslovil v súvislosti s fotografovaním vytypovaných vhodných príležitosti a okamihov policajnej práce. No a čo sa týka posúdenia samotnej publikácie a jej krstu, je to vraj ich osobná záležitosť.

Krajský policajný riaditeľ z Banskej Bystrice Štefan Šurka nám dal vedieť, že Guida Longhitana pozná, stretol sa s ním pred pár mesiacmi a spolupracoval s ním pri príprave knihy fotografií o polícii. Štefan Šurka ako jediný odpovedal na otázku, či sa mu kniha páči. Vraj áno, no na margo jej krstu uviedol toľko, že ho naň pozvali, tak sa zúčastnil.

Ušľachtilý cieľ

Zhrnuté a podčiarknuté, nikomu sa nezdalo zvláštne, prečo sa nejaký Talian legitimuje preukazom zamestnanca ministerstva vnútra, hoci ním nikdy nebol. Otázne tiež zostáva, kto a ako vlastne kontroloval, čo všetko Guido Longhitano, ešte ako cudzí štátny príslušník, fotil a na čo preukaz využíval. Lebo oficiálne vyjadrenia sú jedna vec, skutočnosť však môže byť trochu iná. Ale to by sme sa, samozrejme, dostali do špekulatívnych úvah.

Samotný Guido Andrea Longhitano uisťuje, že fotením našich silových zložiek sledoval čisto ušľachtilý cieľ. Priblížiť ich prácu širokej verejnosti. „Presadzovanie zákona je lepidlo, ktoré drží našu spoločnosť pohromade. Chcel som to vidieť zvnútra, bližšie sa pozrieť, hoci sa aj vžiť do kože policajta, ocitnúť sa v ťažkých situáciách, ktorým polícia čelí každý deň. Cez svoje fotografie som chcel zmenšiť vzdialenosť medzi políciou a občanmi a umožniť vidieť ich prácu zvnútra,“ predostrel nám svoje pohnútky Guido Longhitano, ktorý na Slovensku žije od roku 2002. Do krajiny pod Tatrami prišiel ako manažér novozaloženej výrobnej spoločnosti zaoberajúcej sa výrobou plastových komponentov pre bielu techniku a automobily.

Nech už je, ako chce, obyčajnému človeku sa stále na jazyk tlačí otázka, či na získanie preukazu zamestnanca ministerstva vnútra skutočne stačí tak málo - chcieť fotiť policajtov pri práci. A tiež, prečo sa to oplatí niekomu robiť. Aby na vlastné náklady vydal knihu fotiek s nejasným osudom. Lebo ani rezort vnútra ich predajnosť veľmi nezvýšil. Z každej, teda z tej o hasičoch i policajtoch, nakúpil po sto kusov.

VIDEO Plus 7 Dní