Soňa Bullová

Operná diva ADRIANA KUČEROVÁ (48) je pôvodným povolaním učiteľka. No spev ju lákal celý život. Paradoxné je, že nik­dy nespievala v&nbsp;zbore. Počas štúdií v&nbsp;Banskej Bystrici chodila okolo zák­ladnej umeleckej školy a&nbsp;zvedavo pozerala do okien učební. Ako sama hovorí, cítila neustále nutkanie vojsť dovnútra a&nbsp;vyspievať si srdce. Až v&nbsp;poslednom ročníku nabrala odvahu, zaklopala na učebňu a&nbsp;požiadala učiteľku, či by ju nemohla vyskúšať. To, čo nasledovalo potom, je jednoducho svetový unikát. So sopranistkou známou v&nbsp;celom hudobnom svete sa rozprávala SOŇA BULLOVÁ.

Učiteľka, ktorá si vás vypočula a&nbsp;ktorú často spomínate, bola pani Mojžišová. Aké bolo vaše osudové stretnutie? Pani Mojžišová povedala, že taký talent ešte nemala, čomu, samozrejme, teraz ťažko veriť, lebo keď je neškolený hlas, tak to ťažko povedať. Možno pocítila muzikalitu, bola tam hlasová dispozícia a&nbsp;po roku ma poslala na celoslovenskú súťaž, ktorú som vyhrala. To bol začiatok, ale mne to skomplikovalo život, pretože som po skončení vysokej školy odišla do Bratislavy, kde som začala študovať na konzervatóriu spev. Ako to prijali rodičia? Veľmi nedôverčivo. Mysleli si, že to je nejaký môj výstrelok, lebo stále som niečo vymýšľala. Mala som krúžky a&nbsp;všelijaké záujmy. Povedali si, že počkajú dva-tri mesiace, potom ma to prejde. Dievča sa zamestná, stane sa učiteľkou na základnej škole a&nbsp;bude viesť usporiadaný život a&nbsp;všetko pôjde tak, ako to už bolo naplánované v&nbsp;ich mysli. Nakoniec sa všetko vyvinulo iným smerom a&nbsp;ja som začala spievať. Myslím si, že je dobre začať neskôr. Hlavne pri takýchto špecifických povolaniach, keď človek už naozaj trochu vie posúdiť svoje schopnosti, svoje možnosti, lebo ja som vedela veľmi dobre vyhodnotiť, že progres, ktorý som spravila za dva roky na konzervatóriu, je zmysluplný. Pamätáte sa na svoju prvú rolu? Moja úplne prvá rola bola komická. Nepovedala som ani slovko, nevydala ani hláska. (Smiech.) Dostala som rolu mŕtvej v&nbsp;opere Hubička. Bola som nemá a&nbsp;po javisku som len chodila. Ale potom som hneď nato dostala rolu Morgany v&nbsp;opere Alcina a&nbsp;to už bola ozajstná náročná úloha so štyrmi áriami. Vaša kariéra bola raketová. V&nbsp;ktorých významných operných domoch ste triumfovali? Ďalší veľký skok nastal na konci štúdia. V&nbsp;deň mojej promócie, na ktorej som sa nezúčastnila, som absolvovala súťaž vo Viedni. Tam som zo štyritisíc spevákov dosiahla absolútne víťazstvo a&nbsp;získala ďalšie štyri ceny, medzi nimi aj cenu La Scaly, takže moje prvé kroky viedli do Milána. Ďalší bol Salzburg, nasledoval Mníchov, Paríž. Cítila som sa ako Alica v&nbsp;krajine zázrakov. Nikoho z&nbsp;brandže som nepoznala, nerozoznávala som dôležitosť operných domov, v&nbsp;ktorých som sa zrazu ocitla, vôbec som si neuvedomovala, kam až som sa dostala. Napríklad som dostala možnosť účinkovať v&nbsp;Salzburgu a&nbsp;krútila som nosom, že no Salzburg. Skutočne som nevedela, že je to naozaj ten najdôležitejší a&nbsp;najzávažnejší operný festival na celom svete. Môj agent neveril vlastným ušiam. Istá nevinnosť až naivita a&nbsp;neznalosť boli oslobodzujúce, vďaka nim som sa úplne nezosypala z&nbsp;toho, že som sa ocitla na najdôležitejších operných&nbsp;scénach. Keď sa obzriete späť, ako to vnímate? Bolo to úžasné. Som šťastná, že som to práve za takýchto okolností absolvovala, že som to v&nbsp;podstate bez skúseností celé zvládla. Nevedela som, kto ma diriguje a&nbsp;kto vedľa mňa vystupuje. Jednoducho som nepoznala tie hviezdne mená. Vďaka tomu som všetko zvládla s&nbsp;ľahkosťou a&nbsp;možno práve to bolo aj cenené, že mi ostala sviežosť a&nbsp;spontánnosť. Ktorý z&nbsp;operných domov vo vás zanechal najväčšiu emočnú stopu? Určite milánska La Scala. A&nbsp;veľmi rada spomínam aj na Viedenskú štátnu operu. Dnes účinkujete najmä v&nbsp;Slovenskom národnom divadle, kde je váš životný partner Matej Drlička riaditeľom. Dá sa povedať, že ste v&nbsp;inej etape svojej kariéry? Určite áno. Vedomý krok som spravila pred deviatimi rokmi, keď som sa rozhodla mať rodinu a&nbsp;stretla som Mateja. Máme dvoch krásnych synov. Oni vlastne rozhodli, že musím trošičku zmeniť spôsob života a&nbsp;nemôžem byť rozcestovaná desať mesiacov v&nbsp;roku, ale že potrebujú cítiť domov, teplo domova, čo sa nedá zabezpečiť, ak som neustále na cestách. Takže som zvoľnila. Neprestala som spievať, stále účinkujem aj v&nbsp;zahraničí, ale robím to tak, aby som sa mohla naplno venovať hlavne detičkám. Uvažujete nad tým, že sa niekedy vrátite k&nbsp;učiteľstvu možno práve hudby alebo spevu? Práve mám takú skúsenosť. Robila som majstrovské interpretačné kurzy na Akadémii umení v&nbsp;Banskej Bystrici, čiže som sa venovala mladým operným spevákom. Ocitla som sa prvýkrát v&nbsp;pozícii hlasového pedagóga alebo učiteľa spevu. Musím povedať, že ma to veľmi zasiahlo v&nbsp;takom tom naozaj dobrom zmysle slova. Cítila som, že ma to baví. Časom uvidíme. Možnože nejaké takéto kurzy by som robila, ale zatiaľ chcem spievať. Čakajú ma nové postavy.

Istá nevinnosť až naivita a&nbsp;neznalosť boli oslobodzujúce, vďaka nim som sa úplne nezosypala z&nbsp;toho, že som sa ocitla na najdôležitejších operných scénach.

Máte deti vo veku sedem a&nbsp;deväť rokov. Dá sa robiť prvotriedna kariéra súčasne s&nbsp;materstvom? Určite sa to dá, ale nie obidvom rodičom naraz. A&nbsp;keďže Matej je v&nbsp;pozícii riaditeľa SND, je nesmierne vyťažený. Bolo by to veľmi náročné. Myslím si, že detičky by som ochudobnila. Iste by im chýbala tá úplná odovzdanosť. S&nbsp;Jonáškom som aj cestovala, lietali sme do Argentíny, Španielska, Švédska, Talianska a&nbsp;dokonca aj Japonska. Mala som dve kamarátky, ktoré spolu so mnou chodili a&nbsp;starali sa o&nbsp;Jonáška. Potom sa narodil druhý syn a&nbsp;už to nebolo udržateľné. V&nbsp;Japonsku sme mali malú nehodu, skončili sme na urgente a&nbsp;vtedy som sa rozhodla, že zvoľním. Vzorom pre mňa bola aj švédska kolegyňa Malena Ernman, ktorá je mama známej Grety Thunbergovej. Spievali sme spolu v&nbsp;Paríži aj vo Viedni a&nbsp;jedného dňa Malena zmizla. Až náš spoločný známy dirigent mi povedal, že prestala spievať, lebo jedna z&nbsp;jej dcér prestala rozprávať. Proste dcéry potrebovali mať mamu doma a&nbsp;Malena to pochopila. Toto bol pre mňa najväčší impulz. Pozorujete zdedené nadanie u&nbsp;svojich detí? Majú hudobné cítenie, ale nemyslím si, že by sa pobrali cestou hudobníkov. Nemajú veľmi rady spev. Keď doma cvičím, mojím deťom to prekáža, vraj je to príliš veľa. Myslíte si, že vaša práca a&nbsp;neustále cestovanie ovplyvnili aj vaše vzťahy? Mali ste turbulentný vzťah s&nbsp;Filipom Tůmom. Mali sme taký ten vysokoškolský vzťah, a&nbsp;keď som začala spievať, cestovať, myslím si, že to poznačilo náš vzťah. Nebola som pripravená na to celé nóvum, ktoré prišlo. Po pár rokoch sa náš vzťah podľa mňa práve pre moje cestovanie rozpadol. S&nbsp;mojím spôsobom života udržať normálny dlhodobý vzťah, keďže som bola každý mesiac niekde inde, nebolo reálne. Potom ste stretli Mateja, ten to pochopenie zjavne má. Zjavne áno. Ale keď som stretla Mateja, bola už vo mne ženská zrelosť. Túžila som po detičkách a&nbsp;bola som pripravená na vzťah.

Čo by ste ešte chceli v&nbsp;opere dosiahnuť? Túžite po nejakej role? Nikdy som ani nemala nejaké méty, ani žiadne ciele, sny. Všetko, čo sa mi dialo, všetky postavy a&nbsp;operné domy prišli spontánne. Zo všetkého som sa potom veľmi tešila a&nbsp;stále tomu nechávam voľný priebeh. Viem o&nbsp;vás, že okrem spevu veľmi inklinujete k&nbsp;záhrade a&nbsp;pestovaniu kvetín. Ako trávite voľný čas? Máme chatu a&nbsp;chalupu zdedenú po mojej starkej, ktorá pred pár rokmi zomrela a&nbsp;na ktorú sme chodievali ako deti. Museli sme pomáhať, očakávalo sa, že cez prázdniny priložíme ruku k&nbsp;dielu. Ja som napríklad hrabala seno a&nbsp;nebola som z&nbsp;toho nadšená. Ale teraz k&nbsp;tomu pristupujem úplne inak a&nbsp;som nesmierne šťastná, že aj Matej nadobudol k&nbsp;tomu vzťah. Chalupa je úplne na lazoch, kde vedie len poľná cesta, je to úplne na konci sveta. Budinské lazy sú naozaj krásne miesto na Slovensku, často tam chodievame. Chodia tam aj moji rodičia, čiže to je také naše spoločné miesto, čo zveľaďujeme, a&nbsp;je tam ešte nesmierne veľa práce okolo toho. Pestujem kvety, ale aj zeleninu, všetko ovládam. Vediem k&nbsp;tomu aj naše detičky. Aj ony lúpu na konci sezóny fazuľky a&nbsp;vyberajú zo strukov, baví ich vykopávať zemiaky. Snažím sa im odovzdať odkaz našich predkov.

Svetový unikát: Neuveríte, ako začínala kariéru operná diva Kučerová

Plus TV

Pinzo z Big Brother napísal knihu o plážovom volejbale. Čo si myslí o sexizme v tomto športe?

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás

Svetový unikát: Neuveríte, ako začínala kariéru operná diva Kučerová

Súvisiace články

Sestra návrhára Fera Mikloška: Odišla za mužom do Talianska, celá dedina tam bola hore nohami

Štepkov syn nemá herecký talent, ale v srdci je umelec. Život v otcovom tieni je vraj príjemný

Je to vo hviezdach: Takto podľa astrologičky dopadnú Fico či Šimečka

"Neplánoval som ísť na vrchol, nemyslel som si, že na to mám"

Plastický chirurg Červeň: Slovenkám robia v Turecku nosy amerického, nie európskeho typu!

Skončili sme, keď si vzal Dášu: Milenka Václava Havla opísala šokujúce detaily ich lásky

Plus TV

Pinzo z Big Brother napísal knihu o plážovom volejbale. Čo si myslí o sexizme v tomto športe?

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás