Dušan Valent

Napriek popularite vegetariánstva a&nbsp;vegánstva dopyt po mäse a&nbsp;živočíšnych produktoch z&nbsp;celosvetového hľadiska naďalej dramaticky stúpa. Podľa očakávaní sa do roku 2050 dokonca zdvojnásobí. Na druhej strane, intenzívny chov dobytka a&nbsp;hydiny čelí rastúcemu počtu kritikov, ktorí upozorňujú na jeho environmentálne dosahy alebo nevyhovujúce životné podmienky pre zvieratá. Výskumníci preto vyvinuli alternatívu, ktorá by ponuku obchodných reťazcov mohla významne zmeniť.

Špecialisti v&nbsp;oblasti potravinárstva sa snažia uspokojiť rastúci dopyt po mäse jeho laboratórnym pestovaním z&nbsp;bunkových kultúr. Metóda však narazila na zásadný problém. Slabé „úrody“ a&nbsp;vysoké náklady tlačili ceny takéhoto kultivovaného produktu do astronomických výšok. Analýzy nákladov na suroviny a&nbsp;samotný výrobný proces prinášali všetko iné, len nie optimizmus. Dokonca naznačovali, že súčasné postupy neumožňujú dosiahnuť ekonomicky prijateľné výsledky.

S&nbsp;výzvou sa popasoval tím vedcov z&nbsp;Hebrejskej univerzity v&nbsp;Jeruzaleme, ktorý viedol Yaakov Nahmias. Ako informujú v&nbsp;štúdii, ktorú zverejnil vedecký časopis Nature Food, podarilo sa im vyvinúť novú, oveľa efektívnejšiu metódu laboratórneho pestovania mäsa. Ich nový bioreaktor pomocou filtračného zariadenia s&nbsp;priečnym (tangenciálnym) tokom dokáže zabezpečiť jeho kontinuálnu produkciu. S&nbsp;výkonom 130&nbsp;miliárd buniek na liter objemu je o&nbsp;polovicu účinnejší ako iné porovnateľne veľké zariadenia. Na rozdiel od nich však umožňuje prakticky každodenný zber „mäsovej úrody“. Na pestovanie kultúr kuracích buniek zároveň slúži nové, výrazne lacnejšie kultivačné médium (vyživujúci substrát), zbavené akýchkoľvek živočíšnych súčastí.

Táto zjednodušená metóda kontinuálneho pestovania zahustených bunkových kultúr by mala konečnú cenu laboratórneho mäsa zásadne znížiť. „Inšpirovala nás revolúcia v&nbsp;automobilovom priemysle, ktorú pred 110 rokmi vyvolal Henry Ford, keď zautomatizoval výrobný proces,“ hovorí profesor Nahmias. „Naše zistenia ukazujú, že obdobná kontinuálna produkcia kultivovaného mäsa vedie k&nbsp;zníženiu nákladov na zlomok súčasných bez toho, aby sme museli využívať genetické modifikácie alebo obrovské výrobné linky.“

Na základe testov vedci vypočítali, že už pomerne malá hypotetická fabrika s&nbsp;kapacitou 50-tisíc litrov by týmto spôsobom produkovala kilogram kuracieho zhruba za 12,5 eura. To znamená, že trhová cena by sa dostala na úroveň bežne predávaného bioproduktu. „Táto technológia teda ponúka schodnú a&nbsp;udržateľnú alternatívu tradičného farmárskeho chovu zvierat,“ vyhlasuje Nahmias. Spoluautor štúdie o umelom mäse Elliot Swartz sa s&nbsp;jeho názorom zhoduje a&nbsp;dodáva: „Kultivované mäso sa konečne stáva oveľa dostupnejším pre spotrebiteľov, zároveň ekologicky udržateľnejšou a&nbsp;etickejšou konkurenciou pre konvenčnú produkciu.“

Cieľom výrobcov „umelého mäsa“ je, aby sa z hľadiska chuti aj nutričnej hodnoty neodlišovalo od produktov zo živých zvierat. Technológia zatiaľ zostáva v rovine prototypov, no už prvé verejné ochutnávky kuracích pŕs z laboratória v roku 2022 izraelských gastronómov zmiatli. Tí si ich mýlili s pravými hydinovými dobrotami alebo ich považovali za veľmi podobné. Príprava v laboratóriu navyše otvára priestor na „dizajnovanie“ obsahu živín podľa vopred stanovených kritérií. To znamená, že výsledný produkt môže byť nutrične výdatnejší ako bežné mäso. Kontrolované podmienky znamenajú aj zníženie rizika kontaminácie choroboplodnými baktériami, ako sú E. coli alebo Campylobacter. Niektoré krajiny, ako Singapur, predaj mäsa zo skúmavky povolili už v roku 2020. V Európskej únii ho zatiaľ neschválili. Prvá žiadosť bola podaná v júli tohto roka, posudzovací proces však trvá až 24 mesiacov.
Vo viacerých štátoch USA ako Texas, Missouri alebo Washington síce dostupné je, no nesmie sa ponúkať pod označením mäso. Naopak, na Floride či v Alabame je, prípadne v krátkom čase bude zakázané. Hlavne preto, aby miestni chovatelia neskrachovali.&nbsp;

Potraviny zo skúmavky: Na tanier sa tlačia špeciality z laboratórneho mäsa

Dušan Valent

Plus TV

Oskar Rózsa nielen o hymne: Ako tvorí so Zdenkou a prečo nezabúda na Mareka Brezovského?

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Výber pre vás

Potraviny zo skúmavky: Na tanier sa tlačia špeciality z laboratórneho mäsa

Dušan Valent

Súvisiace články

Šimpanzy rozumejú ľudskej reči a sú schopné naučiť sa aj rozprávať. Nie je to však žiadna sláva

V súvislosti s čiernym kašľom v Česku zomreli ďalší dvaja nakazení

Vybabrali s patogénmi: Antibiotiká, proti ktorým žiadne baktérie nemajú šancu

Ročné obdobia ovplyvňujú voľby?: Liberáli vraj majú väčšiu šancu uspieť v zime a v lete

Neuveríte, ktorá potravina podporuje rast vlasov: To by ste nikdy nepovedali

Plus TV

Oskar Rózsa nielen o hymne: Ako tvorí so Zdenkou a prečo nezabúda na Mareka Brezovského?

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Výber pre vás