Na prvý pohľad pôsobí ako roztopašné dvadsaťročné dievča. Stretnutie s útlou slečnou je plné smiechu, aj keď hovorí o dňoch plných plaču do vankúša. Koncom deväťdesiatych rokov sa Oľga Beständigová s bratom Jozefom prebojovali až na olympiádu. O pár rokov sa stala hrdinkou ďalšej rozprávky.

V Turecku našla muža snov, slávneho futbalistu Ilhana Mansiza. Zaľúbili sa do seba a začali súťažiť v krasokorčuľovaní. Ani príbeh priam filmovej lásky sa neskončil happy endom. Napriek tomu tridsaťšesťročná Oli tvrdí, že Ilhan zostal pre ňu najkrajším mužom na svete. Teraz sa vrátila na Slovensko, začala hrať futbal a na sociálnu sieť občas šupne šteklivé fotografie, ktoré na chvíľu zamestnajú mužskú fantáziu.

Z futbalistu krasokorčuliar

Oľgu v roku 2006 pozvali do tureckej šou Buzda Dans, obdoby našich Hviezd na ľade, kde súťažia páry zložené z profesionálneho krasokorčuliara a celebrity. Slovenke vybrali za partnera herca menom Bülent Polat a bolo z toho pekné tretie miesto. „Po skončení šou si ma šéf zavolal a povedal mi, že sú s mojou prácou spokojní a že ma chcú do ďalšej šou. Sľúbil mi na ľade partnera, s ktorým ju vyhráme,“ usmieva sa krasokorčuliarka s nadhľadom doplní: „Som síce šibnutá, ale viem si odrobiť svoju prácu a som súťaživý typ.“

Oliným ďalším partnerom sa stal turecký futbalový hrdina Ilhan Mansiz, bývalý hráč Besiktasu Istanbul a Samsunsporu. „Keď som zistila, že mám trénovať futbalistu, prevrátila som oči. Neznášala som tento šport,“ priznáva. Lenže… Osud si pre ňu pripravil príbeh, ktorý dovtedy videla len vo filmoch. „Dodnes si pamätám, ako vstúpil ležérnym krokom do miestnosti v širokých nohaviciach a tielku. Prišla som k nemu a povedala, že budeme spolu trénovať. A on sa na mňa pozrel z tej výšky...“ zasníva sa.

Na ľade si s Ilhanom dokonale sadli. Pri práci zabúdali na čas. Bavili sa. Trénovali aj päť hodín denne. „Viete, keď s niekým trávite toľko času... No, bolo to rýchle,“ reaguje na našu otázku, kedy preskočila povestná iskra. Nový partner si ju však podmanil vo všetkých smeroch. „Obdivujem každého športovca, ale predsa len, futbal je jednoduchší šport a nie taký náročný na koordináciu ako krasokorčuľovanie. Ilhan je však príkladom toho, že aj futbalista môže byť neskutočne pohybovo nadaný a navyše má toho dosť v hlave.“

Po dvoch týždňoch, ako sa prvý raz stretli, spolu cestovali do Nemecka, kde Ilhan ako potomok tureckých prisťahovalcov žije. Mal tam pracovné povinnosti a zároveň museli trénovať. Leteli teda spolu. Ich vzrušujúci „let“, občas riadne dramatický, trval osem rokov.

Rozprávka? Nie, život

Po skončení šou zbalil Ilhan kufre aj Olinku? „Akože on? Veci som vždy balila ja a on hral playstation,“ smeje sa na našej otázke a rozhovorí sa o tom, že skutočný život po boku Mansiza bol iný než počas šou. „Tam to bola pozlátka. Neprezentovali sme sa tým, že sme spolu, aj keď všetci hovorili, že to z nás vyžarovalo. Dreli sme, ale bola to zábava. Bývali sme v hoteli a starali sa o nás. Nevedela som, ako to bude ďalej pokračovať. Ale potiahli sme to dosť dlho…“ zamyslí sa. Žili spolu v Mníchove a vytvorili krasokorčuliarsky pár.

„Súťažili sme za Turecko, schádzali sa, rozchádzali. Tých skokov bolo viac - aj v pracovnej rovine, aj vo vzťahovej.“ Pretože vraj nikdy nemala u neho istotu. „Snažila som sa veriť, ale nebolo to jednoduché. Často náš príbeh opisovali ako rozprávku. Možno to tak navonok vyzeralo, ale museli sme mnohé veci preskákať. Ilhan ťažko znášal, že nemohol pre zranenia hrať futbal. To, že sme spolu korčuľovali ako dvojica, bola pre neho veľká výzva. Potom si však našiel výborného fyzioterapeuta a opäť sa začal pohrávať s myšlienkou, že sa vráti k futbalu. A ja by som s nikým iným už na ľade nevytvorila dvojicu. Ak sa tam mám vrátiť - jedine s ním.“

Najmä vlaňajší rok bol pre talentovanú športovkyňu náročný. S bývalým tureckým reprezentantom vo futbale si chcela zasúťažiť pod piatimi kruhmi, no ako novovzniknutá športová dvojica sa na vlaňajšie olympijské hry do Soči tesne neprebojovali. „Veľa sa pokazilo. Ilhan mal problémy s kolenami a riešil sám seba. Prišla som na Slovensko a všetko sa pre mňa skončilo. Nevedela som zrazu, kto som, čo som, čo vlastne chcem. Bol len plač, posteľ, pyžamo. Nevychádzala som von. Bola som tu a nebola…“ spomína. Tento rok problémy pokračovali - aj turecký krasokorčuliarsky zväz prestal obľúbený pár podporovať.

Provokatérka?

Oľga je už dva mesiace na Slovensku. Neustále pracuje na svojej fyzickej kondícii a dni, keď plakala do vankúša, sú už dávno preč. „Každý deň cvičím a behám. Veľmi rada si pripravujem zdravé jedlá. Kedysi som trpela bulímiou, dnes si jedlo užívam,“ priznáva útle žieňa, ktoré občas provokuje fotografiami na sociálnych sieťach. Nedávno vytiahla zo skrine kostým, akým sa vryla do pamäti Mila Jovovich vo filme Piaty element. „Dala som si ho kedysi ušiť na tréning, lebo sme si s bratom na súťaž vybrali skladbu zo soundtracku k tomuto filmu. Nikdy som ho však nepoužila. Až teraz. Urobila som si mejkap a ukázala sa mame. Povedala mi, že som šibnutá,“ smeje sa.

„Tromfla si Milu. Teraz, keď to vidím, nebudem mať takú radosť z jej kostry,“ znel jeden z komentárov k odvážnej fotke na Facebooku. Na ďalšej fotke ju kamarát zvečnil polonahú v žite. Zozadu, len v spodnej časti plaviek. „V športe, ktorému sa venujem, musí byť určitá dávka exhibicionizmu. Postupne som prestala fyzickú nahotu riešiť. Aj fotenie aktov pre Brejk pred pol rokom bolo zaujímavé, aj keď som vtedy v ice bare riadne premrzla. Keď som však fotky uvidela, zamilovala som sa sama do seba. Sú fakt dobré,“ nadchýna sa.

No ak niekto očakáva, že potrebuje za každú cenu šokovať, mýli sa. „To nie, príde to tak spontánne a potom sa o pekný záber podelím s priateľmi,“ vysvetľuje. Do okruhu jej blízkych sa pred pár mesiacmi dostali aj členovia Mužstva futbalových zázrakov (MUFUZA), ktoré združuje populárne osobnosti. Oli Beständigová si už od zväčša mužského osadenstva vyslúžila prezývku - Ňuňu Oil Mliečková.

„Oil vzniklo, keď mi raz zle napísali krstné meno. Mliečková preto, lebo kým chlapi v tíme si na spoločných stretnutiach doprajú pivo alebo tuhší alkohol, ja pochlipkávam Baileys.“ Útla krasokorčuliarka však nie je v tíme len na okrasu, odohrala už aj niekoľko futbalových zápasov. „Keď Ilhan videl fotky na sociálnej sieti, hneď mi pripomenul, že veď predsa futbal nemám rada. Vysvetlila som mu, že aktívna hra ma baví.“

Ilhan stále naj

V hlave Oľga drží veľa športových plánov a verí, že onedlho zbalí kufre a opäť skúsi šťastie za hranicami rodnej krajiny. „Uvidíme, čo bude. Ale s Ilhanom si vždy budeme blízki. Nikdy sa nevygumujeme zo svojich životov. Prežili sme spolu osem rokov dvadsaťštyri hodín denne sedem dní v týždni. To je možno viac než za dvadsaťročné manželstvo. Aj napriek tomu, že je veľmi zložitý človek, za veľa som vďačná. Dal mi možnosť žiť svoj sen. Je medzi nami príliš veľké puto. Je pre mňa stále najkrajším mužom na svete,“ pripomenie. Krasokorčuliarka sa však novému vzťahu nebráni. Je niekto vo výhľade? „To je tajné,“ šibalsky sa usmeje. „Myslím, že nezostanem sama. A nebude to Slovák,“ dodá záhadne.

Po bratovom boku

Mala len tri roky, keď ju mama, veľká fanúšička hokeja, spolu s bratom prihlásila na korčuľovanie. Drobné dievčatko veľmi rýchlo upútalo talentom. „Raz som ako malá pozerala s mamou majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní. Súťažiaci po jazde posielali rodinám pusinky. Vtedy som si povedala, že aj ja raz takto pozdravím najbližších. O pár rokov sa mi to splnilo,“ hovorí. Už počas sólovej kariéry vyhrávala medzinárodné súťaže, ale vždy ju lákali športové páry. Ako sedemnásťročná vytvorila dvojicu na ľade s bratom Jozefom, ktorý je o rok starší.

Na majstrovstvách Európy 1999 v Prahe skončili desiati, Eurosport ich vyhlásil za talent roka. „Za jeden z najkrajších momentov v kariére určite považujem účasť na zimnej olympiáde v Salt Lake City 2002. Keď sa tam športovec dostane, zažije neopakovateľnú atmosféru,“ hovorí o hrách, na ktorých skončili sedemnásti. Na nejaký čas sa Oline cesty s bratom rozišli - Jozef odišiel do USA, ona do Kanady.

Opäť však spojili sily a ukázali na ľade svoje majstrovstvo v prestížnych súťažiach. Konečne sa mladšia zo súrodencov dočkala pochvaly. „Brat bol veľký perfekcionista. Po voľnej jazde na majstrovstvách Slovenska ma silno objal, spokojný s naším výkonom, a kričal. To nikdy predtým neurobil.“ A potom to prišlo - sklamanie, keď ich krasokorčuliarsky zväz prestal dotovať. Zdalo sa, že ich sen sa pomaly rozplynie.