Východniari sú plní sklamania. Štátny tajomník k nim po ničivom zemetraseni cestoval štyri dni

Najhoršie zemetrasenie za sto rokov si v Bratislave nevšimli. Východniari sa hnevajú na vládu

Po zemetrasení pomáhali miestnym v Ďapalovciach desiatky rodákov zo sveta. Hnevajú sa na vládu

Ján Dzúr

O Ďapalovciach, dedine neďaleko vodnej nádrže Domaša, do minulého týždňa vedeli len milovníci vojenskej histórie a&nbsp;mystiky. Nad peknou a&nbsp;udržiavanou obcou, ktorú počas druhej svetovej vojny vypálili Nemci, sa totiž ťahá pás dvanástich tajuplných mohýl a&nbsp;do kopca Rakovo z&nbsp;nejasných príčin udierajú blesky. Teraz sa Ďapalovce ocitli v&nbsp;epicentre jedného z&nbsp;najsilnejších zemetrasení v&nbsp;strednej Európe za posledných sto rokov. Pár dní po otrasoch pôdy tu napätie a obavy o&nbsp;budúcnosť mierne povolili, ľudia sa zomkli a&nbsp;pomáhajú si navzájom.

Takmer všetky zo sto domov v&nbsp;dedine sú poškodené. „Každý, kto má zdravé ruky, pracuje. Firma zo západného Slovenska nám navyše zadarmo poskytla plošinu, pomocou ktorej opravujeme komíny. Chlapi nemusia stavať lešenie, všetko ide rýchlejšie, a&nbsp;tak nemajú týždeň po zemetrasení dve tretiny domov problém s&nbsp;vykurovaním,“ povie starosta obce Ján Cmár. Niektoré domy budú musieť zbúrať, v&nbsp;ďalších statici odobrili bývanie. Aby sa v&nbsp;nich dala prečkať zima, zbehli sa k&nbsp;rodinám na brigádu do Ďapaloviec príbuzní z&nbsp;celého Slovenska aj cudziny. Pri dome Terézie Babinskej ich starosta narátal dvadsaťdva!

„Ozvala sa rana, ako keby výbuch. Dom sa pohol, dvere do spálne sa zamkli. Vo vzduchu som cítil brutálnu silu, proti ktorej niet obrany. Hovoril som si, ak má niekedy prísť súdny deň, asi bude vyzerať takto. Po piatich sekundách hrôzy však bolo po všetkom,“ opisuje zemetrasenie Jozef Babinský, ktorý býva na začiatku obce. Dom s&nbsp;manželkou skolaudovali v&nbsp;roku 1989. Teraz v&nbsp;ňom niet miestnosti, kde by neboli puknuté steny a&nbsp;opadaná omietka. Surovosť živlu sa však naplno prejavila v&nbsp;dome, kde jeho mama Pavla Babinská vychovala osem detí.

„Nevieme, čo bude ďalej,“ krčia plecami dcéry pani Babinskej. Dokatovaný nábytok sa zmenil na hŕbu šrotu, plastové okná vypadli z&nbsp;rámov, na nočnom stolíku leží zaprášený krížik. Cez praskliny v&nbsp;stenách vidíme až na dvor. V&nbsp;tejto chvíli sa neubránime pocitu, že dcéry pani Babinskej sú plné roztrpčenia. Kým po zemetrasení v&nbsp;Turecku hneď štartovali záchranári, štátny tajomník ministerstva vnútra Martin Královič pricestoval do Ďapaloviec po štyroch dňoch. Ľudí ubezpečil, že prioritou zo strany štátu je pomôcť regiónu a&nbsp;obyvateľom a&nbsp;čo najskôr vyriešiť následky tejto mimoriadnej udalosti. Sociálne siete sa medzitým zaplnili ponosmi, že slovenská vláda vie pomôcť každému, len vlastným občanom nie.

„Záblesk, hrmenie, ďalšia rana. Dom hodilo dopredu a&nbsp;dozadu, zarinčali sklá, vypadol elektrický prúd. Kričím na manželku, že vybuchla bomba. Išli sme hľadať baterku, no všetko sa váľalo po zemi. Našli sme iba sviečku, a&nbsp;keď sme ju zažali, videli sme pohromu. Vyšli sme na ulicu, z&nbsp;ktorej sa ozýval plač a&nbsp;krik. Neviem, či sa raz zbavím napätia, to vo mne pretrváva,“ opisuje Michal Chvastaš chvíle, na ktoré sotva niekedy zabudne. Zem v&nbsp;Ďapalovciach sa následne zatriasla ešte dokopy jedenásťkrát, no otrasy už v&nbsp;okolí Domaše zaznamenali len prístroje na skúmanie zemetrasení.

Pohyby pôdy pocítili na celom východe Slovenska. „Keď sme vstali z&nbsp;gauča, nemali sme žiadnu stabilitu, ako keby sme sa hýbali. Trvalo to kratučko, ale ten hrozný pocit nás desí doteraz,“ povie Martin Pan zo Svidníka, ktorého sme s&nbsp;manželkou stretli v&nbsp;Tokajíku, dedine kúsok od Ďapaloviec. Prišli sa sem pozrieť na Martinov rodičovský dom, no je natoľko zdevastovaný, že ho budú musieť zbúrať. Zastavili sa však aj pri soche, ktorá je súčasťou pamätníka pripomínajúceho tamojšiu tragédiu z&nbsp;roku 1944.

„Nemci tu v&nbsp;rámci odvetnej akcie za pomoc partizánom zastrelili tridsaťdva mužov. Starý otec, ktorý sa vrátil z&nbsp;Ameriky, bol jedným z&nbsp;nich. Zo sochy, ktorá má pripomínať trúchliace ženy, odlomilo zemetrasenie jej hornú časť a úlomky rozhádzalo po okolí. Verím, že sa zasa stane súčasťou nášho kraja,“ uzatvára Martin Pan. Do terénu medzitým vyrazilo dvadsaťpäť statikov, ktorí za štyri dni prezreli vyše štyristo objektov vrátane domov. Päťdesiatdva je výrazne poškodených a&nbsp;sú prevažne neobývateľné. Zbúrať je nutné štrnásť objektov.

Hovorkyňa jednej z&nbsp;poisťovní Helena Kanderková potvrdila, že prijímajú stovky hlásení o&nbsp;škodách. Mnohé domy však poistené neboli. Pri nich majiteľom pomôžu len vlastné úspory a&nbsp;súdržnosť ľudí, ktorí im prišli pomôcť alebo poslali peniaze na transparentný účet. Zemetrasenie poškodilo aj kostoly, školy, domovy sociálnych služieb, múzeá či mosty. Azda sa štát pri ich oprave rozhýbe skôr ako štátny tajomník z&nbsp;vlády odborníkov pri ceste na východné Slovensko...

Hanka Ždiľová pochádza z Liptova, v Česku vyštudovala japonistiku. Žila v Kjóte, teraz pracuje v Tokiu. Opýtali sme sa jej na život v Japonsku, ktoré je známe častými otrasmi pôdy. „Niekedy máme v Tokiu zemetrasenie každý týždeň, niekedy prejdú mesiace a ani raz sa nezatrasieme. Neexistujú žiadne oficiálne predpisy, ako sa vtedy máme správať, ale všetky deti sa naučia základné vedomosti o zeme­trasení už v škôlke. Treba pri ňom otvoriť dvere, vypnúť plynové sporáky a skryť sa pod stôl,“ vysvetľuje Janka. Japonské budovy, hlavne tie novšie, sú postavené tak, aby otrasy prežili, a každá mestská štvrť má miesto, kam sa ľudia môžu schovať. Najmenej raz ročne majú všetky školy a väčšina firiem evakuačné cvičenie. „V mojej firme máme dokonca pod každým stolom prilby, ktoré pri týchto cvičeniach používame. Mňa väčšinou viac vydesí varovná správa, ktorá mi príde na mobil, ako samotné zemetrasenie. Bývam v dosť starej budove a raz som sa pýtala majiteľa, či to nemôže byť nebezpečné. Povedal, že ak prežila všetky zemetrasenia doteraz, vydrží aj ďalšie,“ dodáva s úsmevom Slovenka. „Hovorí sa, že do tridsať rokov Tokio zasiahne veľké zemetrasenie, ale dúfam, že sa táto predpoveď nenaplní,“ prezradí na záver. To najväčšie, ktoré zatiaľ zažila, trvalo pár sekúnd a zhodilo jej škatuľu cereálií z poličky. 

Najhoršie zemetrasenie za sto rokov si v Bratislave nevšimli. Východniari sa hnevajú na vládu

Súvisiace články

Bezmocný Miro Jaroš o blízkych v Izraeli: Schovávajú sa, okolo sa ozývajú výbuchy

Poznáme pesničky, ktoré vlani najviac zarobili. Jednu z nich napísal primátor Matúš Vallo

U nás je pusto, v Poľsku niet kde zaparkovať. Mestečko v Pieninách láka turistov z celého sveta

V šatni s rockermi. Slovenka Linda fotí zákulisie koncertov, na jeden záber čaká celé hodiny

S Jozefom Paulínim (†66) nahrala najkrajšie milostné piesne. Ivonu Novotnú ale šoubiznis minul

Výber pre vás