Lívia Černická

V sobotu si zvolíme v&nbsp;poradí siedmu hlavu štátu. V&nbsp;tejto chvíli môžeme s&nbsp;istotou povedať, že to bude muž a&nbsp;bude rodák z&nbsp;Banskej Bystrice. Vzťahy s&nbsp;vládou a&nbsp;premiérom budú zrejme závisieť práve od toho, ktorý z&nbsp;dvoch kandidátov zvíťazí. Pritom práve tieto vzťahy sú pre krajinu veľmi dôležité.

„Potrebujem ho, lebo pravdepodobne budú predčasné voľby. HZDS má prázdnu kasu, a&nbsp;tak potrebujem Lexu, aby nakradol peniaze, a&nbsp;potom ho kopnem,“ cituje Michal Kováč v&nbsp;knihe Pamäti premiéra Vladimíra Mečiara. Stretnutie, ktoré zmenilo v&nbsp;podstate priateľský vzťah dvoch prvých mužov čerstvej Slovenskej republiky, sa odohralo v&nbsp;novembri 1993. Kováč politicky vyrástol pri Vladimírovi Mečiarovi. Spolu svojho času zakladali veľmi úspešné Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a&nbsp;ich priateľstvo nakoniec vynieslo Kováča do Prezidentského paláca. Až neskôr sa kamarátstvo začalo meniť na nepriateľstvo. Meno Lexa v&nbsp;ich rozhovore zaznelo ešte raz – keď prišiel Mečiar s&nbsp;požiadavkou, aby ho Kováč vymenoval za šéfa Slovenskej informačnej služby. Kováč odmietol a&nbsp;vyvolal tým búrku.

V&nbsp;marci 1994 Kováč v&nbsp;parlamente predniesol správu o&nbsp;stave republiky, v&nbsp;ktorej otvorene Mečiara kritizoval a&nbsp;naznačil možnosť predčasných volieb. „Nie som proti HZDS a&nbsp;nie som proti vláde. Mám vážne výhrady proti štýlu a&nbsp;etike politickej práce pána Mečiara, proti spôsobu jeho vládnutia,“ povedal Kováč na pôde Národnej rady. Dodal, že Mečiarove spôsoby „vytvárajú konfrontačné ovzdušie v&nbsp;politickom živote“. V&nbsp;rozhovore pre Financial Times sa Mečiar zamyslel: „Jedného prezidenta sme obesili, čo urobíme s&nbsp;týmto?“ Dozvedeli sme sa to v&nbsp;roku 1995, keď sa Kováčov syn Michal ocitol v&nbsp;kufri auta v&nbsp;Hainburgu. Bývalý člen SIS Oskar Fegyveres vypovedal, že išlo o&nbsp;akciu tajnej služby. Kováča mladšieho sledovali, zastavili ho na ceste zo Svätého Jura do Bratislavy, zbili, omráčili elektrošokmi, naliali chľastom a&nbsp;previezli do Rakúska. Z&nbsp;prezidenta a&nbsp;predsedu vlády sa stali najväčší nepriatelia. Prišlo zosmiešňovanie, výzvy na odstúpenie, oproti Prezidentskému palácu nainštalovali hodiny, ktoré odrátavali dni do ukončenia Kováčovho mandát. V&nbsp;tom čase sa prezident volil v&nbsp;parlamente a&nbsp;koalícia na čele s&nbsp;Mečiarom nedokázala nájsť potrebných 90 hlasov, aby zvolila nového prezidenta. Jeho kompetencie si rozobrali premiér Mečiar a&nbsp;vtedajší predseda parlamentu Ivan Gašparovič. Mečiar udelil kontroverzné amnestie, ktoré mali dať bodku za únosom. Ale ani dnes prípad nie je uzavretý.

Na ďalšej strane píšeme, čo zaujímalo zástupcu vlády, keď Rudolf Schuster bojoval o život.

Keď v&nbsp;roku 1998 Mečiar nedokázal zostaviť vládu, šéf Strany občianskeho porozumenia (SOP) Rudolf Schuster využil situáciu. Vo vtedajšej koalícii presadil, že sa prezident bude voliť priamo a&nbsp;on bude prvým koaličným kandidátom. Porazil Mečiara a&nbsp;nasťahoval sa do Prezidentského paláca. Vzťahy s&nbsp;premiérom Mikulášom Dzurindom však neboli ideálne. Politickí komentátori Schusterovi často vyčítali, že nadbieha opozícii. Spomeňme si na rok 2000 a&nbsp;Schusterov boj o&nbsp;holý život. To, čo vyzeralo iba ako dehydratácia, bolo nakoniec prasknuté hrubé črevo. Schustera previezli na kliniku do Innsbrucku a&nbsp;na istý čas prezidentské právomoci prešli na premiéra a&nbsp;šéfa parlamentu. Schuster neskôr povedal, že „keď v&nbsp;lietadle bojoval o&nbsp;život, jedinou starosťou zástupcu vlády bolo získať od lekárov potvrdenie o&nbsp;jeho neschopnosti zastávať prezidentský úrad“. A&nbsp;dodal, že aj lekári v&nbsp;Rakúsku sa čudovali: „Čo je toto za krajinu?“

Vzťahy medzi prezidentom a&nbsp;vládou, respektíve predsedom vlády sa dajú odčítať aj zo zákonov, ktoré hlava štátu vetuje. Tie sa musia vrátiť do parlamentu, v&nbsp;sporných častiach prerokovať a&nbsp;buď schváliť, alebo zmeniť. Schuster toto svoje právo využíval, ale ako sám povedal v&nbsp;správe o&nbsp;stave krajiny v&nbsp;roku 2003, dôvodom bolo, že „vláda rezignovala na sociálny charakter štátu“. Poslanci z&nbsp;Dzurindovej koalície za tento prejav prezidentovi nezatlieskali. Schuster po prejave vysvetľoval, že „vládu nevyzýval k&nbsp;demisii, ale ak bude takto pokračovať, napätie sa bude zvyšovať a&nbsp;koalícia sa sama zničí“. Dzurindovi veľmi ostro vyčítal, že odvolal ministra obrany Ivana Šimka len preto, že bol proti odvolaniu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Jána Mojžiša. No a&nbsp;Dzurinda vrátil Schusterovi kritiku slovami, že síce dobre opísal najmä zlú sociálnu situáciu, no pripomenul mu jeho komunistickú minulosť: „Problémy sú pozostatkom bývalého režimu, prezident kritizoval obdobie, ktorého bol vrcholným predstaviteľom.“

Ani Ivan Gašparovič nebol prezident, ktorý by nezažil horúce chvíle s premiérmi. Ale o tom na ďalšej strane.

Schustera v&nbsp;Prezidentskom paláci vystriedal Ivan Gašparovič. Často mu politickí komentátori vyčítali, že bol až „príliš nápomocný“ vládam Roberta Fica. Gašparovič často hovorieva, že „nemal s&nbsp;premiérmi Dzurindom, Ficom ani s&nbsp;Ivetou Radičovou taký problém, aby vznikla politická či iná kríza“. Najznámejší je spor medzi Gašparovičom a&nbsp;premiérkou Radičovou, ktorého príčinou bol Jozef Čentéš. V&nbsp;júni 2011 parlament zvolil Čentéša za generálneho prokurátora, prezident sa však nemal k&nbsp;činu a&nbsp;nevymenoval ho. Stav trval rok a&nbsp;pol, časť poslancov chcela hlavu štátu žalovať „za úmyselné porušenie ústavy“, keď Gašparovič povedal, že ho nevymenuje. Ústavný súd síce prišiel k&nbsp;záveru, že prezident nemôže postupovať podľa toho, ako sa mu páči či nepáči, a&nbsp;Gašparovič porušil Čentéšove práva, ale medzitým už parlament zvolil nového šéfa generálnej prokuratúry. Toho už prezident vymenoval.

Ako prežíval svoj mandát Andrej Kiska? Čítajte na ďalšej strane. 

Gašparovič prežil v&nbsp;Prezidentskom paláci dve volebné obdobia. Miesto prepustil Andrejovi Kiskovi, ktorý porazil Roberta Fica. Dvaja muži sa spočiatku tvárili, že bude všetko v&nbsp;pohode, čoskoro sa však ukázalo, že opak je pravda. Stačí si spomenúť na Kiskove slová, že Slovensko je „mafiánsky štát“. Nepáčilo sa mu napríklad vyšetrovanie jeho kampane. Práve o&nbsp;nej však súd prvej inštancie rozhodol, že nebola čistá. Verdikt nie je právoplatný, keďže Kiska sa odvolal. Prezident a&nbsp;premiér si robili často prieky, najostrejšie to však bolo pri Kiskovom vyhlásení, že Fica nevymenuje za predsedu Ústavného súdu. Keď vo februári 2018 zavraždili novinára Jána Kuciaka a&nbsp;jeho snúbenicu, Kiska vyzval buď na „zásadnú rekonštrukciu vlády Roberta Fica, alebo predčasné voľby“. Ukázalo sa, že nikto nemal silu na nové voľby, ale do čela vlády sa dostal Peter Pellegrini. Keď Fico podával demisiu a&nbsp;Kiska menoval nového premiéra, končiaci predseda vlády prezidentovi potriasol rukou so slovami: „Pán prezident, ty buď pokojný, ja nikam neodchádzam, ja chcem byť aktívnym predsedom politickej strany.“

Zatiaľ jediná žena Zuzana Čaputová zažila najviac premiérov. Čo jej odkázala manželka jedného z nich? Dočítate sa na ďalej strane.

Počas svojho prezidentského mandátu zažila Zuzana Čaputová rok vlády Igora Matoviča. Matovič sa rád vyhovára na multikrízu – pandemickú, inflačnú i&nbsp;vojnovú. K&nbsp;pokoju v&nbsp;krajine však v&nbsp;prvom rade neprispelo jeho správanie. Čaputovú obišiel pri plánovaní dobrovoľne povinného testovania na COVID-19, ale potom jej vyčítal, že ľudí nevyzývala, aby sa otestovali. Často sa o&nbsp;nej vyjadroval ako o&nbsp;hlave štátu, ktorá má len ceremoniálnu úlohu. Korunu všetkého „nasadila“ Matovičova manželka, ktorá Čaputovej radila takto: „Žena sa nemusí do všetkého miešať a&nbsp;niekedy je mlčanie zlatom a&nbsp;za dobré veci treba bojovať.“ Idylický nie je vzťah ani medzi Čaputovou a&nbsp;Ficom. Prezidentka premiérovi odkázala, že sa nebude ponáhľať s&nbsp;vymenovaním šéfa SIS a&nbsp;v&nbsp;podstate to už nechá na svojho nástupcu. Skritizovala novelu trestných kódexov priamo na mimoriadnom vystúpení v&nbsp;parlamente a&nbsp;potom zákon poslala na Ústavný súd. Aká bude spolupráca súčasného premiéra s&nbsp;novým prezidentom? Možno sa to nezdá, ale idylka nás nečaká. Ivan Korčok sa voči Ficovi vyhraňuje takmer na dennej báze a&nbsp;Pellegrini sa s&nbsp;veľkou pravdepodobnosťou bude chcieť do histórie zapísať ako štátnik, ktorý Fica prerástol.

Spýtali sme sa politológa Miroslava Řádka, aké boli vzťahy medzi premiérmi a prezidentmi. Bude lepší prezident Peter Pellegrini alebo Igor Korčok? To sa dozviete na ďalej strane.

Pre každú fungujúcu krajinu je pozitívne, keď sú vzťahy medzi prezidentom a predsedom vlády korektné. Slovensko zatiaľ na takýto vzťah s výnimkou dua Gašparovič - Fico šťastie nemalo. 

Spoločnosť na Slovensku bola čiastočne traumatizovaná nielen veľkým politickým konfliktom Kováč - Mečiar, ale problematické boli aj vzťahy bezprostredne nasledujúcej dvojice Šuster - Dzurinda. Zatiaľ čo politický príbeh Michala Kováča zhodou okolností takmer personalizoval politický príbeh Slovenska s jeho skúsenosťami s červenou a hnedou totalitou, osvojovaním si demokratických pravidiel politiky, postojom k západu a ktorý napokon zohral pozitívnu úlohu v našich politických dejinách, o Rudolfovi Šusterovi sa to povedať nedá. 

Málo sa to pripomína, ale krátke účinovanie Ivana Gašparoviča a Mikuláša Dzurindu najskôr ako predsedu vlády do roku 2006 a neskôr ako ministra zahraničných vecí 2010 - 2012, bolo napriek odlišnej politickej výbave korektné. 

A inak to nebolo ani medzi Andrejom Kiskom a Robertom Ficom, ktorých napätý vzťah si pamätáme prostredníctvom vzájomných mediálnych odkazov a predčasnému odchodu Roberta Fica z funkcie predsedu vlády, ale v rokoch 2014 - 2018 by sme medzi nimi veľa konfliktov nenašli.

Podobný obsah vzťahu prezidentského paláca a Úradu vlády SR bol medzi Zuzanou Čaputovou a Petrom Pellegrinim medzi ktorými prevládala symbióza a spoločne veľmi dobre reprezentovali štát tak doma ako aj v zahraničí. Paradoxne Zuzana Čaputová nemala toľko šťastia na premiérov, ktorí jej mohli byť politicky bližší, ale Igor Matovič ako toxický politik pani prezidentku nerešpektoval a urobil z nej vinníka vlastných politických zlyhaní. 

Eduard Heger patril k najslabším slovenským premiérom, ktorý popri pani prezidentke pôsobil viac ako politický úradník. Vzťah Zuzany Čaputovej a Ľudovíta Ódora sa vzhľadom na všetky politické okolnosti nedá objektívne hodnotiť. Ľudovít Ódor bol prezidentským&nbsp;poverencom bez dôvery parlamentu a teda svoju funkciu politicky plnohodnotne nevykonával.

Napokon si nemyslím, že inak to bude v prípade víťazstva ktoréhokoľvek kandidáta druhého kola prezidentských volieb 2024. Ivan Korčok pragmaticky spolupracoval s veľmi politicky rôznorodými garniturami&nbsp;a naopak pri Petrovi Pellegrinim si v sídle Smeru veľmi dobre pamätajú jeho odchod a založenie si vlastnej sociálnej demokracie, čo dodnes považujú za politickú zradu a obávajú sa, že "kto zradil raz, zradí opäť".&nbsp;

Mečiar, Kiska, Čaputová: Konflikty prezidentov a premiérov hýbali celou krajinou

Výber pre vás

Mečiar, Kiska, Čaputová: Konflikty prezidentov a premiérov hýbali celou krajinou

Súvisiace články

Zmení sa akcia Rozuzlenie na fiasko? Prvému už zrušili obvinenie

ANKETA: Kto si pýtal úplatok od Kubiša, Pellegriniho a Korčoka?

Po rektora si prišli policajti. Poľská škola má pobočky aj na Slovensku

Šéfka Gorily sedela na dvoch stoličkách. Prokurátor má jasno, polícia nie

ANKETA: Plošnú amnestiu naposledy udelil Ivan Gašparovič. Čo hovoria kandidáti na milosť?

Prezidentská anketa: Ktorý kandidát by odklepol manželstvá párom rovnakého pohlavia?

Muži sú rozšafnejší v míňaní, pätina však výplatu odovzdáva žene

Výber pre vás