Venuje sa aj módnej relácii Hviezdny NEvkus 
Novinárska prax: 12 rokov píše o slovenskom šoubiznise, predtým 4 roky o slovenskom futbale 
Štúdium: Vysokoškolské- UCM Trnava Fakulta masmediálnej komunikácie

Alena Kvasnicová

Olympijské hry v japonskom Tokiu sa chýlia ku koncu. Strieborný šok spôsobil Slovákom Rory Sabbatini, štyridsaťpäťročný rodák z juhoafrického Durbanu. Golfista, ktorý má britský aj americký pas, nás reprezentoval vďaka tomu, že v roku 2014 sa zosobášil s rodáčkou od Prešova Martinou Štofaníkovou, dnes Sabbatini (39). Našinci ju poznajú ešte z čias, keď randila s tenistom Dominikom Hrbatým (43) a neskôr s podnikateľom a dnes predsedom parlamentu Borisom Kollárom (55), s ktorým má dvanásťročného syna Šimona Heliodora. V roku 2019 získal Rory slovenské občianstvo a zrodila sa myšlienka reprezentovať našu krajinu na olympiáde. Brunetka napokon manželovi robila caddyho (nosiča palíc - pozn. red.) a pre PLUS 7 DNÍ porozprávala, ako to na najväčšej svetovej športovej akcii pred veľkým úspechom vyzeralo.

Prvé dni v&nbsp;Tokiu sa Sabbatiniovci snažili adaptovať na&nbsp;horúce japonské počasie, pocítili ho už pri otváracom ceremoniáli. Martina s&nbsp;manželom, rovnako ako iní športovci, si ho veľmi neužili. Väčšinu času čakali v&nbsp;útrobách štadióna na&nbsp;„minútu slávy“, keď ich uvidí celý svet. „Z&nbsp;ceremoniálu sme veľa nemali, keďže väčšinu času sme čakali dole v&nbsp;tuneli. Skoro dve hodiny v&nbsp;horúčave a&nbsp;v&nbsp;maskách. Museli sme byť rozostúpení od&nbsp;seba,“ opísala nám ošemetné podmienky pompézneho úvodu hier Martina Sabbatini. „Nemáte sa kde napiť alebo ísť na&nbsp;WC. Takže užili sme si vyslovene pár sekúnd, respektíve minútu, keď sme išli ako krajina po&nbsp;štadióne. Ale inak sme nevideli nič, žiadny program, ohňostroj... Takže tí, ktorí nešli, videli v&nbsp;podstate viac ako tí, ktorí tam boli.“

Martina bola súčasťou slovenskej olympijskej výpravy iba ako náhradníčka, Roryho nosičkou palíc sa stala náhodou. „Bolo to neočakávané, pretože sa rozišiel so svojím caddym a&nbsp;proces akreditácií bol uzavretý. Ja som v&nbsp;nich bola uvedená ako záložný caddy,“ vraví Slovenka, ktorá už caddyho robila v&nbsp;minulosti. V&nbsp;Tokiu sa však vďaka manželovi ocitla prvýkrát. Pre pandemické opatrenia z&nbsp;krajiny napokon prakticky nič iné ako ihrisko a&nbsp;olympijskú dedinu nevideli. „Nemohli sme ísť nikam mimo ubytovania a&nbsp;športoviska. Mali sme zapnutú aplikáciu, ktorou nás kontrolovali, kde sa hýbeme. Ale po&nbsp;golfe v&nbsp;nedeľu, keď sme sa vracali do&nbsp;dediny, sme sa previezli aspoň okolo cisárskeho paláca, aby som ho videla. Aj keď sme nemohli vystúpiť z&nbsp;auta.“

Olympijská dedina bola obrovský komplex, slovenská golfová výprava sa ubytovala v&nbsp;budove šesť na&nbsp;štrnástom poschodí. „Ubytovanie bolo veľmi jednoduché, ale nám to stačilo. Sadrokartónové steny neomietli, do&nbsp;miniskrinky sa toho veľa nezmestilo a&nbsp;nebol tam ani žiadny televízor. Jediný sa nachádzal v&nbsp;našej ,team miestnosti‘, kde sme sa stretávali, pozerali a&nbsp;fandili Slovákom,“ opisuje Martina vybavenie malých izieb s&nbsp;posteľami z&nbsp;netypického materiálu. „Kartónové postele sú legenda, každý o&nbsp;nich rozprával, ale ni­kto sa nesťažoval. Nám osobne sa na&nbsp;nich veľmi dobre spalo.“

Kasumigaseki Country Club, kde golfisti trénovali aj súťažili, leží mimo Tokia, a&nbsp;tak si museli olympionici vždy privstať. „Cesta z&nbsp;dediny na&nbsp;ihrisko trvala aj dve hodiny. V&nbsp;aute po&nbsp;tréningu sme teda väčšinou všetci spali,“ prezrádza Roryho manželka. Našťastie, spolu s&nbsp;tímom sa prevážali z&nbsp;hotela na&nbsp;ihrisko v&nbsp;minivanoch s&nbsp;polohovateľnými sedadlami.

Na&nbsp;olympiáde zaviedli podľa Martiny najprísnejšie protipandemické opatrenia, aké mohli. „Pri vstupoch na&nbsp;golf i&nbsp;do&nbsp;olympijskej dediny nás kontrolovali, každý deň sme absolvovali PCR test. Mali sme aktivované dve aplikácie. Ak by nám vyšiel pozitívny test alebo niekde v&nbsp;okolí sa vyskytol niekto pozitívne testovaný, hneď by nám začali nahlas pípať a&nbsp;museli by sme sa hlásiť k&nbsp;pridelenému covid manažérovi a&nbsp;začať to riešiť. Takže pre každého bol hlavne cieľ, aby mal vôbec šancu nastúpiť na&nbsp;svoj šport.“

„Čo sa týka stravy, olympijská jedáleň bola v&nbsp;Tokiu obrovská, mala dve poschodia. Fakt som ešte nevidela toľko ľudí jesť v&nbsp;jednej miestnosti. Nebola to reštaurácia, ale ,táckareň‘ s&nbsp;dobrým jedlom, kde si mohol každý vybrať. Pred vstupom sme si museli nasadiť rukavice a&nbsp;mali sme ich, až kým sme si nesadli za&nbsp;stôl. Každé miesto bolo oddelené plexisklom a&nbsp;zložiť ochrannú masku sme si mohli, až keď sme jedli. Inak sme ju museli mať všade - aj vonku v&nbsp;dedine. Jediná výnimka bola, keď sme súťažili,“ prezrádza Martina Sabbatini detaily olympijského zákulisia.

Napriek tomu, že Sabbatiniovci sa tešili z&nbsp;toho, že sú na&nbsp;olympiáde, ani v&nbsp;čase voľna nemohli ísť povzbudiť kolegov Slovákov či ísť si pozrieť iný šport. „Jediné miesto, kde sme mohli fandiť, bolo v&nbsp;našej spoločnej miestnosti,“ doplnila Martina, ktorá spolu s&nbsp;manželom od&nbsp;začiatku verila, že donesú na&nbsp;Slovensko medailu, čo sa im aj podarilo. Získali striebro.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/manzelka-sabbatiniho-odhalila-zakulisie-olympiady-tokiu-kartonove-postele-stali-legendou/1" target="_blank" rel="noopener">FOTO z olympiády v GALÉRII</a>

Ihneď po tom, ako Rory Sabbatini získal na olympiáde striebornú medailu, mu mnohí Slováci gratulovali na sociálnych sieťach. Našli sa však aj konšpirátori, ktorí riešili iné „zaujímavosti“. Symbol vytetovaný na ruke golfistu prirovnávali k pofidérnym znakom z oblasti, odkiaľ pochádza. Napríklad k vlajke Afrikánskeho hnutia odporu, čo je polovojenská organizácia aktívna v Južnej Afrike. Diskusiu musela stopnúť až Roryho manželka Martina. „Tetovanie na Roryho ramene sú tri LLL. Mám rovnaké, ale na inej časti tela. Dali sme si to vytetovať pár dní po našej svadbe a znamená Love, Laugh, Loyalty (Láska, smiech, vernosť - pozn. red.). Sú to symboly nášho vzťahu, naše oporné body! Tri symboly LLL si pripomíname vždy, keď sa napríklad pohádame,“ vytmavila Slovákom.

Manželka Sabbatiniho odhalila zákulisie olympiády v Tokiu: Kartónové postele sa stali legendou!

Alena Kvasnicová

Autor článku

Alena Kvasnicová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás