Plus 7 dní

Ponočnej jazde autobusom z kráľovského mesta Lima vstupujeme do prebúdzajúceho sa vysokohorského mesta Huaraz (3 050 m n. m.). Ubytovávame sa v malebnom hosteli a mierime rovno do centra, aby sme si mohli vychutnať prvé jedlo dňa. Huaraz je hlavným mestom regiónu Áncash. Ten sa nachádza v severnej časti Peru a geograficky je veľmi zaujímavou oblasťou. Jej západná časť sa zvažuje k brehom Tichého oceána, a, naopak, väčšinové územie smerom na východ tvoria dve najvyššie pohoria na peruánskom území: Cordillera Negra (Čierne Kordillery), ktorých vrcholky hôr nepokrýva ľad, a Cordillera Blanca (Biele Kordillery) už vo svojom mene naznačujúce bielu pokrývku najvyšších hôr. V Bielych Kordillerách sa nachádza najvyšší vrch Peru, a to Huascarán.&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/nadhera-zrodena-hriechu-malebne-peruanske-hory-pripominaju-davnu-tragediu" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Túlame sa uličkami a&nbsp;obchádzame množstvo stánkov na&nbsp;miestnom trhovisku s&nbsp;čerstvým ovocím, so zeleninou, s&nbsp;mäsom nielen z&nbsp;hydiny, ale i&nbsp;z&nbsp;morských prasiatok, ktoré sú v&nbsp;Peru obľúbenou delikatesou. Obchádzame množstvo cestovných agentúr, aby sme zjednali čo najlepšie ceny plánovaných výletov. Huaraz je totiž odrazovým mostíkom pre všetkých nadšencov prírody, ktorí chcú spoznať krásy tohto vysokohorského (k)raja.

Naše kroky v&nbsp;tomto regióne mieria viacerými smermi. Ideme za&nbsp;poznaním histórie z&nbsp;obdobia predinkskej ríše, novodobej tragickej histórie a&nbsp;za&nbsp;krásami ľadovcových lagún.

Archeologické miesto Chavín de Huántar je od&nbsp;Huarazu vzdialené približne dve hodiny cesty mikrobusom. Túto jazdu sa zaručene neoplatí prespať, pretože za&nbsp;oknami sa mihá okúzľujúca prírodná scenéria, ktorej dominantou sú lagúny a&nbsp;štíty hôr. To dobre vedia aj miestni sprievodcovia, a&nbsp;preto nemajú problém zastaviť na&nbsp;niektorých miestach počas cesty. My si tak môžeme v&nbsp;pokoji vychutnávať andskú krajinu na&nbsp;vlastnej koži.

Chavín de Huántar, podľa ktorého bola chavínska kultúra pomenovaná, patrí k&nbsp;najvýznamnejším archeologickým lokalitám v&nbsp;Peru. Táto kultúra sa datuje do&nbsp;obdobia medzi rokmi 900 až 200 pred naším letopočtom. Centrum archeologického miesta tvorí niekoľko pyramídových stavieb so spleťou podzemných chodieb, rôzne budovy, chrámy a&nbsp;terasy prepojené mohutnými kamennými schodiskami. Máme možnosť pohybovať sa podzemnými chodbami a&nbsp;obdivovať päť metrov vysokú sochu boha, ktorá sa nazýva El Lanzón. Najvyšším božstvom tu bolo pravdepodobne božstvo zobrazené na&nbsp;Raimondiho stéle, ktorá predstavuje boha so žezlami. Rovnako dobre známe pre chavínsku kultúru sú veľké kamenné hlavy začapované do&nbsp;stien chrámov, ktoré si prezeráme v&nbsp;priľahlom múzeu.

Po&nbsp;poldennom výlete si na&nbsp;terase hostela vychutnávame lokálne cigary. Pridáva sa k&nbsp;nám aj majiteľ hostela, ktorý pochádza z&nbsp;Brazílie a&nbsp;za&nbsp;ženu si vzal miestnu Peruánku. Ihneď ho pohostíme pálenkou, ktorú prinášame z&nbsp;domoviny. Badáme na&nbsp;ňom mierny výraz zdesenia, keď mu prezradíme percento alkoholu, ktorý obsahuje.

Ani on nechce v&nbsp;ničom zaostávať a&nbsp;vzápätí tasí tradičný brazílsky nápoj cachaça. V&nbsp;príjemnom popoludňajšom rozhovore nám rozdáva tipy, kam sa v&nbsp;okolí vybrať, keďže on Andy prešiel krížom-krážom, a&nbsp;celú tú atmosféru prenáša i&nbsp;na&nbsp;nás.

Zemetrasenie pod „zasneženými dvojčatami“

Mestečko Yungay, ležiace na&nbsp;úpätí hory Huascarán, sa neslávne zapísalo do&nbsp;histórie tragickou udalosťou. Písal sa 31. máj roku 1970. Počas príjemného nedeľného popolu­dnia postihlo Peru najkatastrofálnejšie zemetrasenie v&nbsp;jeho histórii - 7,9 magnitúdy. Otrasy spôsobili zosuv lavíny z&nbsp;najvyššej hory Peru rýchlosťou približne 350 km/h. Valiaca sa zmes ľadu, snehu a&nbsp;obrovských kameňov brala so sebou všetko, čo jej stálo v&nbsp;ceste, a&nbsp;smerovala priamo na&nbsp;mesto Yungay. Život si zachránili predovšetkým tí, ktorí vyliezli k&nbsp;miestnemu cintorínu situovanému na&nbsp;kopci a&nbsp;vyčkali tam tri dni, kým na&nbsp;pomoc prišli prvé záchranné zložky. Bohužiaľ, počas tohto čakania na&nbsp;pomoc zahynulo množstvo ľudí zakliesnených pod troskami budov a&nbsp;zosypanou lavínou. Celkovo bolo okolo 70-tisíc obetí.

Smutná udalosť vzdialená tisíce kilometrov hlboko zasiahla aj našu krajinu. V&nbsp;tom čase bola pod vrcholom Huascaránu československá expedícia horolezcov (14 mužov z&nbsp;Česka), ktorá tam, bohužiaľ, našla istú smrť. Jediný Slovák zahynul už predtým po&nbsp;nešťastnom páde.

Dnes je na&nbsp;mieste, kde dopadla lavína, vybudovaný veľký park na&nbsp;pamiatku všetkých obetí tejto prírodnej katastrofy. Na&nbsp;niektorých miestach, kde boli pôvodne domy, sú náhrobné kamene alebo pamätníky venované tým, ktorí v&nbsp;nich žili a&nbsp;táto kalamita ich namieste pochovala.

V&nbsp;skorých ranných hodinách nasadáme do&nbsp;mikrobusu a&nbsp;ten nás vezie k&nbsp;najväčšej ľadovcovej lagúne v&nbsp;Bielych Kordillerách. Cestou nás sprievodca zasväcuje do&nbsp;prastarej legendy, ktorá sa traduje o&nbsp;lagúne Parón... Kedysi dávno putovali dvaja roľníci do&nbsp;andských zemí. Keď sa zastavili, aby si oddýchli od&nbsp;únavy a&nbsp;nabrali novú silu, tak v&nbsp;údolí začuli spev záhadného vtáčika, ktorý poletoval z&nbsp;vetvy na&nbsp;vetvu. Vedľa vtáčika bola chichotajúca sa žena, ktorá jeho podmanivú pieseň tlmočila. Pre mužov to bol náznak hriechu a&nbsp;jeden z&nbsp;nich vykríkol: „Sme priatelia, boh nám to nikdy neodpustí!“ Tento záhadný vtáčik bol podľa miestnych obyvateľov posadnutý démonom. Pokračoval vo svojom speve a&nbsp;lietal v&nbsp;špirále okolo dvoch nervóznych roľníkov.

Rozohnená žena odrazu prestala spievať a&nbsp;vrhla sa do&nbsp;náručia jedného z&nbsp;nich hovoriac: „Neboj sa. Nepočuješ tú vtáčiu pieseň?“

Muži nedokázali ovládnuť svoje pudy a&nbsp;odovzdali sa krásnej panej, a&nbsp;tak vstúpili do&nbsp;hriechu. Za&nbsp;trest ich boh údolia premenil na&nbsp;kameň, ktorý sa zrútil a&nbsp;vytvoril tak roklinu, kde sa zadržiava voda z&nbsp;roztopených ľadovcov. Hriech ľudí bol tak príčinou vytvorenia krásnej lagúny Parón.

Asi po&nbsp;troch hodinách cesty príkrymi serpentínami konečne uvidíme hriešne krásne tyrkysové vody lagúny. Dĺžka ľadovcového jazera je 3,7 kilometra a&nbsp;šírka 700 metrov. Jeho hĺbka kedysi dosahovala 75 metrov, ale v&nbsp;súčasnosti bola znížená na&nbsp;15 metrov. Od&nbsp;brehov lagúny sa škriabeme na&nbsp;kamennú vyhliadku, odkiaľ môžeme pozorovať jej pokojnú hladinu. Tú strážia majestátne končiare hôr - napríklad Artesonraju, ktoré je znázornené v&nbsp;logu Paramount Pictures.&nbsp;

V&nbsp;skoré ráno nás pred hostelom nakladá mikrobus, ktorým sa krkolomnou jazdou vodiča dostávame k&nbsp;prvej zástavke, kde máme možnosť doplniť si zásoby tekutín a&nbsp;nejakého suchého jedla na&nbsp;túru. Z&nbsp;rozhrkaného mikrobusu si konečne vystierame pokrčené kostry vo sviežom vysokohorskom vzduchu. Od&nbsp;miestnej seňory s&nbsp;havraními vlasmi a&nbsp;so širokým úsmevom, ktorý odhaľuje jej snehobiele zuby, si objednávame horúci čaj z&nbsp;kokových lístkov, ktorý nás v&nbsp;chladivom ráne vzpruží.

Keďže človek z&nbsp;našich zemepisných šírok nie je zvyknutý na&nbsp;takéto nadmorské výšky, odporúčajú sa žuť kokové listy alebo piť z&nbsp;nich čaj. O&nbsp;ich zaobstaranie v&nbsp;Peru nie je najmenšia núdza. Kúpiť si ich možno takmer na&nbsp;každom kroku. Môže sa totiž ľahko stať, že vás postihne soroche, teda výšková nemoc.

Nasadáme späť do&nbsp;nášho vozidla, ktoré sa márne snaží rozbehnúť do&nbsp;kopca a&nbsp;s&nbsp;nami to hádže ako na&nbsp;húsenicovej dráhe. Zádrh je v&nbsp;tom, že vodič si vypodložil kolesá, aby sa nezošuchol dolu strmým kopcom, no akosi na&nbsp;to pozabudol. Náš horský vodca nezaháľa a&nbsp;hrdinsky vyskakuje z&nbsp;mikrobusu, berie zábrany spod kolies a&nbsp;uteká za&nbsp;rozbehnutým vozidlom, do&nbsp;ktorého úspešne nasadá.

V&nbsp;Národnom parku Huascarán nás čakala ešte jedna zastávka pri fotogenických lagúnach Llanganuco. Pôvodne to boli dve lagúny - väčšia a&nbsp;krajšia Chinancocha, teda ženské jazero, a&nbsp;nie až taká atraktívna Orconcocha, mužské jazero. V&nbsp;roku 1970 spomínané zemetrasenie a&nbsp;následná lavína vytvorili menšie tretie jazero medzi nimi.

Štartový bod nášho výstupu k&nbsp;Lagúne 69 je situovaný vo výške 3 800 metrov nad morom. Sprevádza nás horský vodca, ktorý kráča na&nbsp;konci skupiny. Je vybavený kyslíkovou fľašou pre prípad, že by niekto nezvládal fyzickú záťaž pri vysokej nadmorskej výške.

Spočiatku sa všetci štyria kamaráti držíme pokope a&nbsp;vykračujeme si pohodovým tempom v&nbsp;lone nedotknutej vysokohorskej prírody a&nbsp;vychutnávame si hrejivé lúče, ktoré náš šteklia na&nbsp;bledých tvárach. Keď sa cesta začína zvažovať a&nbsp;v&nbsp;serpentínach stúpať nahor, naša malá skupinka sa&nbsp;trhá a&nbsp;každý naberá vlastné tempo. &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; &nbsp;

Cesta nahor je prašná s&nbsp;väčšími kameňmi a&nbsp;čoraz častejšie musím zastavovať, aby som sa vydýchala a&nbsp;skontrolovala, či sú mi moji spolupútnici v&nbsp;tesnom závese. Niektoré úseky turistického chodníka sú rovinaté, tak je čas a&nbsp;priestor na&nbsp;dočerpanie nových síl. Iné úseky však stúpajú cikcakovito strmo nahor,&nbsp;kroky sa zdajú len niekoľkocentimetrové a&nbsp;nohy veľmi rýchlo oťažievajú. Šliapem vyššie a&nbsp;vyššie a&nbsp;môj zrak sa upína už len na&nbsp;prešľapovanie z&nbsp;nohy na&nbsp;nohu. Krátke zastávky na&nbsp;usrknutie z&nbsp;kokového čaju a&nbsp;zraková kontrola známych postavičiek, či sme všetci v&nbsp;poriadku.

S&nbsp;vypätím posledných síl sa predo mnou vynára drevená tabuľka s&nbsp;nápisom Lag. 69 - 4,604 m. s. n. m. a&nbsp;v&nbsp;jej pozadí modrá farba ľadovcového jazera. V&nbsp;tom momente sa telo spamätá a&nbsp;svižným krokom sa vyberiem k&nbsp;prírodnému klenotu. Zhadzujem zo seba batoh a&nbsp;klesám na&nbsp;slnkom vyhriate kamene.

Gýčová nádhera lagúny a&nbsp;pokoj, ktorý z&nbsp;nej sála, sú priam neskutočné. Idylickú atmosféru dotvára zvuk padajúceho vodopádu z&nbsp;hory Chacraraju, ktorú vzápätí prelomí rýdza slovenčina s&nbsp;vyjadrením úžasu nad krajinnou scenériou vo svojej najvulgárnejšej podobe. Áno, to prichádzajú moji parťáci, s&nbsp;ktorými sa víťazoslávne potľapkáme po&nbsp;pleciach a&nbsp;spoločne nasávame energiu z&nbsp;hôr.

Nádhera zrodená z hriechu: Malebné peruánske hory pripomínajú dávnu tragédiu

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás

Nádhera zrodená z hriechu: Malebné peruánske hory pripomínajú dávnu tragédiu

Súvisiace články

FOTO Slovák prešiel pešo naprieč Amerikou: Nadľudská námaha, ale aj božská krása!

Paštúnska svadba: "Spolieham sa na úsudok sestry, ktorá budúcu manželku pozná z vysokej školy"

FOTO Medicína zo Santa Marty: Dušu vám očistí nádherná príroda, ale aj jed z amazonských žiab!

Safari, chudoba, ale aj luxus: 50 záberov, vďaka ktorým sa zamilujete do Kene

FOTO: Jedinečné Mexiko: Mariači, klaňanie Svätej smrti aj špeciality z hmyzu!

Uveznení a zmrznutí: Kým sa dostane z Ruska do Čiernej Hory, zrejme aj porodí ...

Cesta čaju a koní: 22 úchvatných záberov, ktoré vám ukážu čínsku historickú trasu v plnej kráse

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás