Ekvádor, Kolumbia, Slovensko - krajiny, ktoré v profesionálnej cyklistike dlho veľa neznamenali, no dnes mená ich najlepších jazdcov skloňuje celý svet.

Od Velitsa po Sagana

Keď pred jedenástimi rokmi Peter Velits v drese Milramu štartoval premiérovo na Tour de France, tešilo sa celé Slovensko už len z toho, že na najpres­tížnejších pretekoch sveta má komu držať palce. O štyri roky prišiel žilinský rýchlik Peter Sagan a ten nielenže začal vyhrávať etapy, ale dokázal k nim rekordných sedem ráz pridať zelený dres najaktívnejšieho pretekára. Takým niečím sa v histórii Tour de France nemôže pochváliť nik iný. Nemecký šprintér Erik Zabel už upadol do zabudnutia. Aj vďaka tomu, že trojnásobný majster sveta Sagan je fenomén, aký vo svete cyklistiky nemá obdobu. Na tohtoročnom 106. ročníku Tour vyhral síce len jednu etapu, no neustále pútal pozornosť rôznymi výstrelkami, čo sa jeho súčasnému zamestnávateľovi - tímu Bora-Hansgrohe - muselo páčiť.

„Snažil som sa brať Tour s úsmevom. Potom to ide ľahšie,“vravel v parížskom cieli náš najlepší cyklista. Nebyť tak trochu nespravodlivého vylúčenia v roku 2017, mohol mať zelených dresov osem. No sympatické na Saganovi je, že stále túži po ďalších. „Motivácia sa vždy nájde,“dodal Slovák, ktorý sa až v deviatich etapách pretlačil do najlepšej päťky. Rekordný počet bodov ako vlani (447) z toho nebol, no aj 309 Petrovi na luxusný triumf stačilo. Druhý Talian Viviani ich nazbieral o 85 menej.

Najlepší jazdec všetkých čias?

Z hľadiska tohtoročných celkových víťazov na veľkých pretekoch dobyla svet profesionálnej cyklistiky Južná Amerika. V júni rozjasal Ekvádor Richard Carapaz, keď ako prvý cyklista svojej krajiny vyhral slávne Giro d’Italia. O niekoľko týždňov sa na ešte slávnejšej Tour de France narodil prvý kolumbijský víťaz - Egan Bernal. Po tom, čo sa líder tímu Ineos (bývalý Sky) Chris Froome tesne pred štartom nešťastne zranil, nebolo chvíľu jasné, na koho sa najlepší tím súčasnosti sústredí. Dilemu, či Brit Geraint Thomas alebo Kolumbijčan Egan Bernal, začali riešiť už Pyreneje a definitívne rozlúskli Alpy. Vlaňajší britský šampión Thomas sa čoraz viac trápil, kým Bernal výkonnostne stúpal. „Od etapy k etape bol Bernal lepší. V tom, ako si vie s pribúdajúcim časom poradiť s prekážkami, je naozaj výnimočný,“ chválil ho manažér tímu Ineos Dave Brailsford.

Ani Geraint Thomas proti rozhodnutiu neprotestoval. Mohol si na Tour de France dopriať zlatú dupľu. Ak počítame roky 2015 - 2017, keď na Tour kraľoval Chris Froome, mohli Briti oslavovať už piate prvenstvo jazdca svojej krajiny na týchto pretekoch po sebe, no k ničomu podobnému sa neznížili. Dali šancu najlepšiemu a tým bol práve Bernal. „Bola radosť s ním jazdiť. Má pred sebou hádam aj desať sezón v profipelotóne. Môže sa stať najlepším jazdcom všetkých čias,“ zložil mu poklonu Thomas, ktorý skončil v celkovom poradí hneď za ním. O necelú minútu a štvrť.

Najmladší v povojnovej ére

Muselo to byť pre Bernala sladké víťazstvo. O to viac, že nič podobné na začiatku roka v tíme Ineos naplánované nebolo. Najmladší víťaz povojnovej éry Tour (v deň víťazstva mal 22 rokov a 196 dní) mal bojovať o prvenstvo na Giro d’Italia, no týždeň pred štartom si zlomil kľúčnu kosť na tréningu v Andorre. Na Gire Bernal neštartoval, a tak dostal šancu na Tour. Mal pomáhať Froomovi a Thomasovi, ak sa stihne dať dokopy. Stihol a zvyšok už dobre poznáte. „Nebyť toho pádu, asi by som tu teraz v žltom nesedel. Bola to naozaj náhoda,“priznal v cieli po pretekoch, kde ho vybozkávala jeho priateľka.

Aj šéf stajne Brailsford musí byť nadšený. „Geraint a Chris sú v 33, respektíve 34 rokoch na vrchole kariéry. Potreboval som nájsť nového Frooma. Dva roky som sa po ňom obzeral,“cituje denník The Guardian manažéra Ineosu. „Musel som počkať, kým Bernalovi vyprší predchádzajúca zmluva, no už je náš,“tešil sa Brailsford. Podľa neho je dnešná cyklistika pre Kolumbiu tým, čím je futbal pre Brazílčanov. „Bernalov triumf urobil z krajiny jednu z veľmocí tohto športu,“ vyhlásil. V prvej desiatke na tohtoročnej Tour mala táto juhoamerická krajina až troch zástupcov - víťazného Bernala, strieborný z OH v Londýne 2012 Rigoberto Uran (Education First) bol siedmy, víťaz Gira 2014 a Vuelty 2016 Nairo Quintana z Movistaru skončil hneď za ním - na ôsmom mieste.

„Ďakujem Geraintovi za šancu a celému tímu za pomoc. Práve som sa stal najšťastnejším chlapíkom pod slnkom,“ tvrdil v cieli Bernal. Jeho slová v rodnom meste Zipaquirá (2 652 metrov nad morom) rozjasali stovky nadšených krajanov. Ba nie­ktorí sa vybrali až do Paríža. „Dúfam, že ich aj v budúcnosti poteším ďalšími víťazstvami,“ želá si Egan. V prípade kolumbijskej cyklistiky bol Bernalov triumf nečakaný, no raz to už muselo prísť. Do roku 1975 Kolumbijčania na Tour neštartovali. O deväť rokov však Luis Herrera vyhral kráľovskú etapu na Alpe d’Huez, v roku 2003 sa už tešili z jazdca v žltom. Bývalý plavec Hugo Peňa, ktorého prezývali Žralok (El Tiburon), ho síce neudržal, no krajina tušila, že veľké chvíle prídu. A prišli. Dnes sa Kolumbia hrdí v súčte dvadsiatimi etapovými triumfmi, šiestimi pódiovými umiestneniami v Paríži (Parra, Bernal, Uran a tri razy Quintana), no najmä premiérovo aj celkovým víťazom. Kolumbijská Vuelta, ktorej popularita stále rastie, bude o rok určite ešte sledovanejšia.