Jana Čavojská

Erika Maťo Marinová vyrastala v rodine, ktorá na prvý pohľad nemala s hudbou nič spoločné: jej mama učila matematiku na Slovenskej technickej univerzite, otec vyštudoval stavebníctvo a učil na stavebnej fakulte. No obaja jej rodičia cítili lásku k hudbe. Otec ako malý začal čírou náhodou hrať na husliach - susedka sa išla prihlásiť na základnú umeleckú školu a mama ho poslala, aby šiel aj on. Potom hrával v detskom orchestri - a tam sa zoznámil s Erikinou mamou. Láska k husliam prerástla do lásky ku gitare. Prišli čundre, kamoši, folková skupina, dobrá partia, ktorá mala rada hudbu a hrávala spolu. „Otec vždy veľa rozmýšľal nad tým, aký vplyv majú materiály na zvuk hudobného nástroja. V akustickom laboratóriu skúmal rôzne dreviny a zisťoval ich vlastnosti zo zvukovej stránky,“ rozpráva Erika. „Tak veľmi ho to zaujímalo, že si po víkendoch urobil husliarsku školu v Luboch u Chebu v Česku. Ten región má silnú tradíciu výroby huslí, predávajú ich do celého sveta. Len čo to bolo možné, odišiel z fakulty a začal sa venovať distribúcii hudobných nástrojov.“ Reč je o Stanislavovi Petkovi Marinovi, ktorý v Devínskej Novej Vsi rozbehol výrobu gitár doslova na mieru. Na jeho nástrojoch hrajú najlepší slovenskí muzikanti a putujú do celého sveta.

<h2>Obrovská tradícia</h2>
Krátko po&nbsp;páde komunizmu, keď sa u&nbsp;nás ešte žiadne západné značky nepredávali, zaklopal Stanislav na&nbsp;dvere viedenského výrobcu huslí s&nbsp;otázkou, či ich môže distribuovať v&nbsp;Československu. Vyšlo to s&nbsp;nimi a&nbsp;postupne aj s&nbsp;pár ďalšími výrobcami hudobných nástrojov. Potom sa dostal na&nbsp;stáž do&nbsp;Japonska a&nbsp;výsledkom bolo, že získal distribúciu značky Casio na&nbsp;slovenskom trhu. „Otcovi sa v&nbsp;podnikaní darilo, ale distribúcia hudobných nástrojov ho veľmi nebavila. Hovoril, že to je iba posielanie balíkov,“ spomína Erika. „Že tam nie je žiadny osobný vklad.“ 
Preto začal s&nbsp;vlastnými značkami gitár. Vyrábal ich v&nbsp;Číne. „Vtedy mu ani nenapadlo, že by bolo možné vyrábať ich u&nbsp;nás,“ hovorí Erika. „V&nbsp;Číne je najviac fabrík na&nbsp;hudobné nástroje. Navyše je to hudobný národ. Čínske produkty väčšinou považujeme za&nbsp;nekvalitné, ale nie je to vždy pravda. Vo výrobe hudobných nástrojov majú obrovskú tradíciu a&nbsp;zručných ľudí. Otec tam často cestoval, vo fabrike sám nástroje dokončoval. Dokopy tam strávil viac ako dva roky.“
Lenže Stanislav túžil po&nbsp;vlastnej značke, gitare, ktorá by mu od&nbsp;a&nbsp;po&nbsp;z prešla rukami. Čoby od&nbsp;a&nbsp;- začal by ešte výberom vhodného dreva. „Lebo kvalitné drevo na&nbsp;zvuku gitary počuť,“ potvrdzuje Erika. „Predná doska rozozvučí celý nástroj. Drevo na&nbsp;ňu treba chytiť, preklepať, počúvať. Ani drevo z&nbsp;toho istého stromu neznie rovnako.“ 
Erika vie, o&nbsp;čom hovorí. Jej otec za&nbsp;drevom stále veľa cestuje a&nbsp;ona ho často sprevádza. „Do&nbsp;Valencie, Madridu, talianskych Dolomitov, Švajčiarska. Každý kúsok dreva na&nbsp;našich celomasívnych gitarách je vyberaný ručne.“
<h2>Zakázané stromy</h2>
V&nbsp;Španielsku majú obrovskú tradíciu flamenco gitaristov, a&nbsp;teda aj obrovskú tradíciu výroby hudobných nástrojov. Preto tam už dlhé roky prúdia vzácne dreviny z&nbsp;celého sveta. Jedinečné dodávky. Lebo mnohé zo stromov sa medzičasom stali prísne chránenými a&nbsp;nie je už dovolené ťažiť ich. Kvalitné drevo, akého na&nbsp;svete zostáva len obmedzené množstvo na&nbsp;nákup, lebo stromy zoťali ešte pred zákazom ťažby, má obrovskú hodnotu. Aj Erika vlastní gitaru, ktorú z&nbsp;takého vyrobili. „Z&nbsp;madagaskarského palisandra,“ spresňuje. „Fungoval s&nbsp;ním obrovský čierny trh a&nbsp;je len dobre, že už je zakázaná jeho ťažba. To drevo vyzerá nádherne a&nbsp;je to úžasný akustický materiál. A&nbsp;keď sa minú jeho zásoby, viac ho už nebude.“

V&nbsp;gitarovej firme spod Devína práve dojednávajú kontrakt na&nbsp;drevo vyťažené pred päťdesiatimi rokmi. Vzácne drevo z&nbsp;pralesov, ktoré je už takisto zakázané ťažiť. Dobre uskladnené zrelo ako víno. Všetka živica a&nbsp;éterické oleje vyprchali a&nbsp;jeho akustické vlastnosti čas ešte vylepšil. Distribútorovi sa podarilo preukázať, že ho vyťažil ešte pred zákazom, a&nbsp;môže ho začať predávať. „Z&nbsp;toho dreva budú gitary pre zberateľov,“ hovorí Erika. Ich cena sa môže vyšplhať na&nbsp;niekoľko tisíc eur. „Ale z&nbsp;toho dreva už nikdy nikto nebude mať žiadnu gitaru.“
Vo Val di Fiemme v&nbsp;Taliansku zas rastie fantastický dolomitský smrek. Husle z&nbsp;neho vyrábal napríklad aj legendárny Antonio Stradivari. Nástroje od&nbsp;neho, vytvorené na&nbsp;prelome 17. a&nbsp;18. storočia, sa stále predávajú za&nbsp;milióny. Najdrahšie Stradivariho husle vydražili za&nbsp;3,544 milióna dolárov v&nbsp;roku 2006. Napriek tomu, že prešli stáročia, stále si zachovávajú kvalitu. „Dolomitský smrek a&nbsp;švajčiarsky smrek majú úplne prémiové drevo,“ potvrdzuje Erika. „Náš švajčiarsky dodávateľ stromy na&nbsp;hudobné nástroje cielene vyberá a&nbsp;zotne ich, len keď je nov, lebo verí, že vtedy je v&nbsp;dreve najmenej vody a&nbsp;je najtuhšie.“
<h2>Nedozrel čas</h2>
Z&nbsp;dreva vyrábajú nielen dosky, ale aj vnútorné rebrovanie. Každý kúsok nielen vyberú, ale aj vyrobia ručne. Aj lemovania, hmatníky, kobylky, výstuže... „Lebo keď pokazíte hoci aj najmenšiu súčasť, gitara nebude znieť dobre,“ je si vedomá Erika. Rodinný biznis po&nbsp;otcovi prevzala v&nbsp;roku 2015. Stanislav vtedy pre zdravotné problémy zvažoval, že firmu predá. Erika mala dve malé deti, z&nbsp;toho jedno ešte bábätko. No nedalo jej to. Vedela, ako gitary otcovi ležia na&nbsp;srdci a&nbsp;koľko času a&nbsp;úsilia im venoval. Keď sa postavil pred rodinu s&nbsp;tým, že firmu predá, nemohla to dopustiť.
Dnes vyrobí tridsať zamestnancov v&nbsp;Devínskej Novej Vsi okolo tisícky gitár ročne. Ide o&nbsp;produkciu doslova na&nbsp;mieru - a&nbsp;pandémia koronavírusu tento trend ešte zvýraznila. „Obchody boli zatvorené. Snažila som sa komunikovať priamo s&nbsp;finálnymi klientmi. Postupne sme zistili, že nemusíme ísť cez anonymné obchodné siete,“ hovorí Erika. „Ak sme priamo v&nbsp;kontakte, môžeme vyrobiť presne to, čo si klient prosí.“
Ľudia si zrazu mohli povedať. Najprv to skúšali nesmelo: „Mohli by ste mi, prosím, dať na&nbsp;gitaru iniciály mojich detí?“ Postupne začali s&nbsp;doslova šialenými gitarami. „Máme napríklad klienta z&nbsp;Nemecka, ktorý si dáva vyrábať gitary podľa slovanských božstiev,“ hovorí Erika. Dostávajú však aj oveľa netradičnejšie objednávky. Na&nbsp;splnenie niektorých z&nbsp;nich ešte podľa nej nedozrel čas. „Klienti si napríklad želali dať do&nbsp;gitary popol ich otca. Usúdila som, že na&nbsp;takéto niečo ešte potrebujeme čas. Ešte nie sme takí odvážni, aby sme to urobili.“ Diskusie o&nbsp;špecialitkách bežne trvajú aj dva mesiace. Eriku nápady klientov bavia. „Už to nie sme len my, kto vymýšľa dizajn. Ľudia prichádzajú s&nbsp;fantastickými nápadmi a&nbsp;sú veľmi originálni.“ Odvážnejší sú zahraniční klienti. Až 99 percent ich produkcie zatiaľ odchádza do&nbsp;zahraničia. No na&nbsp;ich gitarách hrá napríklad Katarzia, Peter Cmorik, Jana Kirschner, Sima Martausová, Juraj Burian, Blanch alebo muzikanti z&nbsp;Desmodu.

<h2>Každá gitara je strom</h2>
Naučiť sa vyrábať hudobné nástroje, to nie je len tak. Vo firme pracuje tridsať ľudí, z toho dvadsať vo výrobe. Mnohí sa učili a rástli spolu s firmou, vychovala ich prax, iní sú profesionálni muzikanti. Takúto robotu môžu robiť iba ľudia, ktorí majú vášeň pre drevo a rozumejú mu. Je to totiž živý materiál a nikdy neprestáva pracovať. Okrem celomasívnych gitár vyrábajú sériu, ktorá má masívnu iba prednú dosku, robia ju v spolupráci s kórejskou fabrikou a drevo vlastnoručne vyberajú tiež. Zvyšovať produkciu v pláne nemajú. „Padol by tým celý náš príbeh a to, čomu veríme,“ je presvedčená Erika. „Každú jednu dosku chceme ručne vybrať a naladiť.“ 
Takáto gitara sa nezoderie. Sú klienti, ktorí si objednávajú stále nové kusy. Ide o&nbsp;zberateľov alebo ľudí, ktorí si gitarami robia radosť a&nbsp;ak nejakú predajú, došetria si a&nbsp;kúpia si novú. Eriku takáto púť gitár z&nbsp;ruky do&nbsp;ruky teší. Profesionálni gitaristi zas hľadajú stále nové zvuky. Preto najradšej vlastnia rôzne gitary od&nbsp;rôznych výrobcov. Iné je to so strunami. „Máme amerického dodávateľa, ale čo gitarista, to iné prsty a&nbsp;iná preferencia. Zároveň je ich najľahšie vymeniť. Preto struny prispôsobujeme tomu, čo budúcemu majiteľovi vyhovuje,“ usmieva sa Erika.
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/gitary-mieru-devinom-vyrabaju-hudobne-nastroje-pre-zakaznikov-celeho-sveta/2" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII ►►►</a></h3>
Gitary sa líšia tvarom, veľkos­ťou, dokonca aj prispôsobením ľavákom. Tie elektroakustické môže gitarista zapojiť do&nbsp;comba alebo do&nbsp;smart systému, ktorý ju premení na&nbsp;malé nahrávacie štúdio. Dôležité je, že každá gitara je jedinečný nástroj. Tie najdrahšie môžu stáť niekoľko tisíc eur. „A&nbsp;to je dobre,“ hovorí Erika. „Každá gitara je strom, ktorý bolo treba spíliť. Veľký strom nenarastie len tak. Treba sa k&nbsp;nim podľa toho aj správať.“

Gitary na mieru: Pod Devínom vyrábajú hudobné nástroje pre zákazníkov z celého sveta

Výber pre vás

Gitary na mieru: Pod Devínom vyrábajú hudobné nástroje pre zákazníkov z celého sveta

Súvisiace články

Srdcom Slovák: Bulharský cár vybudoval na Horehroní štát v štáte a túžil tu byť pochovaný

Bojujeme o každé slovo: Slováci v Poľsku sa sťažujú na prisilný nacionalizmus

Lockdown opäť zatvoril ihriská, bazény a štadióny: Prídeme o talenty?

Len ticho a noc: Navštívte gréckokatolícky chrám v Topoli a zažite atmosféru starých čias

Lovci jantáru: V chladných vodách Baltského mora riskujú zdravie pre pár kameňov

Výber pre vás