Peter Hupka

Nešťastne načasované lejaky, ktoré boli ne­očakávane silnou bodkou za tohoročným obdobím dažďov, prišli uprostred príprav na najvýznamnejší a&nbsp;najdlhší sviatok v&nbsp;krajine trvajúci pätnásť dní – „dashain“. Ten je symbolom víťazstva dobra nad zlom a&nbsp;časom, keď chcú byť rodiny z&nbsp;celej krajiny vrátane Nepálcov žijúcich v&nbsp;zahraničí spolu. Festival sa podľa hinduistického lunisolárneho kalendára začína v&nbsp;siedmom mesiaci ašvin a&nbsp;končí sa dňom úplnku – purnima. Názov mesiaca, ktorý korešponduje s&nbsp;prelomom nášho septembra a&nbsp;októbra, je odvodený od indického názvu hviezdy Ašvin ležiacej v&nbsp;súostroví Barana, ktorá sa v&nbsp;tomto období objavuje na večernom nebi ako prvá.

Sviatok dashain je oslavou víťazstva bohyne Durgy nad démonom Mahišasurom, respektíve Rámu nad Ravanom, ako o&nbsp;ňom píše hinduistický epos Rámájana. Zároveň je poďakovaním za dobrú úrodu, časom výmeny darčekov a&nbsp;požehnaní či zrejme najobľúbenejšou časťou roka pre väčšinu domácich.

Ani dažde chod sveta nezastavia, a&nbsp;ak sa nás netýkajú osobne, všetko vyzerá podstatne menej dramaticky. Sú dokonca i&nbsp;takí, ktorí sa viditeľne tešia: predajcom dáždnikov v&nbsp;mestskej štvrti Boudhanáth práve dorazili nové zásoby a&nbsp;jazdci na skútroch, odetí v&nbsp;pršiplášťoch, ich rýchle skladajú do predajní v&nbsp;podchodoch. Tým, čo vedia pružne zareagovať na neočakávaný dopyt, i&nbsp;tu patrí svet biznisu. A&nbsp;aj pod novými dáždnikmi, ktoré zhodou okolností pochádzajú najmä z&nbsp;Číny, pokračuje každodenná budhistická kora, rituál kráčania v&nbsp;smere hodinových ručičiek okolo obrovskej stúpy Boudhanáth – spirituálnej stavby vysokej 36 metrov, ktorá je zároveň jednou z&nbsp;pamiatok UNESCO na území nepálskej metropoly. V&nbsp;dôsledku prílevu utečencov z&nbsp;Tibetu okolo nej postupne vzniklo až päť desiatok budhistických kláštorov, hovoria im „gompa“, a&nbsp;z&nbsp;celej štvrte sa tak stalo dôležité religiózne centrum tohto náboženstva. Stavba leží na starej obchodnej ceste spájajúcej Nepál s&nbsp;Tibetom a&nbsp;je príjemné skonštatovať, že po ničivom zemetrasení v&nbsp;roku 2015 je opäť zrekonštruovaná a&nbsp;ďalej slúži na svoj účel.

Len asi dvadsať minút pešo južným smerom či približne rovnako dlho v&nbsp;autobuse alebo taxíku, v&nbsp;nikdy sa nekončiacej dopravnej zápche, nájdete za ohybom rieky Bagmati iný významný chrámový komplex, Pašupatináth.

Ten je v&nbsp;prvom rade miestom poslednej rozlúčky, miestom, kde hinduistov po smrti spália na ghátoch, kamenných či betónových stupňoch na brehoch Bagmati. Rieky, o&nbsp;ktorej veria, že v&nbsp;duchovnom zmysle očisťuje a&nbsp;ktorej vody po splynutí s&nbsp;tokom Kamaly smerujú do posvätnej Gangy. Kým hinduisti volia takýto spôsob poslednej rozlúčky, ľudia z&nbsp;domorodého etnika Kiratov, ktorých žije v&nbsp;Nepále približne poldruha milióna, pochovávajú svojich ľudí do zeme a&nbsp;ich hroby možno nájsť aj na pahorkoch nad Pašupatináthom. Pre nedostatok pozemkov na cintoríny však niektorí z&nbsp;nich v&nbsp;poslednom čase pristupujú aj na kremáciu, kým väčšina členov komunity požaduje riešenie vzniknutej situácie na vládnej úrovni, s&nbsp;ohľadom na ich dlhoročné zvyky. Takmer v&nbsp;30-miliónovej krajine, v&nbsp;ktorej sa viac než desatina obyvateľstva koncentruje v&nbsp;doline Káthmandu, však bude voľnej pôdy čoraz menej. Hoci cudzinci musia do are­álu chrámu zasväteného „pánovi zvierat“ Pašupatimu, jednej z&nbsp;foriem Šivu, platiť pomerne vysoké vstupné, do hlavného chrámu majú vstup povolený len vyznávači hinduizmu. Tí svojich mŕtvych vynášajú priamo z&nbsp;chrámu strmými schodmi na breh Bagmati, kde sa za hlasného oplakávania so zosnulým lúči celá rodina, pričom hlavnú časť rituálnych obradov vykonáva najstarší syn. Gháty pre bohatých a&nbsp;vyššie kasty sa nachádzajú v&nbsp;bezprostrednej blízkosti chrámu, zatiaľ čo tí, ktorým osud nadelil menej spoločenskej hodnosti a&nbsp;úspechu, musia kráčať desiatky či stovky metrov nižšie po prúde. V&nbsp;štipľavom dyme a&nbsp;kvílení, kde sa pohreby odohrávajú ako na bežiacom páse, si človek ľahko uvedomí svoju bezvýznamnosť a&nbsp;pominuteľnosť. No sú i&nbsp;takí, čo tam kráčajú s&nbsp;jasným cieľom: privyrobiť si ako sprievodcovia zvedavých cudzincov alebo dokonca živým „streamovaním“ pohrebov na sociálne siete. Tejto svojskej činnosti sa pri Pašupatináthe venujú najmä mladí návštevníci zo susednej Číny.

Mrholenie a&nbsp;lejak sa striedajú i&nbsp;počas nasledujúcich dní a&nbsp;ich intenzita rastie. Pod pešou lávkou Guheswori nad riekou Bagmati stúpa jej tmavosivá zakalená hladina každou hodinou, no domáci ju zväčša len pozorujú a&nbsp;fotografujú mobilnými telefónmi, miestna mládež sa dokonca rozšafne baví – špliecha na seba špinavú vodu, ktorá tečie prívalmi po schodoch smerujúcich k&nbsp;chrámu Gorkanáth. V&nbsp;blízkom okolí sa zatiaľ dejú oveľa horšie veci – záplavy, ktoré si rýchlo nachádzajú miesto v&nbsp;domácich i&nbsp;vo svetových správach a&nbsp;periodikách. Hoci na mieste vyzerá všetko často menej dramaticky a&nbsp;ľudia si už akosi podvedome myslia, že nešťastie je to, čo sa stáva výhradne tým druhým, ide o&nbsp;ďalšiu v&nbsp;rade tragédií spôsobených počasím, tentoraz s&nbsp;bilanciou vyše 200 obetí.

Za dva dni, 28. a&nbsp;29. septembra, v&nbsp;oblasti Káthmandu a&nbsp;jeho okolí spadlo od 240 do 323 milimetrov zrážok, v&nbsp;závislosti od ich intenzity v&nbsp;konkrétnej meranej lokalite. Ide orientačne o&nbsp;mesačný priemer v&nbsp;čase monzúnu a&nbsp;takéto množstvo vody vo veľmi krátkom čase nestíhala absorbovať pôda ani ho nedokázali odvádzať rieky. Nižšie položené časti hlavného mesta tak čiastočne zaplavila voda a&nbsp;bahno, kým cesty vrátane tých najhlavnejších na mnohých miestach prerušili zosuvy pôdy. Príčinu nie je ťažké nájsť: nepálske cestné stavby sa robia jednoducho a&nbsp;s&nbsp;minimalizáciou nákladov, čoho následkom je absencia kvalitného inžiniersko-geologického prieskumu a&nbsp;oporné múry väčšinou absentujú alebo majú len estetickú funkciu a&nbsp;pri prvom väčšom daždi bývajú odplavené do najbližšej rieky, často aj s&nbsp;priľahlým úsekom cesty. V&nbsp;teréne plnom geologicky mladých a&nbsp;nespevnených hornín a&nbsp;mnohopočetných zosuvových zón sa infraštruktúra pochopiteľne stavia zložito. Ak sa však navyše neprimerane šetrí, následky bývajú neraz katastrofálne. Najhoršiu bilanciu pri posledných záplavách malo strhnutie a&nbsp;následné zavalenie troch vozidiel bahnotokom v&nbsp;lokalite Jhyaple Khola, len asi dvadsať kilometrov západne od Káthmandu, pri vstupe jednej z hlavných ciest v&nbsp;krajine do doliny nepálskej metropoly. V&nbsp;dvoch mikrobusoch a&nbsp;autobuse tam na jedinom mieste zahynulo až 35 ľudí vo veku od dvoch do 50 rokov. Hoci sa to stalo na ceste s&nbsp;označením NH&nbsp;17, ktorej iniciály pred číslom sú skratkou slov národná diaľnica – „national highway“, takéto označenie úzkych, rozbitých a&nbsp;nebezpečných ciest vyvoláva v&nbsp;spojitosti s&nbsp;označením „diaľnica“ skôr trpký úsmev na tvári. Napriek všetkému možno konštatovať, že živelná pohroma na metropolitnom území, obývanom vyše štyrmi miliónmi ľudí, mohla dopadnúť aj oveľa horšie. A&nbsp;v&nbsp;budúcnosti sa vzhľadom na silnejšie prehriatie morí, žiaľ, treba pripraviť na monzúnové obdobie, ktoré bude trvať dlhšie, i&nbsp;na väčšie prídely nárazových zrážok. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

„Himaláje vidno najlepšie z&nbsp;Nagarkotu!“ dozvedáme sa od domácich, no bez vysvetlenia, že nie počas práve sa končiaceho monzúnového obdobia. Skutočnosť, že veľmi ďaleké výhľady sa konať nebudú, si uvedomujeme, ale ani tá nás neodrádza od návštevy pohoria na východnom okraji kotliny, v&nbsp;ktorej Káthmandu leží. Dostať sa tam možno prímestskými autobusmi s&nbsp;prestupom v&nbsp;Bhaktapure, a&nbsp;ak vám nevadí tlačenica a&nbsp;nepohodlie, dvojhodinová cesta vyjde v&nbsp;prepočte na necelé euro. Navyše doplnená o&nbsp;výjavy a&nbsp;situácie, aké by ste v&nbsp;predraženom turistickom autobuse či taxíku nezažili. Miestnymi reáliami môže hostí previesť trebárs všetečný žiak: „To je pekné, že viete trošku nepálsky, ale ja sa s&nbsp;vami musím baviť anglicky. Keby ma videl učiteľ angličtiny baviť sa s&nbsp;cudzincami iným jazykom, zbil by ma!“ vraví 14-ročný Krišna pochádzajúci z&nbsp;farmárskej rodiny, ktorý žije v&nbsp;jednej z&nbsp;podhorských dediniek na východnom okraji mesta Bhaktapur, vzdialeného z&nbsp;Káthmandu približne pätnásť kilometrov. Z&nbsp;neho je to na vrchol blízkeho hrebeňa po serpentínach ešte raz toľko, no cesta sa postupne stáva čoraz zaujímavejšou.

Vyhliadková veža Nagarkot Geo­detic Surwey Tower leží asi päť kilometrov od spomínanej rovnomennej dediny na zalesnenom pahorku s&nbsp;plochým vrcholom vo výške 2 164 metrov nad morom. Vyjsť na jej plošinu s&nbsp;ťažkými fotobrašnami po strmom vyšmýkanom rebríku, ktorého priečky sú v&nbsp;spojoch silno poznačené koróziou, si síce vyžaduje trošku odvahy, pohľad na okolie však stojí za to i&nbsp;v&nbsp;období, keď sú najvyššie z&nbsp;vrcholov utopené v&nbsp;oblakoch a&nbsp;hmlách. Aj keď stretnúť našinca či suseda v&nbsp;zahraničí už dávno nie je ničím výnimočným, pražská poznávacia značka na aute nie je v&nbsp;Nepále celkom bežnou. Jej vodiča nie je ťažké v&nbsp;hlúčiku Nepálcov vytypovať, volá sa Lukáš a&nbsp;z&nbsp;Ostravy vyrazil na cesty už 1. apríla. Na otázku, či nás cestou dole nemôže priblížiť k&nbsp;mestu, odpovie vyhýbavo, má vraj len jedno voľné miesto. Nevadí – späť do centra Káthmandu sa tesne po zotmení dostaneme príjemnou kombináciou chôdze lesmi a&nbsp;stopu. Nepálski vodiči počet osôb v&nbsp;aute nijako neriešia a&nbsp;miesto sa u&nbsp;nich vždy nájde. V&nbsp;prípade tých, ktorí sa šoférovaním neživia, je takáto milá spolujazda, samozrejme, zadarmo.

Na viacerých miestach nepálskej metropoly, ktoré sú cieľom romantických prechádzok domácich, postávajú mladíci na lokálne pomery s&nbsp;drahými fotoaparátmi a&nbsp;dlhými teleobjektívmi. Nečakanú pracovnú príležitosť im priniesla doba, keď sa každý chce páčiť najmä samému sebe. A&nbsp;tak borci za pár desiatok, stoviek či výnimočne i&nbsp;tisícok rupií – podľa toho, ako sa im s&nbsp;kým podarí dohodnúť – robia viac či menej štýlové snímky. Zákazníkmi sú najmä mladé páry, ktorým podnikavci okamžite posielajú zábery na sociálne siete. Fantázii sa síce medze nekladú, no pózy sú až príliš štandardné: zamyslený pohľad, opretie sa o&nbsp;múrik s&nbsp;rozmazanou siluetou mesta či chrámu v&nbsp;pozadí, romantické kroky a&nbsp;náhla otočka o&nbsp;360 stupňov – nápadité ako slovenská svadobná fotografia.

Chalani sa však nesťažujú. Privyrobia si, porozprávajú sa s&nbsp;kamarátmi, s&nbsp;ktorými pôsobia skôr v&nbsp;zhode než ako konkurencia, v&nbsp;očiach niektorých rovesníkov navyše so svojimi „delami“ pôsobia frajersky. Pýcha tam však nemá miesto – všetky fotoaparáty sú zakryté až cirkusovo farebnými obalmi, aby nebolo vidieť ani jeden nápis evokujúci značku či vysokú cenu. V&nbsp;krajine, kde väčšina ľudí žije z&nbsp;necelých 200 eur mesačne, je to tak určite rozumnejšie.

Všetko sa raz skončí a&nbsp;aj po najtmavších mračnách napokon nasledujú veselé slnečné lúče. Posledné dni v&nbsp;nepálskej metropole trávime v&nbsp;budhisticko-hinduistickom chrámovom komplexe Svajambhunát, ležiacom na relatívne vysokom zalesnenom pahorku v&nbsp;západnej časti mesta. Budhistická stúpa a&nbsp;tibetský kláštor tam koexistujú s&nbsp;hinduistickými chrámami, kým po všetkých voľných priestranstvách pobehujú psy a&nbsp;opice, ktoré dali miestu prezývku „opičí chrám“. Niekedy je príjemné nepremýšľať nad svojimi krokmi a&nbsp;nechať sa viesť náhodou. Vďaka nej má náš posledný podvečer v&nbsp;krajine takmer mystický nádych. S&nbsp;budhistickým mníchom Gyalsenom z&nbsp;Bhutánu pozažíname olejové kahance v&nbsp;chráme Dongakčuling a&nbsp;ešte raz sa zahľadíme na panorámu svojského rušného veľkomesta, ktoré tu bude ešte dlho, napriek dažďom či zemetraseniam.

Veľká voda v Káthmandu: Videli sme smrť aj spaľovanie mŕtvych tiel na brehoch rieky Bagmati

Peter Hupka

Plus TV

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Oskar Rózsa nielen o hymne: Ako tvorí so Zdenkou a prečo nezabúda na Mareka Brezovského?

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

Výber pre vás

Veľká voda v Káthmandu: Videli sme smrť aj spaľovanie mŕtvych tiel na brehoch rieky Bagmati

Peter Hupka

Súvisiace články

Zmierení: Napriek krutej minulosti rakúski a talianski obyvatelia Tirolska hranice nevnímajú

Nahnevaná divočina? Rastúci počet turistov na Tenerife rozčuľuje miestnych obyvateľov

Unikátna Malta: Arabská ležérnosť, britské parkovacie pravidlá a atmosféra juhu Talianska FOTO

Plus TV

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Oskar Rózsa nielen o hymne: Ako tvorí so Zdenkou a prečo nezabúda na Mareka Brezovského?

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

Výber pre vás