Starnutie v plnom zdraví? Udržať si mozog, kosti, svaly a srdce niekoho mladšieho je možné

Má 65 rokov, ale tepny a mozog oveľa mladšieho človeka. Jeho vek sa zvyšuje, no on nestarne

Ako starnúť v plnom zdraví? Známy liek blahodarne pôsobí na gény dlhovekosti

Vivien Cosculluela

Čo keby sme bežne žili v&nbsp;dobrom zdraví až do 150 rokov? Takto znie otázka na obálke poslednej knihy <a rel="noopener" href="https://www.institut-prevention-sante-longevite.fr/fr/" target="_blank">francúzskeho fyziológa a&nbsp;gerontológa CHRISTOPHA DE JAEGERA</a> (65). Starnúť je v&nbsp;poriadku, no za predpokladu, že môžeme byť aktívni, tvoriť, milovať, pracovať. Inak to nemá cenu. Vedec, ktorý sa venuje dlhovekosti už 35 rokov, svoje prístupy testuje predovšetkým na sebe. A&nbsp;úspešne – má tepny 32-ročného muža a&nbsp;mozog 40-ročného. Vlasy? „Nepotrebujem implantáty ani príčesok, pretože na tom pracujem vyše troch dekád,“ prezradil v&nbsp;rozhovore, ktorý viedol VIVIEN COSCULLUELA.

Bojíte sa starnutia? Nie je to pre nikoho vzrušujúca vyhliadka. Skutočným problémom však nie je samotné starnutie, ale uvedomenie si, že sme čoraz obmedzenejší, či už ide o&nbsp;naše pľúca, srdce, mozog, alebo dokonca o&nbsp;to, ako nás ľudia vnímajú na základe našej kože, vrások a&nbsp;elasticity. Keď rozprávam o&nbsp;tejto problematike, radšej však používam odborný termín senescencia, pretože starnutie je iba indikátorom plynutia času, no nie je ukazovateľom nášho zdravotného stavu, a&nbsp;v&nbsp;budúcnosti bude pre špecializovanú starostlivosť čoraz menej zodpovedať tomu, ako sa reálne máme. Aký je konkrétny rozdiel medzi oboma termínmi? Medzi počatím a&nbsp;koncom dospievania je starnutie pozitívne a&nbsp;nazývame ho vývojom. No potom, približne od osem­násteho až dvadsiateho roku veku, sa začína senescencia, postupné zhoršovanie stavu našich fyziologických systémov – tepien, srdca, pľúc, obličiek, pečene, mozgu a&nbsp;tak ďalej. Ako pokračuje? Medzi dvadsiatym a&nbsp;tridsiatym rokom života máme toľko energie, že si vplyv senescencie neuvedomujeme. Tie dve ďalšie dekády nás pohltí práca a&nbsp;rodina. Vo veku 50 až 60 rokov sa začínajú choroby, ktoré však zostávajú latentné približne desať rokov a&nbsp;prejavia sa často až v&nbsp;dôchodkovom veku. Po sedemdesiatke sa ochorenia komplikujú – číhajú mŕtvica, infarkt, rakovina a&nbsp;iné. Koniec koncov, náš život v&nbsp;dobrom zdraví je pomerne krátky. Preto je dôležité senescenciu riadne vyhodnocovať a&nbsp;aktívne sa ňou zaoberať.

Pomocou akých kritérií? Vyvinul som koncept fyziologického, skutočného veku tela, pretože na pochopenie senescencie musíme merať, čo sa deje, biologicky a&nbsp;fyziologicky. Dobrým ukazovateľom je napríklad arteriálna tuhosť. Čo nám hovorí? Mladá tepna je pružná, ale s&nbsp;vekom sa stáva tuhšou, čo závisí od našich génov, prostredia a&nbsp;životného štýlu. V&nbsp;päťdesiatich rokoch môžete mať artériovú tuhosť 65-ročného, čo znamená zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení. Tento ukazovateľ sa dá ľahko monitorovať, čo nám umožní pozorne sledovať, ako sa vyvíja. Ak ďalšie meranie zopakujeme o&nbsp;rok neskôr a&nbsp;stále vám vychádza rovnaká či vyššia hodnota, znamená to, že naša liečba artériovej senescencie nie je efektívna. Vráťme sa k&nbsp;vášmu prípadu. Ako ďaleko ste sa v&nbsp;tomto boji dostali? Mám 65 rokov a&nbsp;každodenne zápasím, aby som si udržiaval mozog, kosti, svaly a&nbsp;srdce v&nbsp;dobrej kondícii. Moja arteriálna tuhosť sa nachádza na úrovni 32-ročného muža. Čo sa týka mozgu, meriame rýchlosť šírenia nervových impulzov, ktorá sa vekom zhoršuje. U&nbsp;mňa zodpovedá číslam jedinca mladšieho ako 40 rokov. Konečným cieľom je spomaliť starnutie či zvrátiť čas? Ako môžete vidieť na mojom vzhľade, nemladnem. Od tridsiatky mám biele vlasy, čo, mimochodom, nijako neprekáža, keď zvádzate ženu. Môj otec bol v&nbsp;dvadsiatich rokoch plešatý, ale ja mám vlasy stále. Nepotrebujem implantáty ani príčesok, pretože na tom pracujem vyše troch dekád. Moja pleť nemá veľa vrások, čo si ľudia všímajú už 25 rokov. To všetko ukazuje, že môžeme ovplyvniť niektoré aspekty senescencie, aby sme zostali zdraví.

Alebo, inak povedané, dobre starnúť... Presne tak, pretože s pribúdajúcim vekom strácame autonómiu. Už nemáme rovnakú schopnosť pracovať, tvoriť, milovať, budovať. Takže sa pomaly sťahujeme zo života a začíname o to rýchlejšie chradnúť. Vstúpiť do tohto začarovaného kruhu nie je pre nikoho príjemné. &nbsp; Ale každý má vlastný prístup, však? Existujú dva druhy ľudí. Sú takí, ktorí sa s tým zmieria a povedia si: „Taký je život.“ A druhí, ako ja, ktorí budú proti týmto rôznym javom bojovať a snažiť sa ich dostávať pod kontrolu. Omladnúť je dnes nemožné. Stať sa nesmrteľným detto. Na druhej strane môžeme pracovať na rôznych mechanizmoch senescencie a zmierňovať ju účinnými spôsobmi. &nbsp; Čo je konkrétnym cieľom tohto boja? Udržať naše schopnosti na vrchole. Vo veku 65 rokov je určite bojom udržať si mozog, kosti, svaly a srdce niekoho mladšieho. Ale dá sa to zvládnuť. Môžeme mnohé veci ovplyvňovať a táto oblasť prechádza veľkými zmenami.

Robí veda v&nbsp;tejto oblasti po­kroky? Áno, naše chápanie príslušných javov sa zdokonaľuje. Máme prístup k&nbsp;novým molekulám. Niektoré lieky sa dajú použiť preventívne. Myslím si, že o&nbsp;päť alebo desať rokov dosiahneme významný prelom, ktorý nám umožní bez problémov žiť v&nbsp;dobrom zdraví dlhšie o&nbsp;dvadsať rokov. Máte nejaké konkrétne prí­klady? Publikovali sme prácu o&nbsp;dĺžke telomér, čo sú niečo ako bunkové hodiny. Ich skracovanie je jedným z&nbsp;dôležitých mechanizmov senescencie, pretože ich dĺžka úzko súvisí s&nbsp;dlhovekosťou. Veľmi krátke teloméry sú spojené so zvýšeným rizikom rakoviny. Dokázali sme, že určité prírodné molekulárne komplexy môžu predĺžiť ich dĺžku stimuláciou telomerázy v&nbsp;bunkách. Čo mám robiť, ak chcem čo najlepšie starnúť? Ako vysvetľujem vo svojej knihe <a rel="noopener" href="https://www.amazon.fr/M%C3%A9decine-long%C3%A9vit%C3%A9-r%C3%A9volution-Christophe-Jaeger/dp/2813229954/ref=sr_1_1?crid=2NP2RWRFWKFLW&amp;dib=eyJ2IjoiMSJ9.X7Mh9e2mNMGpIlca0OuGPjXlI16i1GiAI19E_wSXn8iBWERRHYQEGBY64sYRwr9nLygaHO7Y0f7Uzq1a51yLq8AQByRTtOXv-QAiB9qYzDWYOI2Lqc0OmxevHDhSqVo5EbgF2BiER2Tfk1BC1KZu8QdGVhMpUXj9w2CnDMaJwR26IHQ7SeGuSf8rWe6kXZQwMwoGncXFC7HLINV7gxR8mP01rcaPWH_qao-IGLFvpog.JqkRbaHcUIvgrmDkq06u9wG6MICtCer5qBMtSm1a30U&amp;dib_tag=se&amp;keywords=christophe+de+jaeger&amp;qid=1732095886&amp;sprefix=de+jae%2Caps%2C104&amp;sr=8-1" target="_blank">Medicína dlhovekosti: revolúcia</a>, sme na križovatke. Máme k&nbsp;dispozícii mnoho prístupov, z&nbsp;ktorých niektoré sú čisto marketingové a&nbsp;úplne neúčinné, ale iné ponúkajú zaujímavé možnosti rozvoja. Ako rozlíšiť skutočné od falošných? Všetko musí byť založené na vedeckých poznatkoch. To, že nejaký výrobok užíval priateľ, ešte neznamená, že bude dobrý aj pre vás. Všetko by malo byť založené na veľmi presných klini­ckých, fyziologických a&nbsp;biologi­ckých hodnoteniach. Ako to u&nbsp;vás na klinike napríklad prebieha? Vykonávame fyziologické mapovanie, ktoré môže trvať celý deň. To nám umožňuje zistiť, v&nbsp;akom štádiu senescencie sa nachádzate, a&nbsp;identifikovať mechanizmy, ktoré sú u&nbsp;vás v&nbsp;hre a&nbsp;líšia sa od človeka k&nbsp;človeku. Môžeme ich potom vedecky korigovať, sledovať pokrok a&nbsp;upravovať liečbu tak, aby sme obnovovali rovnováhu vo fyziologických systémoch. Senescenciu totiž možno definovať ako stratu tejto rovnováhy.

Rýchlosť šírenia nervových impulzov v&nbsp;mozgu sa vekom zhoršuje.

Ako to vyzerá v&nbsp;praxi? Existuje niekoľko spôsobov. Hlavným je úprava deficitov v&nbsp;tele. To zahŕňa ich identifikáciu a&nbsp;fyziologickú korekciu. Napríklad ak chýba molekula X, podávame X, nie rastlinu Y alebo liek Z. Fyziológia je normálne fungovanie ľudského tela. V&nbsp;súčasnosti sme jedným z&nbsp;mála centier v&nbsp;Európe, ktoré pracujú týmto spôsobom. Mnohí ľudia sa sústreďujú na molekuly podávané injekčne alebo perorálne alebo niekedy na zvláštne techniky, ale ide o&nbsp;krátkodobé liečby a&nbsp;proti senescencii nezaberajú. Čo ďalej? Rozhodujúca je aj výživa a&nbsp;cvičenie, ktoré posilňujú účinok fyziologických korekcií. Zlá strava a&nbsp;sedavý spôsob života spôsobia, že sa dostanete pod krivku normálnej senescencie. Dobrá výživa a&nbsp;fyzické aktivity vás vrátia späť na priemernú úroveň, ale nič viac. Ak chcete prekročiť túto hranicu, musíte použiť iné prostriedky, napríklad fyziologické korekcie a&nbsp;niekedy aj lieky. Ktoré napríklad? Metformín, ktorý pochádza z&nbsp;rastliny, je antidiabetická molekula, ktorá pôsobí aj na gény dlhovekosti, bunkový metabolizmus a&nbsp;spracovanie bunkového odpadu. Tieto lieky môžu pomôcť s&nbsp;regulovaním senescencie. Účinnosť akýchkoľvek preparátov sa meria podľa fyziologického veku. Ak sa vaša arteriálna tuhosť naďalej zvyšuje, znamená to, že nie sú účinné. Môže to znamenať, že sme si niečo nevšimli alebo že korekcie sa javia ako nedostatočné. Aký je ideálny pacient? Musí byť motivovaný a&nbsp;rozumieť tomu, čo je v&nbsp;stávke. Na spomalenie senescencie nestačí pätnásť dní alebo tri mesiace užívať niekoľko vitamínov zo špeciálnej ponuky na internete alebo odporúčaných priateľmi. Potrebujete merania, ich vyhodnotenie a&nbsp;korekciu. Musíte mať dlhodobú perspektívu. Keď máte 40 alebo 50 rokov, nie je ľahké pracovať na sebe, aby sme sa vyhli chorobám o&nbsp;pätnásť, dvadsať alebo 25 rokov. Vyžaduje to skutočné pochopenie toho, čo predstavuje váš zdravotný kapitál.

Nemôže sa tento boj proti starnutiu stať formou tyranie voči sebe samému a&nbsp;zmeniť sa na posadnutosť? Všetko v&nbsp;živote je otázkou rovnováhy. Zuby si čistíte dva- alebo trikrát denne. Stalo sa to automatickým. Ak to ne­urobíte, nebudete sa cítiť dobre. Cieľom je vytvoriť zdravú rutinu. Staráte sa o&nbsp;rodinné auto, tak prečo neurobiť to isté pre svoje telo? No v žiadnom prípade nesmiete dovoliť, aby sa to stalo posadnutosťou, pretože by to bolo kontraproduktívne. Ak má váš partner narodeniny alebo ak ste s&nbsp;priateľmi a&nbsp;chcete si dať pár pohárov šampanského, žiadny problém. Práve som sa vrátil z&nbsp;dovolenky v&nbsp;Bretónsku a&nbsp;kolegom som priniesol čokoládovú tortu. Bola výborná, aj keď plná cukru a&nbsp;tuku. Šťastie a&nbsp;bezstarostnosť sú dôležité pre dobrú senescenciu. Treba však tieto pôžitky kompenzovať... Áno, kompenzujem to tým, že potom zjem menej ovocia alebo si zašportujem o&nbsp;niečo dlhšie. Ale nesmiete sa stať posadnutým svojím zdravím, inak sa stanete väzňom prísnej životosprávy a&nbsp;nakoniec to vzdáte. Extrémnym príkladom, ktorý sa mi veľmi páči, je Američan Bryan Johnson, ktorý neskutočne horlivo riadi svoje zdravie a&nbsp;pravidelne sa delí o&nbsp;svoje výstredné skúsenosti. Robí všetko nadmieru, bez nuansy a&nbsp;rád sa predvádza. Prečo ho teda máte rád? Videá zverejňuje všade a&nbsp;má veľa sledovateľov. Vďaka nemu si mnoho ľudí uvedomí, že aj oni môžu niečo urobiť so senescenciou. Väčšina ľudí si myslí, že jej nemôže uniknúť. Hovoria si, že ich rodičia, starkí a&nbsp;predošlé generácie zomreli na takú či onakú chorobu, takže aj ich čaká rovnaký osud. Radšej pre to nič nerobia a&nbsp;pri sledovaní zápasu si vypijú pivo a&nbsp;zjedia čipsy. Vďaka prí­-kladom, ako je Bryan Johnson, možno prídu na to, že ich zdravotný kapitál je cenný a&nbsp;zostať zdravý ešte desať alebo pätnásť rokov môže byť skvelé.

Koľko rokov majú vaši pacienti? Predtým sa o senescenciu zaujímali ľudia nad 70 rokov. Teraz začínajú aj o jednu či dve dekády skôr. Ide o veľmi aktívnych pacientov, ktorí chcú takými zostať. Dôchodok sa im bridí. Posledných päť rokov mám čoraz viac jedincov vo veku 40 a 50 rokov, ktorí sa venujú svojmu zdraviu a zapájajú sa do našich programov starostlivosti. &nbsp; Prečo to robia? Cestujú, veľa čítajú a uvedomujú si, že zdravie je ich najcennejším majetkom. Môžu zmeniť auto, ale nie telo. Táto životná filozofia je dôležitá. Keď sa ľudia dozvedia, že existuje niečo také ako boj proti senescencii, chcú sa stať jeho súčasťou. Vždy sa nájdu negatívni jedinci, ale tí si naďalej žijú svoj život s pivom a čipsami. &nbsp; Mnohé motivačné knihy a články predstavujú starobu ako príjemné obdobie, keď sa človek konečne oslobodí od roboty a iných povinností, no taja všetky negatívne javy. Nie je to kontraproduktívne? Tesne pred covidom ma kontaktovala asociácia, ktorá chcela, aby som vystúpil počas konferencie o starobe v Paríži. Týždeň pred podujatím mi hlavný organizátor zavolal, aby zrušil moju účasť. Vysvetlil mi, že na rozdiel odo mňa, kto presadzuje boj proti senescencii, organizácie, ktoré kolokvium financujú, sprevádzajú ľudí počas starnutia, ale ich absolútne nemotivujú k tomu, aby niečo s tým robili. &nbsp; Je to rozšírené ponímanie? Áno, mnohé spoločnosti a združenia si myslia, že so starnutím nemôžeme nič spraviť, a tak ho radšej sprevádzajú, čo napokon nie je až také zlé. Vysvetľujú ľuďom, že to, že si nepamätajú veci alebo neprejdú sto metrov, nie je nič hrozné, pretože existujú invalidné vozíky a rôzne elektrické zariadenia. No ide o spôsob, ako povedať, že všetko je v poriadku, hoci to tak nie je. &nbsp; Ako to myslíte? Ľudia si povedia, že si s tým vystačia a nevidia zmysel v boji proti senescencii. Hovoria im, že nie je až také zlé byť v ich stave. Mali by byť radi, že žijú. Nepreháňam. Ja tento názor nezdieľam. Mnohí jedinci dávajú prednosť sprevádzaniu, a aby sme v nich nevyvolali pocit viny, vysvetľujeme im, že nič iné nemôžu robiť. Ide o zavádzanie. Keď sa vzdáte, isto prehráte, ale keď bojujete, máte šancu vyhrať. &nbsp; Čo im treba teda povedať? Nemyslím si, že by sme mali odrádzať ľudí, ktorí chcú bojovať, chcú sa zlepšiť. Mali by sme ich povzbudzovať. Mal som 75-ročnú pacientku, ktorá bola vo výbornej kondícii. Jedného dňa mi povedala, že sa musí prestať riadiť mojimi radami, vďaka ktorým sa jej tak dobre žilo, pretože ju to vytrhávalo z familiárneho prostredia. &nbsp; Akým spôsobom? Manžel tejto panej bol podľa jej slov „neznesiteľný starec“, ktorý nechcel nič robiť, a jej priatelia ju nazývali šialenou, pretože bojovala tým, že sa stravovala inak a bola fyzicky aktívna.... Radšej sa k nim pridala v chradnutí, než aby sa od nich odrezala. To len dokazuje, aké negatívne môže byť okolie, keď nechce, aby ste vynikli. Je to desivé.

Nie je tento boj proti senescencii výsadou ľudí s&nbsp;pohodlnými príjmami? Cieľom mojej knihy je ukázať, že nech ste kdekoľvek v&nbsp;Európe a&nbsp;máte akékoľvek prostriedky, vždy môžete urobiť niečo pre to, aby ste starli čo najlepšie. Predstavu, že ide o&nbsp;drahý špás alebo že sa musíte obmedzovať, vnímam ako výhovorku. O&nbsp;svoj fyziologický vek sa môžete zaujímať jednoducho tým, že sa na seba pozriete. Akým spôsobom? Ak ste napríklad kedysi dokázali prejsť tri kilometre bez zastavenia a&nbsp;teraz sa zadýchate, môže ísť o&nbsp;problém. Musíte navštíviť lekára, ale môže to znamenať, že prechádzate prirodzeným fyziologickým úpadkom. Čím menej ste aktívni, tým viac sa to zhoršuje.

Treba bojovať sám so sebou? Je dôležité povedať si: „Neprejdem toľko kilometrov ako predtým? Tak budem bojovať sám so sebou a&nbsp;zvíťazím.“ Ak nemáte chorobu, musíte sa snažiť. Ak ste išli na prechádzku dvakrát do týždňa, choďte každý deň, kým to opäť nezvládnete. Ak máte nadváhu, schudnite. Jedzte menšie porcie, pite menej vína. Keď zhodíte pár kilogramov, budú vás menej bolieť kolená, bude sa vám lepšie dýchať a&nbsp;zlepšíte sa. Sú to jednoduché veci. Nepotrebujete na to extrémne zložitú fyziológiu. No ak ste obklopení ľuďmi, ktorí omieľajú „Je to normálne, poz­ri sa na svoj vek, poď si dať pivo a&nbsp;hranolčeky“, zaseknete sa. A&nbsp;ochoriete, budete brať lieky a&nbsp;budú vám hovoriť: „Taký je život, čo už.“ Nie, nie je to tak, nezmierte sa s&nbsp;tým.

Nesmiete sa stať posadnutým svojím zdravím, inak to nakoniec vzdáte.

Keby ste mali odporučiť dve, tri kľúčové veci, vďaka ktorým by ľudia pochopili, že boj so senescenciou nemusí byť až taký náročný, aké by to boli? Túto otázku nemožno len tak zodpovedať. Pretože tieto dva alebo tri návyky môžu byť prínosné pre vás, pre susedov, ale veľmi zlé pre niekoho iného. Napriek tomu treba ľuďom vždy radiť, aby sa nevzdávali. Ak je pre vás ťažké vyjsť po schodoch alebo ak ste unavení, snažte sa. &nbsp; Čo ďalej? Prijímame príliš veľké porcie stravy. Musíme jesť menej, hlavne čo sa týka cukru, a pravidelne sa hýbať. A musí ísť o skutočnú fyzickú aktivitu. Niektorí ľudia si povedia, že prejsť 100 metrov je super, ale to nestačí. Potrebujete sa radiť s profesionálmi. V mojej klinike meriame svalovú hmotu a vidíme ľudí s nedostatočným množstvom svalov. Dávame im konkrétne ciele – aspoň trikrát týždenne silový tréning a kardio. To zaberie šesť dní v týždni jednu hodinu. &nbsp; Aký dôležitý je časový záväzok? Ak si chcete zachovať zdravie, nemôžete sa uskromniť s časom. Napríklad v mojej posilňovni veľa ľudí robí stále tie isté pohyby s rovnakou váhou, rozprávajú sa s kamarátmi, ale nesnažia sa o pokrok alebo budovanie svalovej hmoty. Myslia si, že doslova stačí chodiť do posilňovne, ale to nestačí.

Hovoríme o&nbsp;spôsoboch, ako dobre starnúť, ale nespomenuli sme, aký je strop dlhovekosti. V&nbsp;súčasnosti je maximálna ľudská dlhovekosť stanovená na 122 rokov, čo zodpovedá rekordu Francúzky Jeanne Calmentovej. Rôzne štúdie vrátane niektorých nedávno uverejnených v&nbsp;časopise Nature to potvrdzujú. Problémom nie je dosiahnutie tohto veku, ale v&nbsp;akom stave sa k&nbsp;nemu dostaneme. Takže sa vraciame k&nbsp;tomu, že kvalitná staroba je dôležitejšia ako dlhovekosť ako taká... Podľa mňa je dôležité zostať na nohách, byť aktívny, tvoriť, milovať, pracovať – skrátka byť sám sebou. Predĺžiť si život v&nbsp;dobrom zdraví je možné bojom proti senescencii a&nbsp;zápasiť s&nbsp;ňou môžete začať vo veku 20, 30 alebo 40 rokov. V&nbsp;podstate kedykoľvek, neexistuje žiaden limit. Čo ak sa nám podarí prekonať súčasnú hranicu dlhovekosti? Myslím si, že ak sa v&nbsp;dobrom zdraví dožijeme 100 alebo 120 rokov, potom sa hranica bude už neprestajne posúvať. Nie je dôvod myslieť si, že by sa to malo zastaviť na 150 alebo 200 rokoch. Skutočné obmedzenie nebude biologické, pretože už dnes dokážeme určité bunky spraviť nesmrteľnými. Bude psychologické. Sme stvorení na to, aby sme žili 250 rokov? Nie som si istý, pretože by to predstavovalo obrovský stres. Pre ľudí v&nbsp;tomto veku? Áno, ale bude to aj spoločenský stres. Ak sa rozhodnete bojovať a&nbsp;ostatní nie, oni zomrú v&nbsp;osemdesiatke, zatiaľ čo vy budete žiť v&nbsp;dobrom zdraví do 150&nbsp;rokov. Nebude sa to mnohým páčiť, môžu vás vnímať ako netvora a&nbsp;uchýliť sa k&nbsp;násiliu. Ľudia hovoria už dnes o&nbsp;generačnej vojne, ale predstavte si, čo by sa stalo, keby desať percent populácie žilo oveľa dlhšie a&nbsp;v&nbsp;lepšej kondícii ako zvyšok. Bol by to problém pre celú spoločnosť.

Starnutie v plnom zdraví? Udržať si mozog, kosti, svaly a srdce niekoho mladšieho je možné

Vivien Cosculluela

Súvisiace články

Fľaše čuča predávali za 15-tisíc eur. Polícia odhalila podvod gigantických rozmerov

Slovenskí milionári si obľúbili vrtuľníky. Pochvaľujú si možnosť pristáť, kde sa im zachce

Kontroverzný milionár chce žiť večne. Na Netflixe ukázal, čo mu funguje najviac

Výber pre vás