Venuje sa najmä politickým témam, ale píše aj o dianí z iných oblastí, napr. krimi. Má 15-ročnú novinársku prax.

Natália Podhorná

K novej úprave slovenskej hymny sa už stihli vyjadriť hádam všetci - politici, hudobníci aj široká verejnosť. Najnovšie prehovoril ten najpovolanejší - heraldik Ladislav Vrtel. Podieľal sa na tvorbe slovenských štátnych symbolov - znaku, vlajky a prezidentskej štandardy. Kritizuje najmä spôsob, akým vôbec došlo ku vzniku novej verzie hymny. Podľa neho to vypovedá o nezrelosti autorov celého nápadu. 

Vrtel zdôrazňuje, že štátne symboly sú piliermi štátnosti, a tak je potrebné k nim aj pristupovať. To znamená, že ich podoba by mala byť pevne ukotvená v ústave, ale aj vo vedomí občanov.

„Vylepšovanie štátnych symbolov nie je v záujme štátu ani jeho občanov. Ak by jednotlivé štáty považovali „vylepšovanie“ svojich štátnych symbolov za prospešné pre budovanie svojej štátnosti, boli by sme svedkami zmien v štátnej symbolike Nemecka, Francúzska alebo Veľkej Británie... Určite by sa tam našli početní ambiciózni hudobní skladatelia či výtvarníci, ktorí by veľmi radi pravidelne ponúkali umelecky hodnotné výtvarné a hudobné spracovania „vylepšených“ štátnych symbolov. Prečo sa tam nič také nedeje? Pretože tieto štáty chápu hodnotu jeho stability, prezentovania sa navonok a starostlivo chránia stabilitu a nemennosť svojich štátnych symbolov," vysvetľuje Vrtel.

Pripomína, že Slovenská republika počas svojej vyše tridsaťročnej histórie dbala o určitú posvätnosť svojich symbolov a všetky návrhy na ich „vylepšenie“ odmietla, čo bolo podľa odborníka správne. Štátna symbolika patrí do kompetencie ministerstva vnútra, ktoré má chrániť jej nedotknuteľnosť. Vrtel varuje pred tým, že akékoľvek úpravy štátnych symbolov môžu vytvoriť precedens a otvoria cestu ďalším „skrášľovaniam". Rovnako poukazuje na to, že ministerstvo kultúry doteraz nevysvetlilo, prečo porušilo kompetenčný zákon, keď si objednalo a financovalo úpravu jedného zo štátnych symbolov. 

Heraldik kritizuje aj samotného autora úpravy <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/aktualne/hymna-dorota-nvotova-oskar-rozsa-nova-verzia-kritika?itm_modul=react_p7d_topbox_aktualne&amp;itm_brand=plus7&amp;itm_template=hp&amp;itm_position=6&amp;itm_cb_position=top_main_1" target="_blank">Oskara Rózsu</a> pre jeho slová o tom, pre koho je a nie je určená nová hymna. „Podľa zákona o štátnych symboloch má úctu k nim prejavovať každý. Rózsa však konštatoval, že jeho úprava štátnej hymny nie je pre všetkých, čo je nepochybne v priamom protiklade s poslaním štátnej hymny - byť symbolom vzájomného spojenia všetkých občanov štátu. Aj to naznačuje, že úprava štátnej hymny nebude prijatá celou spoločnosťou a celá táto aktivita môže byť kontraproduktívna," skonštatoval s tým, že doba, v ktorej sa toto celé udialo, je vôbec najhoršia možná, pretože spoločnosť je veľmi polarizovaná.

Vrtel prízvukuje, že štátne symboly sa tvoria alebo menia iba v kritických historických momentoch pre národ a štát a sú s nimi natrvalo spojené. V našej histórii sa tak stalo len párkrát, napr. v roku 1918 pri vzniku Československa alebo pri vzniku samostatnej SR v roku 1993. „Subjektívne estetické dôvody či pocit, že súčasná verzia je zastaralá, nie sú dôvodom na zmenu znenia štátnej hymny." Navyše v tejto súvislosti úplne absentuje odborná diskusia a spoločenský konsenzus.

Keď už nová verzia, tak by podľa heraldika mal byť jej vznik usmerňovaný spoluprácou historikov, heraldikov a muzikológov. Lenže v našom prípade šlo len o to, že sa Rózsovi nepáčila doterajšia podoba štátnej hymny a pohŕdavo ju označil za obyčajný pochod. Vrtel však podotýka, že takéto znenie má svoj význam, pretože vznik slovenskej hymny je spojený s revoltou. Popredný štúrovec August Horislav Krčméry v roku 1843 pretvoril pôvodne pomalú ľudovú pieseň „Kopala studničku“ na rýchlejšiu v pochodovom rytme. Otec slovenskej symboliky preto v tejto súvislosti hovorí o „vykastrovaní“ slovenskej hymny o tento jej historický, pochodový rozmer.

Ak by Rózsovi naozaj išlo o hymnu, nezobral by peniaze

Štátnemu radcovi pre heraldiku na MV SR prekáža aj to, že Rózsa za úpravu hymny dostal honorár. Či lepšie povedané, že ho prijal. Tvorbu či úpravu štátneho symbolu by totiž mal autor považovať za česť, a to sa nedá ničím zaplatiť. Samotný Vrtel a grafik Ladislav Čisárik sa pri konštituovaní štátnych symbolov SR honoráru vzdali, no Rózsa to neurobil. Za svoju prácu má zinkasovať vyše 46 000 eur. „Ak by mu úprimne išlo len o dôstojnejšiu verziu hymny a nie o peniaze, napodobil by náš príklad. Teraz je však veľmi pravdepodobné, že iní skladatelia, keď sa naskytne vhodná príležitosť a personálna konštelácia na ministerstve kultúry, nebudú nasledovať príklad Vrtela a Čisárik, ale príklad upravovateľa štátnej hymny," dodal heraldik. Celý jeho status si prečítate <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/aktualne/ladislav-vrtel-hymna-statne-symboly-oskar-rozsa-heraldika" target="_blank">v GALÉRII</a>

Celý status Vrtela si prečítate v GALÉRII

Prehovoril autor štátnych symbolov SR Vrtel: Slová o vykastrovaní hymny, Rózsovi išlo o peniaze

Autor článku

Natália Podhorná

Výber pre vás

Prehovoril autor štátnych symbolov SR Vrtel: Slová o vykastrovaní hymny, Rózsovi išlo o peniaze

Autor článku

Natália Podhorná

Súvisiace články

Hymna ako z fantasy hry: Kontroverzia okolo nového aranžmánu rozdelila Slovensko

Rózsa sa namáhal zbytočne: Vláda chcela úplne inú hymnu. Prsty v tom mal Dvorský

Rózsova nová hymna: Prvé zaskočené reakcie. Česi sa zo Slovákov smejú

Výber pre vás