Do Bratislavy zavítal generálny tajomník NATO Mark Rutte. Prednášal na pôde Univerzity Komenského, stretol sa aj s&nbsp;hlavným veliteľom našich ozbrojených síl, teda prezidentom Petrom Pellegrinim, a&nbsp;ministrom obrany Robertom Kaliňákom. Jeho vyjadrenia niesli jasné posolstvo. Obyvateľom členských štátov, ku ktorým patrí aj slovenský národ, oznámil, že musia investovať „oveľa viac než tri percentá“ do svojej obrany. „Máme veľmi veľa nedostatkov a&nbsp;z&nbsp;dvoch percent ich nedokážeme zaplatiť,“ uviedol Rutte s&nbsp;tým, že o&nbsp;budúcej miere výdavkov členov Aliancie na obranu sa rozhodne na tohtoročnom samite NATO v&nbsp;holandskom Haagu.

Premiér u&nbsp;konzervatívcov v&nbsp;USA

Premiér Robert Fico sa síce s&nbsp;generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem v&nbsp;Bratislave nestretol, zato vo Wa­shingtone debatoval s&nbsp;miliardárom a&nbsp;šéfom amerického Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE) Elonom Muskom. Rokoval s&nbsp;ním o&nbsp;Agentúre Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID), ktorá podľa Fica financovala na Slovensku „protivládne mimovládne organizácie“. Diskutovali aj o&nbsp;amerických clách na európske tovary a&nbsp;investičných príležitostiach na Slovensku. Pár minút slávy si Fico užil v&nbsp;USA na Konferencii konzervatívnej politickej akcie. Povedal tam, že Európa dnes potrebuje rozmanitosť názorov, pretože politika jediného správneho názoru ju ničí a&nbsp;tí, ktorí idú „proti prúdu“, sú odsúvaní na okraj a&nbsp;trestaní. Premiér zdôraznil, že sa teší na spoluprácu s&nbsp;americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ten ho zas vo svojom príhovore označil za priateľa a&nbsp;do mikrofónu oznámil, že ho rád videl. Slovenská opozícia však stále nadšená nie je. Po kritike Ficovej debaty s&nbsp;Putinom spochybňuje aj jeho návštevu USA. Podľa poslanca Branislava Gröhlinga (SaS) je politickou chybou, že sa premiér nestretol s&nbsp;Ruttem na Slovensku a&nbsp;namiesto toho odcestoval do Spojených štátov amerických. No a&nbsp;podľa lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku príhovor premiéra Fica na konferencii konzervatívcov ukazuje, ako veľmi opustil Slovensko a&nbsp;záujmy našich občanov.

Spor medzi poslancami Národnej rady SR a&nbsp;Generálnou prokuratúrou SR pokračuje. Dôvodom je poslanecký prieskum ústavnoprávneho výboru na pôde prokuratúry, najmä však vyhlásenia poslanca Branislava Vanča z&nbsp;Progresívneho Slovenska. Vančo sa posťažoval, že v&nbsp;rámci poslaneckého prieskumu sa nemohli rozprávať s&nbsp;bývalými prokurátormi z&nbsp;Úradu špeciálnej prokuratúry a&nbsp;naznačil, že nie sú využívané ich vedomosti, že nepracujú v&nbsp;primeraných podmienkach a&nbsp;dokonca že podliehajú šikanovaniu. Vedúci prokurátori generálnej prokuratúry však vydali vyhlásenie, ktorým odmietajú reči o&nbsp;šikanovaní a&nbsp;upozornili, že bývalí prokurátori ÚŠP majú vytvorené také podmienky, aby mohli pokračovať vo veciach agendy bývalého ÚŠP. K&nbsp;vyhláseniu vedúcich prokurátorov sa pridáva aj prokurátorská rada Generálnej prokuratúry SR s&nbsp;tým, že „v&nbsp;celom rozsahu odmieta útoky politikov na rezort prokuratúry, tieto odmietala aj v&nbsp;minulosti a&nbsp;na svojom stanovisku zotrvá aj do budúcna“.

Študent Gymnázia v&nbsp;Spišskej Starej Vsi, ktorý nožom zavraždil spolužiačku a&nbsp;zástupkyňu školy, sa vo väzbe pokúsil o&nbsp;samovraždu, a&nbsp;to dokonca dvakrát. Prvýkrát sa tak stalo v&nbsp;bratislavskom Justičnom paláci, kde sa v&nbsp;cele chcel obesiť&nbsp;použitím posteľnej bielizne. Príslušníci Zboru väzenskej a&nbsp;justičnej stráže zbadali, čo sa mladík chystá urobiť, a&nbsp;incidentu zabránili. Následne Samuela previezli do väzenskej nemocnice v&nbsp;Trenčíne. Tam sa opäť pokúsil siahnuť si na život rovnakým spôsobom. Podľa hovorkyne Zboru väzenskej a&nbsp;justičnej stráže útočníka nepretržite monitorujú a&nbsp;špeciálny personál kontroluje jeho psychický stav.

V čerstvej pamäti máme Matovičovu, Hegerovu a&nbsp;Ódorovu vládu, keď si za najdôležitejší bod dali rozviazať ruky polícii. A&nbsp;muži zákona vyšetrovali, zatýkali, obviňovali aj hlava-nehlava. No a&nbsp;niekedy v&nbsp;tom období sa zrodil aj výrok bývalého predsedu parlamentu Borisa Kollára, ktorý nazval policajtov stíhaných za manipulovanie s&nbsp;vyšetrovaním „čurillovská mafia“. Urazený vyšetrovateľ Ján Čurilla (dnes postavený mimo služby) podal žalobu a&nbsp;Mestský súd Bratislava IV mu vyhovel. Súd uznal, že Kollárov výrok o&nbsp;„čurillovskej mafii“ bol dehonestáciou a&nbsp;zásahom do jeho dobrej povesti a&nbsp;nepriamo aj jeho kolegov. Bývalý predseda parlamentu sa podľa rozsudku musí Čurillovi ospravedlniť na sociálnej sieti, ako aj tlačovou správou. Okrem toho mu má vyplatiť 50-tisíc eur. Kollárov advokát Pavel Hagyari pripustil podanie odvolania s&nbsp;tým, že jeho klient predsa nikdy priamo nepovedal, že Čurilla je mafián. Uvidíme, ako kauza dopadne, rozsudok nie je právoplatný. Text: miš

Útočník z gymnázia sa pokúsil o samovraždu, vojenská návšteva a premiér u konzervatívcov

Výber pre vás