Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Pred pár dňami nás navždy opustila ozajstná muzikantská legenda, hudobník, autor mnohých hitov, archivár vzácnych nahrávok a tiež otec medzinárodného festivalu Bratislavská lýra. Kňaz pri poslednej rozlúčke s Pavlom Zelenayom poznamenal, že hoci to znie pri jeho požehnanom veku čudne, smrť majstra bola prekvapením, pretože sa cítil dobre a do posledných dní pracoval. V roku 2016, v čase keď festival Bratislavská lýra oslavoval 50. výročie, si pán Zelenay pre PLUS 7 DNÍ zaspomínal na pamätné momenty legendárneho podujatia.

Ako sa správali pod tlakom doby komunistickej cenzúry naše vtedajšie hviezdy? Kto sklonil hlavu a kto rebeloval? Komu a prečo na lýre nebol dopriaty úspech? A komu lýra zmenila život? 

Pozrite si aj veľkú FOTO GALÉRIU: Naše najväčšie hviezdy v akcii

V šesťdesiatych rokoch vo svete vládol Beatles, v Česku Suchý so Šlitrom a na Slovensku sa stále väčšinou spievali budovateľské piesne. „Boli sme v útlme. Preto sme s Jánom Siváčkom uvažovali, ako našej populárnej hudbe pomôcť. Napadlo nám vytvoriť festival podobný festivalom, aké boli v San Remo alebo v Sopotoch. Dali sme teda dokopy návrh a poslali ho na Zväz skladateľov," priblížil zrod festivalu muzikant a hudobný skladateľ Pavol Zelenay.

Keď ho vtedajší mocipáni schválili, bol to pre nich šok. „Absolútne sme nepočítali s tým, že nám to prejde. Nevedeli sme, čo a ako robiť," vracia sa do roku 1966, keď sa konal prvý ročník. Dohodli sa, že súťažiť bude dvadsaťštyri nových skladieb, z ktorých bude polovica česká a polovica slovenská. „Morálne právo sme na to ale nemali. V tom čase sme totiž oproti Čechom ťahali za kratší koniec," povedal otvorene. Vyriešili to však šalamúnsky. Z päťsto prihlásených melódií dali tú najlepšiu Karlovi Gottovi. Išlo o pieseň Mám rozprávkový dom. A keďže ju napísali slovenskí autori, reprezentovala Slovensko. A to aj napriek tomu, že ju spieval Čech. „Keď si ju vzal, bolo jasné, že vyhrá. Spojenie výborného speváka s výbornou pesničkou bolo predurčené na úspech," poznamenal Zelenay. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Pred finále však nastal problém s textom. Zakázali ho obežníkom číslo sedemnásť. Pretože pri slogane Mám rozprávkový dom, tam kdesi za morom, bolo jasné, že myslí Ameriku. Napokon ale pieseň predsa len súťažila a podľa očakávania aj vyhrala. Na nedostatok kvalitných piesní si spomenula aj vtedajšia spevácka hviezda Gabriela Hermélyová. V prvom ročníku s Gottom súperila piesňou Mám ho rada. „To bola výborná vec. Viac som si už ale na lýre nezaspievala. Nepáčilo sa mi, ako to tam fungovalo. Tie najlepšie piesne najprv rozdelili veľkým hviezdam z Prahy a nám dali odpad. Obyčajne som dostala na výber päť, či šesť pesničiek, no nepáčili sa mi. Tak som povedala, že nerobím a bolo," prezradila na rovinu speváčka.

Už len ozajstní pamätníci vedia, že prvé dva ročníky sa uskutočnili pod názvom Medzinárodný festival tanečnej piesne. „Keďže sme mali obrovský úspech, prišiel návrh, aby to bol putovný festival a konal sa každý rok v inom meste. To sme nemohli dopustiť, pretože nám bolo jasné, že by skončil v Prahe. Česi by nám ho ukradli. Preto sme ho rýchlo premenovali na festival Bratislavská lýra, čím sme ho naveky prikovali k Bratislave," prezradil nám pán Zelenay dovtedy nezverejnenú informáciu. „To malo za následok, že s nami prestal spolupracovať jeden český režisér. Ale veľa Čechov nám aj fandilo. Napríklad klavirista Jiří Malásek nám veľmi pomáhal," dodal majster Zelenay.

Čím väčší úspech a pozornosť si lýra vybudovala, tým viac bola pod kontrolou vtedajších mocipánov a štátnej bezpečnosti. Usporiadatelia si v tejto súvislosti najviac pamätajú rok 1969, ktorý sa niesol v znamení upálenia Jána Palacha a vpádu ruských tankov do našej krajiny. Cenzúra textov piesní, ktoré sa uchádzali o lýru, bola teda podstatne prísnejšia než inokedy.

„Neprešli hneď štyri texty, medzi inými aj Musím dál zpívat, ktorý mal spievať Waldemar Matuška a Píseň o mé zemi, ktorú mal spievať Karel Černoch. Dokonca padol návrh, aby tento ročník lýry neprenášala televízia. Vznikla totiž obava, aby niekto nepovedal v priamom prenose niečo protištátne. Ďalší problém bol, že Matuška odkázal, že je chorý a nemôže spievať. Účinkujúci si to ale vyložili tak, že mu nechceme dovoliť vystúpiť a začali štrajkovať, že nevystúpia ani oni. Prehovárali sme ho, aby spieval aspoň na playback, no neprišiel," spomenul Matuškovo hrdinstvo Zelenay.

Podľa eštebáckej zápisnice, ktorú sa nám podarilo získať, najväčšími buričkami a rebelkami boli Marta Kubišová a Naďa Urbánková. Naopak, Karel Černoch a Karel Gott sa snažili upokojiť vášne súťažiacich a primäť ich k vystúpeniu. To sa napokon aj podarilo. Priamy televízny prenos však komunisti trpko oľutovali. Pavel Novák svoju súťažnú pieseň Dvě léta totiž venoval pamiatke Jána Palacha. Strane a vláde po vôli nebola ani víťazná pieseň. Zlatú Bratislavskú lýru totiž získal práve Karel Černoch so sporným textom k piesni Píseň o mé zemi. Zatiaľ čo Matuška sa zľakol zákazu činnosti, Černoch išiel s kožou na trh. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Veľké uznanie si v tomto smere zaslúži aj porota, ktorá sa nebála pieseň oceniť. V rozhlase a televízii však nevedeli, ako s piesňou naložiť. Černoch ako víťaz lýry však musel absolvovať rozhovor pre rádio. „Vo vzduchu stále visela nálada proti vstupu ruských vojsk, tak sa ho pýtam:

Súdruh Černoch, čo budete hovoriť? Uvedomte si, že vaše reči môžu mať obrovské následky nielen pre vás, pre lýru, ale aj celé hudobné dianie. Bol som zodpovedný za vysielanie v rozhlase, takže som mal prst na mixpulte a bol som pripravený v prípade, že by sa nežiadúco rozrečnil, stiahnuť ho. Dopadlo to dobre, ale aj tak mal zákaz. Aby si pomohol, prehlásil, že lýru vrátil. Oficiálne ju ale nikdy nevrátil. Chudák, po roku 89 s tým mal problém. Útočili na neho, že vrátil lýru za pesničku, ktorá bola proti okupantom. Málokto sa vtedy zamyslel, že bol hrdinskejší ako Matuška a nebál sa spievať pesničku, o ktorej vedel, že ho bude stáť existenciu. Keď sa tej Lýry akože vzdal, tak len preto, aby mohol ďalej spievať," poukázal na bizarnosti niekdajšej doby. Dnes je z piesne jeden z najväčších šlágrov celej histórie našej populárnej hudby.

Pri príležitosti päťdesiatych narodenín Bratislavskej lýry bol Pavol Zelenay aj pri príprave koncertu s názvom Mám rozprávkový dom, kde zazneli najúspešnejšie skladby festivalu. Píseň o mé zemi, pochopiteľne zaradili do programu tiež. Bohužiaľ Karel Černoch si ju už zaspievať nemôže, zhostil sa jej teda Martin Chodúr.

Na spomienkovom koncerte ale nezazneli len víťazné piesne. Mnohé napriek tomu, že nevyhrali alebo z nejakého dôvodu vyhrať nemohli, sa stali hitmi. V roku 84 spolu s víťaznou Hečkovou súťažil aj Peter Nagy s piesňou Kristínka iba spí. Vyslúžil si za ňu však "len" cenu publika a cenu novinárov. „Pamätám sa, že keď sme ju hrali na druhý deň na Štrkoveckom jazere, už ju dievčatá vedeli naspamäť. Nebol žiadny internet a už ju všetci spievali so mnou," zaspomínal si na zlaté časy nagyománie aj samotný interpret.

Kvalitu porota nedokázala odhadnúť ani pri skupine Olympic. Priam úsmevne pôsobí, že dnes už megahity Slzy tvý mámy, Jasná zpráva, či Osmý den nikdy nič nezískali. Porota sa nad kapelou zľutovala až v roku 1985. „Zvíťazili sme s pesničkou Čo je vôbec v nás. Tú ale nikto nepozná," smeje sa líder kapely Petr Janda a pokračuje. „Vôbec nám to nevadilo. Lýra to bol predovšetkým jeden veľký mejdan, preto sme tu vždy chceli hrať. Takmer sme nespali. Ešte nadránom sme vždy zháňali fľašku s kamarátkami, ktoré sme tu stretli. Aby som pravdu povedal, hudba bola na lýre až na poslednom mieste," priznáva bez okolkov bujarú mladosť. Svoju kariéru tu začínalo mnoho dnes už legendárnych umelcov. Elán, Lucie, No Name, Money Factor, Žentour či Modus s Jankom Lehotským, Mirom Žbirkom a Marikou Gombitovou. Mnohí sa prídu účasťou na koncerte vrátiť v čase, no zarážajúce bolo, že Žbirka s Gombitovou medzi nimi neboli. „Nemôžeme tam vystúpiť, pretože nám to nedovoľuje zmluva, ktorú sme podpísali na naše samostatné koncerty," vysvetlila vtedy neúčasť oboch spevákov Žbirkova manželka a manažérka Katarína.

Podľa jej slov sa snažila usporiadateľov primäť k tomu, aby koncert presunuli na koniec roka, tí to však vraj odmietli. „Je to škoda. Miro by si tam určite rád zaspieval," povedala nám vtedy. Účasť potvrdil aj, vtedy už dosť chorobami sužovaný Karel Gott, ktorý sa stal zlatým klincom programu.

Otec lýry Zelenay (†96) pred smrťou: Kubišová rebelovala, Matuška bol zbabelec a Gott?

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás