Tip na článok
O Bohu aj o hudbe: Moderátor a hudobník je známy pod menom Pišta Vandal. Je autor niekoľkých kníh, písal aj o Antonovi Srholcovi.

Zotročuje nás veľké bohatstvo, ale aj chudoba, na ktorú stále myslíme

Bolo by veľmi jednoduché zvaľovať naše zlyhania na nejakého rohatého trtka s kopýtkami. To je alibizmus, hovorí Pišta Vandal.

Galéria k článku (10 fotografií )
Štefan Chrappa je moderátorom kresťanského vysielania v rádiu RTVS.
Tlačová beseda k uvedeniu projektu nového slovenského seriálu RTVS najväčší Slovák. Na snímke zľava Štefan Chrappa, moderátorka Adela Vinczeová, generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, riaditeľ televíznych programových služieb RTVS Marek Ťapák a producent Peter Núňez.
Moderátor, hudobník a spisovateľ Štefan Chrappa bude moderovať anketu Najväčší Slovák.

Čoskoro sa objaví na televíznych obrazovkách ako moderátor ankety Najväčší Slovák. „Na môj ksicht si ľudia musia zvyknúť, preto som v rozhlase. Ale keď už niekto našiel odvahu a vytiahol ma na svetlo božie, pred kamery, tak prečo nie? Je to výzva,“ hovorí ŠTEFAN CHRAPPA (39), známy skôr pod menom Pišta Vandal. Tento veľký neprehliadnuteľný chlap dokáže viesť oduševnené filozofické debaty o Bohu a viere a s rovnakým nadšením, len s iným slovníkom, hovoriť o metalovej hudbe.

S moderátorom kresťanského vysielania v RTVS, hudobníkom „pekelnej“ metalovej hudby a spisovateľom, ktorý napríklad pre deti napísal O havinkovom hovienku, sa o duchovných aj svetských témach zhovárala MONIKA MIKULCOVÁ.

Ako trávi veriaci metalista Vianoce?

Upracem byt, počúvam koledy…

Takže nie tvrdú hudbu?

My sme spravili aj metalovú koledu, volá sa Horiaca obloha. Pre mňa sú Vianoce na jednej strane sentimentálnou záležitosťou, ale na druhej strane sentimentálne nie sú. Ľudia tomu pripísali takú tú vôňu ihličia. Ale najväčšia podstata je prijatie života, prijatie Boha. Ten príbeh je silný v tom, že život, ktorý prišiel v malom dieťati, prekážal hneď od počiatku. Vezmite si, že taká entita, akou je Boh alebo vládca, rodí sa v maštaľke plnej zvieracích výkalov. Choď do kravína, poroď tam dieťa - to je veľká výzva! To už nič nižšie sa nedá absolvovať. Je v tom pokora, sila, vzor.

A čo darčeky pod stromček? Sú dôležité?

Darčeky musia byť! Nie je to podstata, ale nech sú, nech je ich veľa. Viem, že sa veľa hovorí, že je to konzum, ale vždy mám na pamäti, že to kupujem pre druhého človeka a chcem mu urobiť radosť, a je pekné, že sa môžeme obdarúvať.

Sú sviatky s vašou dcérkou, ktorú ste si adoptovali pred viac ako troma rokmi, iné?

Prišla k nám, keď mala šesť týždňov. Zmenila nám Vianoce, viac sa pozornosť sústredí na ňu. Dieťa je veľkým učiteľom, čo sa týka života. Keď mala dva roky, boli sme v jednom kostolíku a bol tam betlehem, ovečky, zvieratká… A videla tam pokladničku. Pýtala sa, na čo to je, tak som jej povedal, že sú to peniažky pre Ježiška, lebo nič nemá. Tak mu prispela na plienky. Lebo bábätko potrebuje plienky. Bol som úplne dojatý, reval som ako malý.

S manželkou ste dlho a márne túžili po vlastnom dieťati. Ako sa ľudia pozerali na to, že sa vám nedarí počať? Počula som, že ste sa stretávali s dosť krutými reakciami…

Ak vychádzame zo starozákonnej teológie, prijímame, že Boh ľuďom žehná na majetku a na deťoch. Bezdetnosť je chápaná ako trest. Takže ľudia sa pýtajú: „Boh­vie prečo im tie deti nenadelil?“ Potom sa človek začne zamýšľať… Lenže takýto Boh by bol krutý. Stále mi nesedelo, že by nás trestal, veď to nie je nejaký nafúkaný boh z Olympu. Pánboh nám dal možnosť spoznať rodičovskú lásku prostredníctvom adopcie a to obdobie sucha, neplodnosti malo veľký zmysel.

V ideálnom prípade je manželská posteľ oltár a milovanie posvätný úkon, z ktorého vzíde nový život. Ale teraz to vidím tak - vďaka Bohu za tú skúšku, niekto by povedal krízu. Bola to perfektná škola. Človek to však vidí až s odstupom času. Pán Boh vedel, prečo nám to nedal - mali sme ísť inou cestou. Aj keď sme vstupovali do manželstva s tým, že sa tešíme na rodičovstvo a prijmeme všetky deti, ktoré nám prídu do života.

Ste zaujímavý kontrastmi - na jednej strane silne veriaci človek, populizátor kresťanstva, na druhej strane odviazaný metalový hudobník. Ako sa u vás dopĺňajú či harmonizujú tieto dve stránky?

Môže sa to zdať nezlučiteľné, ale tak, ako je v prírode búrka, je aj vánok. Obe sú od Boha a obe milujem. Ľudia vo filharmónii produkujú vánok, ja som prívrženec vodopádov a búrok. Metalová hudba a ten extrémny výraz je umenie búrky a keby nebola, ako by sme ocenili vánok? Niekedy je viera ešte väčšia búrka, aj keď vnútorná.

Niektorí moji známi, ktorí majú barličku antidepresíva a alkohol, sa o mne alebo o kresťanoch vyjadrujú pohrdlivo. Tvrdia, že viera je pre slabých. O. k., keď viera je pre slabých, antidepresíva sú pre koho? Hovorím: „Ty si silný? Ty si nad životom nevyhral, tú úzkosť nedáš von žiadnymi liekmi.“

Čo bolo skôr - láska k hudbe či k Bohu?

Cesta k Bohu bola kľukatejšia, viedla cez ťažké skúšky, cez chorobu, keď som ako štrnásťročný ležal na smrteľnej posteli. Vtedy človek viac hľadá duchovno a narazí aj na skratky. V mojom prípade to boli rôzne odnože okultizmu ako tarot, biela mágia. Funguje to, ale je to aj veľký podfuk, lebo tieto skúsenosti človeku nedajú odpoveď a pokoj do srdca.

Ozajstné ponímanie Boha som našiel v kresťanstve. Kresťan dáva na prvú - žiadne minulé životy! Nebudeš tu chodiť donekonečna ako trtko. Kresťanstvo je pokora, mágia je o pýche, egu a to sú vlastnosti satana.

Aj na mojich koncertoch, hoci tam zväčša chodia ateisti, sú ľudia, ktorí sa stretávajú s kresťanstvom, či už majú veriacich rodičov, babku… Je taká modlitba ateistu: „Bože, viem, že nie si, ale ak si, daj, aby som ťa poznal.“ Človek to môže aspoň skúsiť. Nič nestratí. Nikto, kto našiel Boha, nič nestratil. Nikto neľutoval, kto žil ako kresťan. Ale ozajstne. Aj keď sú to boje. To neznamená, že keď som kresťan, som anjel a nikdy sa nepotknem. To je naivná viera ateistov, že musím byť anjel, keď som kresťan. Ale kdeže! Hovorím im: „Ja som väčšie hovädo ako ty, ale som na ceste k lepšiemu.“ Je to neustály proces. Každý deň sa musíš obracať k Bohu, lebo človeka to stále ťahá k živočíšnosti.

Ako teda vnímate satana?

Akceptujem existenciu zla. Staré teologické predstavy hovoria, že je to personifikovaná osoba, diabol… Iné smery ho opisujú ako zlo, ktoré je v nás. Tak, ako je v nás to božské, je v nás aj to temné. Bolo by však veľmi jednoduché zvaľovať naše zlyhania na nejakého rohatého trtka s kopýtkami. To je alibizmus. Diabol je sexualita, no nie každá, ale zvrátená, ktorá ťa opantáva a vezme ti slobodu. Diabol nenávidí slobodu, chce zotročiť. Zotročuje nás veľké bohatstvo, ale aj chudoba, na ktorú stále myslíme. Prvé prikázanie hovorí, že nebudeš mať iných bohov ako mňa. O tom to všetko je. To, na čo myslíš, keď sa ráno zobúdzaš a keď večer zaspávaš, to je tvojím bohom. Môže to byť cvičenie, práca, toto všetko je spreneverovanie prvému Božiemu prikázaniu.

Štefan Chrappa je moderátorom kresťanského vysielania v rádiu RTVS.
Štefan Chrappa je moderátorom kresťanského vysielania v rádiu RTVS.
Matej Kalina

Takže veriaci človek má stále myslieť len na Boha? Veď vy sám máte množstvo aktivít a záľub, ktorým určite venujete svoje myšlienky a čas.

Keď sa ráno ponaťahuje v posteli a za všetko poďakuje Bohu, tak je to v poriadku.

V piesňach vašej kapely Čad vystupujú do popredia temné ľudské stránky. Napríklad v jednej piesni spievate: „Som vyvrheľ, totálny blázon, totálny zver… Inde ešte pritvrdzujete. Dokážu sa bežní veriaci zmieriť s tým, že človek, ktorý na jednej strane hovorí o Bohu, na koncertoch zo seba chrlí vulgarizmy?

Tá hudba nie je určená kresťanom. Určujem ju predovšetkým sebe a vyjadrujem sa ňou. Keď niekto točí horory alebo hrá v horore upíra, neznamená to, že je upír v reálnom živote. Keď človek odhodí nános svätuškárstva a pokrytectva, začne vidieť aj tie zlé stránky, ktoré má každý človek v sebe.

Ako vašu hudbu vníma manželka Janka? Zmierila sa s tým, že má doma metalistu?

Podporuje ma, nielen toleruje. Na prvom koncerte, na ktorý som ju vzal, bolo veľa ľudí. Niekto tam bol taký ožratý, že hodil do mňa plnú pivovú fľašu. A ja som chcel svoju spolužiačku a budúcu manželku ohúriť. To bolo také trááápne… Veľmi som sa hanbil. Ona si ešte zavolala kamošky, aby sa pozreli, aký má objav, a toto sa stane. Ale nevzdala to.

Hovorí sa, kto dobrú ženu nájde, cenná je nad perly, takže vďaka Bohu za ňu. Aj za to, že ju nič neodradilo. Raz, to bolo asi naše druhé stretnutie, som sedel pri fontáne na Šafárikovom námestí a jedol som surové párky, na brade natrúsený rožok… Hrozné! A ona práve išla okolo a pristavila sa pri mne. Asi videla vo mne nejaký skrytý diamant.

Koľko rokov ste spolu?

Osemnásť. Ale s kapelou som 25 rokov a sám so sebou 39.

Hrávate a prespávate s kapelou na rôznych miestach, neraz v bojových podmienkach. Ako to zvládate?

Áno, je to ako bojová výprava. Inak - dnes sme my chlapi dosť zmäkli! Spomínam si, ako som raz umýval riad a napísal som kamošovi, čo robí. Drhol sprchovací kút. Napísali sme teda ďalšiemu a ten vysával obývačku. Hovoríme si, že sme úplní mimoni. Mali by sme sa plaviť na lodi dolu Dunajom a zažívať veľké veci a namiesto toho doma drhneme.

Čo je na tom zlé? Veď už nemusíte chodiť na lov...

Práveže musíme a v tom je ten podfuk! Chodím na lov do supermarketu, do práce. Tam, kde zlyhávajú muži, musia ich nahradiť ženy. A muži veru zlyhávajú. Dnes je populárne, že zostávajú doma na materskej, ale to je šialené. Skrátka, chlap má byť chlapom a žena ženou.

Ale neznamená to, že muž nemá žene pomáhať, dúfam…

Chlap musí žene pomáhať! Ale nemá byť ako žena. Môže prebaliť bábätko, ale jeho úloha nie je prebaľovať, ale priniesť pre malého a ženu obživu, postarať sa o zázemie. Keď chlap utečie od ženy, od rodiny, nepreberá zodpovednosť, to nie je chlapské, ale detinské. Muž musí prijať zodpovednosť.

Pôsobili ste aj na vysokej škole ako pedagóg, ale nakoniec vás prepustili. V jednom rozhovore ste povedali, že máte problém rešpektovať autority, ktoré nie sú autoritami. Stále to platí?

Jasné. Nie všetci sú vhodní, aby manipulovali tvojím životom, aby ho akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovali. Sú ľudia, ktorých si môžeš vážiť, ktorých rešpektuješ, ktorých rozhodnutia akceptuješ. Vtedy je to krásna misia. A sú ľudia, ktorí ti prídu do života, majú zrazu nad tebou moc. Ty však vieš, že je to zlé, že je to hlúposť, že nie sú autoritami, aj keď môžu kričať a vydupávať si to, manipulovať a robiť zákulisné ťahy. Problém nastáva, keď ten človek zistí, že ty vieš, že on nič nevie.

Ľudia, ktorí chcú manipulovať tvoj život, sú ako rozmaznané decká, kričia a kričia, aby ťa zastavili.
Štefan Chrappa

Nemáte pocit, že v súčasnosti sa formuje, najmä v Bratislave, akési duchovné elitárstvo? Niektorí ľudia majú pocit, že môžu určovať, čo je dobré, čo si máme myslieť. Niečo podobné povedala aj Adela Vinczeová na tlačovej besede Najväčší Slovák… Nestretávate sa s tým?

Ale áno. Treba všetko prehodnocovať. Ľudia, ktorí chcú manipulovať tvoj život, sú ako rozmaznané decká, kričia a kričia, aby ťa zastavili. Ale to nie je len v Bratislave. Tu ťa „kaviareň“ zahádže šálkami z kávy, inde ti dajú po hube…

Mnohí z nich sa však tvária, že bojujú za správne ideály.

To nevadí. Každý z nás vie, kde je to dobro.

Vrátim sa k Adele - niektorí ju odsudzujú za minulosť jej otca. Nie je to absurdné?

Je prirodzené, že sa niečo cenzuruje a každý má svoje záujmy. Je naivné myslieť si, že to nebude, že budeme všetci čestní a všade láskavo prijatí. Ani raj nakoniec nefungoval. Adam s Evou v ňom žili, ani tak to nezvládli, pritom nemali žiadne výzvy okrem toho jediného stromu, z ktorého nemali jesť.

Ľudia fičia na odsudzovaní. Nie je v tom nič ušľachtilé. A vždy je to osobné. Nie je to vec ideálov. Inak, obdivujem, ako to Banáška všetko zvládne. Musím sa jej na to opýtať. Ja si zachovávam apolitickosť, neutralitu.

S Adelou budete moderovať anketu Najväčší Slovák. Ako padla voľba na vás?

Hovorím, že mám dobrých príhovorcov, a tými sú Panna Mária a Ježiš Kristus. A hovorím to so všetkou vážnosťou. Nie som typ človeka, ktorý by sa niekam tlačil, chodil na konkurzy… Pracujem skôr v tichosti, pokore a keď to tak má byť, človeka si nájdu.

Desať rokov moderujete v rádiu kresťanskú reláciu, nikto vás nevidí. Teraz sa na vás v televízii budú pozerať desaťtisíce divákov. Neudrie vám sláva do hlavy?

Neviem, či to bude sláva.

Ste pripravený na paparacovanie a hrabanie v súkromí?

Myslím, že to nebude. Sú zaujímavejší ľudia, ktorí lepšie predávajú.

Možno budete prekvapený.

Všetko, čo robím, dávam do Božích rúk, nech to je tak, ako to má byť, aby som nezlyhával v tých základných ľudských veciach. Slovensko má päť miliónov ľudí a čo je slávne na Slovensku, nie je slávne vo svete.

A čo vaši kolegovia moderátori? Ako ich vnímate? Máte niekoho, koho si obzvlášť vážite?

Osobne ich nepoznám. Ale anketa ma zaujala už v Česku, lebo to moderoval Marek Eben. Jasné, že som iný ako on, ale páči sa mi, s akou pokorou zvláda život.

Nebojíte sa porovnávania?

Nie, veď ľudia porovnávajú, ale najlepšie je porovnávať sa so sebou.

Máte doma televízor?

Mám, jasné, aj ho pozerávam. Najmä rozprávkové kanály. (Smiech.) Ale namotal som sa aj na Dr. Housa a Monka.

Sledujete politiku?

Asi ako balet, teda vôbec. Som politický neandertálec.

Priznali ste, že pre vás je Najväčším Slovákom Anton Srholec, s ktorým ste robili knihu. Ako si na neho spomínate?

Nosil v sebe svetlo. Na jeho pohrebe boli tisícky ľudí, každému z nich niečo dal. V moderných dejinách Slovenska nič také silné nebolo ani nebude. Napriek tomu, že bol patrónom bezdomovcov, počúvali ho aj bohatí. Nemal v cirkvi žiadnu funkciu, a predsa bol morálnou autoritou.

Poznajú Slováci dostatočne svoju minulosť?

Nepoznajú. Preto sme v mnohom takí zakomplexovaní. Je taký trend, že všetko, čo sa označí nálepkou slovenské, je dehonestované. Aj ten Najväčší Slovák - zrazu sa to spája s nejakým nacionalizmom. Sme mladý štát a tie komplexy vyrážajú na povrch. V hrdosti je aj vďačnosť za niečo, čo sme tu mali pekné, čo sme zvládli. Ako keď bol človek v mladosti závislý od drog, dostal sa z toho, žije krásne manželstvo, vybudoval pekné veci a každý, kto ho stretne, mu hovorí, že je feťák. Čo je to za hlúposť? Takto sa vníma to, čo tu máme. Stále len to zlé. Nemusíme byť ustráchaní a zakomplexovaní, ale ani nadutí. S tým sme mali vždy problém, už by sme sa mohli odraziť ďalej.

VIDEO Plus 7 Dní