Kritika okolo štátnych vyznamenaní prinútila Čaputovú ospravedlniť sa. Kde sa stala chyba?

Dala prezidentka vyznamenanie trom popraveným napriek zamietnutiu komisiou? 

Prešľap v paláci: Čo je za udelením štátnych vyznamenaní kontroverzným osobám?

venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

„Prezidentka SR Zuzana Čaputová ocenila 25 osobností spoločenského, kultúrneho a&nbsp;športového života, z&nbsp;toho šesť in memoriam. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam dostali aj Albert Púčik, Eduard Tesár a&nbsp;Anton Tunega, členovia antikomunistického kresťanského hnutia, ktorí boli v&nbsp;rámci politických procesov v&nbsp;50. rokoch odsúdení na&nbsp;trest smrti.“ Tak znela agentúrna správa pred troma týždňami z&nbsp;udeľovania štátnych vyznamenaní. Spomínaná trojica ich dostala za&nbsp;rozvoj demokracie a&nbsp;ochranu práv. Netrvalo dlho a&nbsp;ozvali sa prvé kritické hlasy. „Poradcovia mohli prezidentke vysvetliť, že keď niekto bojoval proti komunistickému režimu, demokrata to z&nbsp;neho ešte nerobí. Pravda je i&nbsp;to, že samotný antikomunizmus predstavoval jeden z&nbsp;definičných prvkov fašistických a&nbsp;pravicových diktátorských režimov,“ vyjadril sa historik Adam Šumichrast. Ako vysvetlil, títo odbojári pôsobili v&nbsp;štruktúrach ľudáckeho režimu, ktorého ideológiou boli ovplyvnení. „Všetci traja absolvovali Vyššiu vodcovskú školu Hlinkovej mládeže. Tunega spolu s&nbsp;Púčikom počas SNP pôsobili aj ako takzvané hlásky spravodajského oddelenia Hlavného veliteľstva Hlinkovej mládeže, čiže fakticky vykonávali informátorskú a&nbsp;konfidentskú činnosť,“ dodal Šumichrast.

Podľa Šumichrasta sa hláskami podávané informácie po&nbsp;vypuknutí Povstania dostávali i&nbsp;priamo Nemcom. Ako dodáva, aj ich ďalšie pôsobenie je nutné vnímať v&nbsp;kontexte povojnovej ľudáckej emigrácie pôsobiacej na&nbsp;Západe, ktorá sa kryla za&nbsp;demokratické ideály a&nbsp;princípy, hoci v&nbsp;jej radoch pôsobili ľudia ako Ferdinand Ďurčanský, minister vnútra a&nbsp;zahraničia slovákštátu. „Hoci ide v&nbsp;kontexte uvedeného prípadu o&nbsp;prisilnú analógiu, antikomunistickými bojovníkmi boli i&nbsp;Hitler, Mussolini či Franco. Zo strany pani prezidentky tak ide o, mierne povedané, riadny prešľap. O&nbsp;to väčší, že zároveň vyznamenala obete ľudáckeho režimu,“ zakončil Šumichrast. Týždeň po&nbsp;ocenení sa prezidentská kancelária vyjadrila, že prezidentka Zuzana Čaputová si za&nbsp;vyznamenaním trojice z&nbsp;Bielej légie stojí. Upozornila, že ich príbeh nie je verejnosti neznámy a&nbsp;už dostali ocenenie, ktoré udeľuje predseda parlamentu, v&nbsp;ich prípade Boris Kollár. A&nbsp;že na&nbsp;spomienke pri výročí ich smrti sa zúčastňujú najvyšší štátni predstavitelia. „Napriek tomu vnímame a&nbsp;nepodceňujeme, akú intenzívnu polemiku príbeh uvedených troch mladých mužov spôsobil,“ dodala kancelária.

O&nbsp;dva dni to už bolo inak. „V&nbsp;prípade vyznamenania Antona Tunegu, Alberta Púčika a&nbsp;Eduarda Tesára sa stala chyba v&nbsp;procese posudzovania. Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o&nbsp;to, či slúžili demokracii. Urobím všetko pre to, aby sa v&nbsp;budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali,“ reagovala prezidentka.

Podľa bývalého hovorcu Mareka Trubača, ktorý pracoval pre prezidenta Ivana Gašparoviča dve volebné obdobia, posudzuje návrhy na&nbsp;vyznamenania odborná komisia. Tá potom dáva prezidentke odporúčanie na&nbsp;udelenie aj na&nbsp;stupeň vyznamenania. „Štátne vyznamenanie nakoniec udeľuje hlava štátu, a&nbsp;tak je morálna zodpovednosť na&nbsp;nej,“ vysvetľuje Trubač. Ako dodáva, ak sa pomýlila, vyznamenania sa už nedajú vziať späť. Podľa neho však kritika a&nbsp;pochybnosti bývali aj za&nbsp;iných prezidentov.

Podľa historika Róberta Letza, ktorý pomáhal koncipovať návrh na&nbsp;vyznamenanie, boli Tunega, Púčik a&nbsp;Tesár mladí ľudia, ktorí uvažovali a&nbsp;konali spontánne. „Front prešiel, nastal mier, ale čoskoro sa ukázalo, že v&nbsp;nových pomeroch je najrozhodujúcejšou politickou silou komunistická strana, hoci na&nbsp;Slovensku menšinová, za&nbsp;ktorou stála Moskva. Zosilnel tlak na&nbsp;katolícku cirkev a&nbsp;neriešená ostala aj slovenská otázka,“ píše v&nbsp;životnom príbehu o&nbsp;Tunegovi Letz. Mladíci sa pridali k&nbsp;Štefanovi Chalmovskému z&nbsp;Topoľčian a&nbsp;vytvorili zárodok protikomunistického odboja. „Je dôležité, že v&nbsp;jednom letáku sa jednoznačne postavili za&nbsp;demokraciu a&nbsp;rovnako proti nacizmu i&nbsp;proti komunizmu. Práve preto, že nám svojím konaním dali vzor, práve preto, že sa neprispôsobili, ale rozhodli sa bojovať, môžem písať tieto riadky,“ zdôraznil Letz. Pripravený návrh potom posunula prezidentskej kancelárii Nadácia Antona Tunegu, ktorú vedie bývalý predseda KDH Ján Figeľ.

Kto spája prezidentku a Jána Figeľa? Mohol mať vplyv na vyznamenania? Dočítate sa na ďalšej strane. 

Podľa zistení bývalého veľvyslanca a&nbsp;politika Petra Weissa vraj komisia trojicu odmietla vyznamenať. „Niekto musel prelobovať toto odmietnutie u&nbsp;pani prezidentky alebo v&nbsp;jej najbližšom okolí,“ myslí si Weiss.

Jeho hypotéza je zaujímavá aj preto, lebo poradcom prezidentky sa nedávno stal Michal Novota, odborník na&nbsp;politický marketing. A&nbsp;dlhoročný spolupracovník Jána Figeľa. Novota totiž pracoval v&nbsp;minulosti na&nbsp;tlačovom oddelení KDH. Počas Radičovej vlády ho dokonca nominovali do&nbsp;dozornej rady SPP. S&nbsp;jeho pôsobením je spojená aj kauza vytvorenia „tajnej“ skupiny KDH, ktorá mala združovať mladých sympatizantov. Tí mali masovo v&nbsp;diskusiách pod článkami na&nbsp;internete vychvaľovať svojich ministrov, kritizovať novinárov a&nbsp;docieliť vytvorenie idealizovaného obrazu o&nbsp;KDH. Prevalilo sa to po&nbsp;tom, čo Novotov mail s&nbsp;inštrukciami unikol do&nbsp;médií.

Mal nový poradca prsty v&nbsp;udeľovaní vyznamenaní? Prezidentská kancelária tvrdí, že mať nemohol. „Michal Novota nebol do&nbsp;procesu udeľovania vyznamenania nijako zapojený, pretože zoznam vyznamenaných bol uzavretý koncom minulého roka a&nbsp;on ako poradca prezidentky začal pôsobiť až niekoľko mesiacov po&nbsp;rozhodnutí o&nbsp;ich udelení,“ tvrdí prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

Podobne ako historik Šumichrast aj Peter Weiss hovorí, že vyznamenanie Púčika, Tunegu a&nbsp;Tesára je popretím antifašistickej tradície stelesnenej v&nbsp;Slovenskom národnom povstaní. Hovorí to preto, lebo už na&nbsp;začiatku 90. rokov presadzoval, aby bol na&nbsp;výročie SNP vyhlásený štátny sviatok. Prvýkrát ich odmietli v&nbsp;roku 1990 s&nbsp;tým, že 1. novembra má byť sviatok národného zmierenia. „V&nbsp;septembri 1992 sme ten návrh predkladali znovu a&nbsp;najväčší odpor kládlo KDH. Jeho predseda Anton Neuwirth vyhlásil SNP za&nbsp;čierny deň v&nbsp;histórii SR a&nbsp;Ján Figeľ s&nbsp;ďalšími poslancami za KDH hlasoval proti,“ vraví Weiss.

Mimochodom, pred dvoma rokmi vzkriesila myšlienku sviatku zmierenia Neuwirthova dcéra Anna Záborská. „Objavil som aj vyjadrenie Jána Čarnogurského z&nbsp;roku 1992, v&nbsp;ktorom avizoval, že Biela légia bude skupinou, ktorú sa budú snažiť očistiť a&nbsp;heroizovať. Keďže sa im nepodarilo rehabilitovať Jozefa Tisa, hľadajú náhradné skupiny ľudákov, ktoré by mohli byť heroizované,“ myslí si Weiss. Dodáva, že je paradoxné, keď prezidentka vyznamenala ľudákov a&nbsp;zároveň Alžbetu Göl­lnerovú-Gwerkovú, ktorá proti ľudáckemu režimu bojovala. „SNP je našou nosnou štátnou tradíciou, pretože slovenský štát symbolizovaný Jozefom Tisom začal druhú svetovú vojnu po&nbsp;boku nacistického Nemecka. Prepadol Sovietsky zväz, vyhlásil vojnu Spojeným štátom aj Veľkej Británii. Mal rasové zákony tvrdšie ako Nemecko a&nbsp;nechal deportovať 60-tisíc občanov za&nbsp;to, že sa hlásili k&nbsp;židovskému vierovyznaniu. Tú hanbu zmylo Slovenské národné povstanie. Vďaka nemu sme sa stali súčasťou medzinárodnej protifašistickej koalície,“ dodáva Weiss.

Udelenie najvyššieho štátneho vyznamenania Bielej légii vníma ako útok na&nbsp;SNP. „Pani prezidentka pomohla rehabilitácii jednej skupiny ľudákov, ktorí pomáhali potláčať SNP a&nbsp;potom kooperovali s&nbsp;ľudáckou emigráciou a&nbsp;pomáhali jej. A&nbsp;bolo to pred uchopením moci komunistami vo februári 1948,“ dopĺňa Weiss.

Jeden z držiteľov vyznamenia už na protest ocenenie vrátil. Prečo sa dočítate na ďalšej strane. 

Na&nbsp;obranu trojice popravených mladíkov sa postavil najmä profesor Letz, ktorý pripravoval podklady na&nbsp;návrh ich vyznamenania. Ten tvrdí, že nie sú informácie, že by niekoho udali. „Zoberme si ešte napríklad Tesára, ktorý bol ťažko chorý na&nbsp;tuberkulózu a&nbsp;pomáhal povstaleckým vojakom, ktorí sa tajne presúvali. Ukrýval ich, dával im lieky, potraviny, šatstvo a&nbsp;tak ďalej. Čiže keby bol naozaj až taký presvedčený ľudák, tak predsa ich udá,“ vysvetľoval Letz v&nbsp;diskusii na&nbsp;TA3 a&nbsp;pýtal sa, prečo by Púčik a&nbsp;Tunega spolupracovali s&nbsp;ľuďmi, s&nbsp;ktorými by ideovo nesúhlasili. „Po&nbsp;roku 1945, a&nbsp;to by som chcel aj kolegovi Šumichrastovi pripomenúť, u&nbsp;nás už nebola demokracia. Komunistická strana bola vládnuca strana, mala všetky rozhodujúce páky moci v&nbsp;rukách, Štátnu bezpečnosť, vojenské spravodajstvo, informácie, pozemkovú reformu, ministerstvo vnútra a&nbsp;tak ďalej. Ten systém neumožňoval žiadnu politickú opozíciu,“ dodal.

Takéto zdôvodnenie však nestačilo napríklad Fedorovi Gálovi, ktorý sa rozhodol, že on svoje rovnaké vyznamenanie vráti. „Nevyriešená trauma na&nbsp;duši slovenského národa z&nbsp;neho robí „postihnutého“ člena spoločenstva krajín nášho civilizačného okruhu. Pretlak infantilných osobností vo vrcholovej politike a&nbsp;nadužívanie silných slov vo verejnom diskurze je iba viditeľný dôsledok. Kritický je nedostatok mienkotvorných elít, ktoré by dokázali zmeniť smutný, až tragikomický obraz podoby tváre slovenského národa v&nbsp;zrkadle dejín. Základný problém však spočíva v&nbsp;tom, že odpusteniu by malo predchádzať priznanie vlastnej viny. Prázdnym mlátením slamy sa z&nbsp;kolektívneho mindráka, úzkosti, neistoty a&nbsp;periférnosti nevymotáme,“ hovorí Gál.

Stanovisko do&nbsp;budúcna dala aj prezidentská kancelária, ktorá zmení interný proces získavania a&nbsp;posudzovania historických prameňov pri udeľovaní štátnych vyznamenaní. Plánujú upraviť pravidlá hodnotiaceho procesu a&nbsp;oslovovať viaceré vedecké inštitúcie „v&nbsp;záujme overenia všetkých historických faktov“.

Kto vlastne sedí v komisii, ktorá posudzuje vyznamenania? A prečo s tým má prezidentská kancelária problém? Zistíte na ďalšej strane. 

Osoby, ktoré sú navrhnuté na&nbsp;udelenie vyznamenania, posudzuje takzvaná Komisia na&nbsp;posudzovanie podnetov na&nbsp;predloženie návrhov na&nbsp;udelenie štátnych vyznamenaní. Má šesť členov, ktorí, ako sa píše v&nbsp;zákone „sú odborníci z&nbsp;teórie a&nbsp;praxe požívajúci prirodzenú autoritu a&nbsp;dôveru“. Vymenúva a&nbsp;odvoláva ich prezident. Dvoch na&nbsp;návrh predsedu Slovenskej akadémie vied, ktorý ich vyberie spomedzi zamestnancov SAV a&nbsp;ktorí sa zaoberajú históriou, ekonomikou a&nbsp;právom. Po&nbsp;jednom členovi navrhuje minister kultúry, Rada vysokých škôl a&nbsp;Slovenská obchodná a&nbsp;priemyselná komora. Na&nbsp;zasadnutiach komisie sa robia zápisnice. Čo je však zaujímavé, zápisnice ani zoznam členov komisie nie je nikde dostupný. Keď sme si ho žiadali, nevedel ho z&nbsp;hlavy ani šéf tlačového odboru prezidentskej kancelárie. Podľa Petra Weis­sa, ktorý nechcel prezradiť svoj zdroj, v&nbsp;prípade Bielej légie mala komisia zamietavé stanovisko. Prezidentka však napriek tomu vyznamenanie trojici udelila.

Dala prezidentka vyznamenanie trom popraveným napriek zamietnutiu komisiou?

Súvisiace články

Zuzana Čaputová všetkých prekvapila. Na čítanie potrebuje okuliare! Čo poviete na ten rám?

Prezidentka Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenania 25 osobnostiam

Priznala chybu: Prezidentka Zuzana Čaputová spätne vyhodnotila, že to robiť nemala

Zelenskyj pozval Čaputovú na Ukrajinu, zvažuje termín: Nechcem to poňať ako vojenskú turistiku

Prezidentka Čaputová predviedla svoj šatník: Ktorý outfit sa vám páči najviac?

Výber pre vás