Kalkulačka smrti. Naozaj chcete vedieť, kedy zomriete?

Chcete poznať dátum svojej smrti? Môžete, no neodporúčame to

Umelá inteligencia vám povie, kedy zomriete. No naozaj to chcete vedieť?

Vivien Cosculluela

V rímskej štvrti Trastevere leží náhrobný kameň, na ktorom si môžu okoloidúci prečítať dojímavý epitaf. „Cudzinec, to, čo ti chcem povedať, nie je dlhé, zastav sa a&nbsp;čítaj. Stojíš pred nevábnym hrobom krásnej ženy. Rodičia jej dali meno Claudia,“ začína sa. Prihováranie mŕtveho človeka živému nebolo v&nbsp;Rímskej ríši nič nezvyčajné. Išlo o&nbsp;upozornenie. Bez ohľadu na vaše spoločenské postavenie – osudná hodina príde. Nevedno kedy, ale príde. Dnes dokážeme predvídať aj kedy.

Na prestížnom vedeckom portáli Nature prednedávnom vy­šla <a rel="noopener" href="https://www.nature.com/articles/s43588-023-00573-5" target="_blank">štúdia o&nbsp;umelej inteligencii life2vec</a>, ktorá dokáže spoľahlivo predpovedať pravdepodobnosť úmrtia človeka v&nbsp;blízkej budúcnosti. Ako sa to výskumníkom podarilo? Najprv bolo potrebné zhromaždiť obrovské kvantum dát. Vedci použili informácie z&nbsp;rokov 2008 až 2015 o&nbsp;šiestich miliónoch Dánov. Zahŕňali kompletnú anamnézu, povolanie, príjem, pracovný čas, miesto bydliska či rodinný stav. „Model však nezohľadňuje iné faktory, ako sú stravovacie návyky alebo každodenné fyzické aktivity, ktoré tiež môžu ovplyvňovať predčasné úmrtie,“ priblížil pre PLUS 7 DNÍ <a rel="noopener" href="https://scholar.google.com/citations?user=60I1M-oAAAAJ&amp;hl=en" target="_blank">Germans Savcisens</a>, hlavný autor štúdie a&nbsp;výskumník na Katedre aplikovanej matematiky a&nbsp;informatiky Dánskej technickej univerzity. Sústredili sa na skupinu stotisíc ľudí vo vekovom rozpätí 35 až 65 rokov, pričom polovica z&nbsp;nich od roku 2016 zomrela. Umelá inteligencia to, samozrejme, nevedela. Bádatelia jej prikázali, aby na základe dát z&nbsp;rokov 2008 až 2015 predvídala, kto zomrie do štyroch rokov od ukončenia zberu údajov, čiže medzi rokmi 2016 a&nbsp;2020. Overili, či predpoveď zodpovedá skutočnosti. Výsledok uhádla správne v&nbsp;78,8&nbsp;percenta prípadov.

Hoci systém nie je zatiaľ dostupný pre širšie publikum, vyvstáva otázka jeho psychickej bezpečnosti pre ľudí. Len si položte otázku: Chcel by som vedieť, či v&nbsp;blízkej budúcnosti nadíde moja posledná chvíľa? „Predpovede bez kontextu sú nebezpečné pre psychiku. Ich interpretácie sú nevyhnutné. Ak model niekomu povie iba to, že zomrie v&nbsp;priebehu nasledujúcich štyroch rokov, ide o&nbsp;zbytočnú informáciu, ktorá tejto osobe len pridá starosti,“ hovorí Savcisens. Ak prognóza však vychádza zo skutočnosti, že dotyčný človek pracuje v&nbsp;nebezpečnom prostredí, môže podniknúť kroky, ako napríklad používať zariadenie, ktoré ho bude lepšie chrániť, či hľadať inú prácu.

Keďže umelá inteligencia life2vec nie je určená pre celú populáciu, aký je teda jej cieľ? V&nbsp;prvom rade ju môžu ďalší vedci použiť na skúmanie iných súvislostí medzi úmrtnosťou a&nbsp;pracovnými podmienkami či zdravotnou históriou. No ide aj o&nbsp;niečo väčšie, nemusia zostať pri predvídaní smrti. „Navrhli sme nový spôsob práce s&nbsp;údajmi a&nbsp;ukázali sme, že náš model dokáže poskytnúť presné predpovede. Ostatní bádatelia môžu rozšíriť jeho možnosti na skúmanie iných javov,“ vysvetľuje lotyšský vedec pracujúci v&nbsp;Dánsku. Treba si však uvedomiť, že ide o&nbsp;začiatok tohto typu umelej inteligencie. „Keďže máme pred sebou novú metódu, musíme ju dôkladne preskúmať. Treba zistiť, nakoľko je bezpečná a&nbsp;spoľahlivá,“ upozorňuje Savcisens.

Vedci už objavili aj limity algoritmu. Napríklad zistili, že pri starších ľuďoch je menej presný alebo že funguje lepšie, keď robí predpovede pre ženy. „Nevieme, aké ‚slepé miesta‘ môže mať. Čo ak sa nesprávne dozvie, že sezónna chrípka zvyšuje pravdepodobnosť úmrtnosti o&nbsp;70 percent?“ pýta sa vedec. Umelá inteligencia life­2vec bola navyše vytvorená pre konkrétne obyvateľstvo. Je ťažké s&nbsp;istotou povedať, ako dobre by fungovala mimo Dánska. „Tu je mnoho služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou bezplatných. Bez ohľadu na výšku príjmu môžete navštevovať lekára tak často, ako potrebujete,“ pripomína Savcisens. V&nbsp;USA to tak napríklad nie je, čo môže mať vplyv na to, ako pravidelne ľudia chodia do ambulancií, a&nbsp;teda aj na to, ako vyzerá ich anamnéza.

Etický aspekt je taktiež kruciálny, lebo skôr či neskôr sa podobná umelá inteligencia dostane aj do politickej a&nbsp;súkromnej sféry. „Poisťovne už tento typ štatistiky používajú, nový model je však oveľa spoľahlivejší,“ poznamenáva Laura Tocmacov Venchiarutti, riaditeľka nadácie ImpactIA, v&nbsp;denníku Le Parisien. Výskumníci za „kalkulačkou smrti“ zdôrazňujú, že prijali opatrenia na zabezpečenie údajov. Svoju prácu považujú aj za spôsob, ako nabádať politických lídrov, aby lepšie regulovali používanie umelej inteligencie. Savcisens pripomína pozoruhodný príklad. Vláda Spojených štátov použila algoritmus Compas, aby odhadoval, či páchateľ znovu spácha trestný čin. Výskumníci neskôr zistili, že systém vždy priraďoval vyššiu pravdepodobnosť recidívy ľuďom iného ako europoidného typu a&nbsp;často prehliadal bielych delikventov.

Kalkulačka smrti. Naozaj chcete vedieť, kedy zomriete?

Súvisiace články

Nie každá erupcia je nebezpečná. Raz sme si mohli na láve upiecť pizzu, hovorí známy vulkanológ

Poznáte diablov jazyk? Oproti nemu je maďarčina detskou hrou

Igor Bukovský prišiel o spoluprácu so známym advokátom. Aké sú za tým dôvody?

Výber pre vás