PR článok

„Raz Štefánika vnímame ako zapáleného vedca, ktorý napriek podlomenému zdraviu precestoval celý svet, inokedy ako šarmantného leva parížskych salónov a zvodcu žien alebo ako vizionára a odhodlaného bojovníka za myšlienku spoločného štátu,“ popisuje Štefánika riaditeľ spoločnosti Moja mincovňa SK Luboš Krčil. &nbsp;

Jeho záľuby boli ešte pestrejšie − zaujímal sa o umenie, literatúru, fotografovanie, numizmatiku, hudbu, kúzelníctvo, rád hral šach, tancoval či varil. Bol tiež prvým Slovákom, ktorý vystúpil na Mont Blanc.&nbsp;&nbsp;

Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v početnej rodine evanjelického farára v obci Košariská. Konzervatívna výchova bola v rozpore s jeho romantickou povahou, preto často dochádzalo ku konfliktom medzi nim a otcom, ktorý chcel, aby si našiel riadne zamestnanie a materiálne podporoval súrodencov. Ale voľnomyšlienkára Milana to viac ťahalo do sveta – a k hviezdam.&nbsp;

V 20. storočí bol silne rozšírený kult vedy a verilo sa, že veda je odpoveďou na všetky otázky. Obzvlášť to platilo vo Francúzsku, kde vedci mali uznávané postavenie. Napriek finančným problémom vášeň pre astronómiu Štefánika priviedla v roku 1904 do Paríža, kde sa uplatnil ako astronóm u profesora Janssena v hvezdárni v Meudone. Zviditeľnil sa však aj ako vedec a vynálezca. V jeho hlave sa zrodili nápady na rôzne konštrukčné vylepšenia prístrojov a „zlepšováky“, ktoré sa používajú dodnes. Zastával názor, že veda nemá byť samoúčelná, ale má slúžiť všetkým.&nbsp;

Štefánikova vedecká kariéra trvala desať rokov, počas ktorej podnikol množstvo výskumných ciest za účelom pozorovania hviezd, komét, slnečnej koróny, zatmenia Slnka a iných astronomických úkazov. A keď chcel byť dobrým astronómom, musel byť aj dobrým meteorológom, pretože priaznivé počasie bolo podmienkou pre úspešné astronomické pozorovania. V rámci expedícií zbieral meteorologické údaje a významne prispel k rozvoju tejto vedy. &nbsp;

Povesť dobrodruha a cestovateľa&nbsp;

Jeho vášeň pre cestovanie bola taká veľká, že neváhal navštíviť tie najexotickejšie a najodľahlejšie kúty zemegule. Na jednej strane bol vlastenec, na druhej svetobežník, ktorý sa vedel dokonale prispôsobiť prostrediu a miestnym obyvateľom. Po vedeckých expedíciách na Mont Blanc navštívil Španielsko, strednú Áziu, Alžírsko, Francúzsku Polynéziu, Nový Zéland, USA či Južnú Ameriku. V roku 1910 na ostrove Tahiti strávil desať mesiacov a v tomto pozemskom raji sa plánoval aj usadiť. Pozoroval tu prelet Halleyho kométy, založil observatórium, mapoval okolité súostrovia a ako vášnivý fotograf zachytával domorodcov a prírodu. Štefánikove fotografie z Tahiti sú fascinujúcim pohľadom na život a kultúru tohto tichomorského ostrova na začiatku 20. storočia.&nbsp;

Keď vypukla prvá svetová vojna, chcel čo najviac využiť nadobudnuté vedecké skúsenosti. Napriek srdcovým a žalúdočným problémom sa stal vojenským letcom a zúčastnil sa na niekoľkých bojových misiách na západnom aj východnom fronte. V priebehu tri a pol roka urobil závratnú vojenskú kariéru, keď sa z radového vojaka vypracoval na francúzskeho brigádneho generála. Počas života aj in memoriam získal množstvo vysokých vyznamenaní a medailí za zásluhy v oblasti vedy, diplomacie a vojenskej služby. &nbsp;

Za najvýznamnejší Štefánikov prínos sa považuje jeho úloha diplomata a politika, ktorý sa spolu s Masarykom a Benešom zaslúžil o vznik Československej republiky. Ako legionár významne prispel k zorganizovaniu zahraničného odboja − československých légií,“ pripomína Libor Veselý, riaditeľ spoločnosti Tatra mincovňa.

V roku 1916 sa stal podpredsedom Československej národnej rady, ktorá koordinovala činnosť týchto vojenských jednotiek a pripravovala základy pre budúcu správu a organizáciu nového štátu. Aj vďaka jeho schopnosti rozvíjať a udržiavať medzinárodné vzťahy veľmoci Dohody uznali vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov, v ktorom zastával funkciu prvého ministra vojny. 28. októbra 1918 bola oficiálne vyhlásená Československá republika a vízia sa stala realitou.&nbsp;

„Teda Česi a Slováci sú konečne slobodní. Som spokojný sám so sebou. Mohol by som pokojne zomrieť,“ vyhlásil Štefánik, akoby niekde v hĺbke duše cítil, že jeho osud osloboditeľa sa naplnil. Zahynul 4. mája 1919 počas pristávacieho manévra neďaleko Ivanky pri Bratislave, keď sa po rokoch strávených v zahraničí vracal do vlasti, aby pokračoval v začatej práci na novovzniknutej republike. Okolnosti leteckej havárie sú dodnes predmetom špekulácií a rôznych teórií, ktoré sú súčasťou Štefánikovej legendy.&nbsp;

„Veriť – Milovať – Pracovať“&nbsp;

Do tohto jednoduchého kréda zhrnul Milan Rastislav Štefánik svoj životný postoj. Vďaka svojim mimoriadnym schopnostiam, širokému rozhľadu a neúnavnej práci pre slobodu a nezávislosť svojho národa získal rešpekt doma aj v zahraničí. Aj preto sa v roku 2019 stal víťazom celonárodnej ankety RTVS „Najväčší Slovák“ o najvýznamnejšiu osobnosť slovenskej histórie. Štefánikov životný príbeh nám pripomína, že vďaka odvahe a odhodlaniu je možné dosiahnuť veľké veci. Aj po vyše storočí od svojej smrti zostáva inšpiráciou pre dnešné aj budúce generácie a jeho odkaz žije v srdciach mnohých Slovákov.&nbsp;

Oficiálnu výročnú razbu k 145. výročiu narodenia Milana Rastislava Štefánika môžete získať ZADARMO iba za cenu poštovného a balného vo výške 4,99 €, exkluzívne prostredníctvom spoločnosti Moja mincovňa SK, výhradného distribútora Tatra mincovne v Slovenskej republike, na <a rel="noopener" href="https://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=d7.rOcOrQ.AEobebBM2cU5PZHUd6GyN09tyF2fI5Pc7.a7/fastid=cjrubvxhngkwowiiqevsezwlarnd/stparam=yppenngoto/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.stefanikvyrocie.sk?utm_source=nnacampaignwave22025&amp;utm_medium=pr&amp;utm_campaign=nnacampaignwawe22025plus7dni.skpr&amp;utm_term=790595" target="_blank">www.stefanikvyrocie.sk</a> alebo na telefónnom čísle 02 9999 0990.&nbsp;

Oficiálna výročná razba Milan Rastislav Štefánik 145. výročie ZADARMO

PR článok

Výber pre vás