Plus 7 dní

Trestná zodpovednosť ženy za umelé prerušenie tehotenstva nezodpovedá demokratickým zásadám skutočnej rovnoprávnosti ženy s mužom. Tento výrok padol v poslaneckej rozprave k zákonu o umelom prerušení tehotenstva z úst poslankyne Šťastnej v roku 1957. Vtedy sa v Československu prvýkrát liberalizovali potraty. Do toho momentu ich ženy museli podstupovať nelegálne a okrem ohrozenia života pri pokútnom zákroku im hrozilo väzenie. I keď ani liberalizácia neznamenala ľahkú dostupnosť. Až do roku 1987 existovali takzvané potratové komisie, pred ktoré žiadateľky o prerušenie tehotenstva museli predstúpiť a ponižujúco vysvetľovať „osobitného zreteľa hodné dôvody“, medzi ktoré patrila napríklad „obtiažna situácia vzniknutá otehotnením u ženy nevydatej“. Komisie sa zrušili až po roku 1987. Súčasný zákon umožňuje na žiadosť ženy umelo prerušiť tehotenstvo, ktoré nepresahuje dĺžku 12 týždňov, ak tomu nebránia zdravotné dôvody, alebo ukončiť ho zo zdravotných dôvodov s jej súhlasom, alebo na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu, alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu. Táto právna úprava je priebežne tŕňom v oku konzervatívnych politikov, najnovšie s novelou prichádza poslanec za OĽaNO Richard Vašečka. Žiada zrušiť legálnosť potratov a zrušiť možnosť umelého potratu na požiadanie, súčasne však ponechá z tejto ochrany výnimky, ktoré väčšina spoločnosti považuje za dôvodné.

Podľa predkladateľa zákona nová právna úprava zníži umelú potratovosť približne o osemdesiat percent. „V súčasnosti tri zo štyroch umelých potratov predstavujú potraty na žiadosť. Okrem nich sa na Slovensku robia potraty zo zdravotných dôvodov a potraty pri mimomaternicovom tehotenstve. Tie by v značnej miere zostali legálne aj po prijatí novej legislatívy,“ tvrdí Richard Vašečka z OĽaNO, ktorý vyrátal, že po zavedení zákona do platnosti by sa počet umelých potratov vykonaných na základe novej legislatívy mohol znížiť zo 7 500 na 1 500 ročne. Táto právna úprava by sa vzťahovala aj na cudzinky, ktoré prichádzajú na Slovensko kvôli podstúpeniu interupcie.

Na Slovensku podľa poslednej štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2017 medziročne stúpol počet potratov. Zvýšenie však ide na konto cudziniek, ktoré nemajú na Slovensku trvalý pobyt a prichádzajú sem iba kvôli tomuto zákroku. U žien s trvalým pobytom v SR sa potvrdzuje dlhoročný klesajúci trend. Na porovnanie, v roku 1990 na Slovensku vykonali okolo 36-tisíc interrupcií, v roku 2017 to bolo 6 102 zákrokov. Pre umelé prerušenie tehotenstva sa v prípade žien s trvalým bydliskom v SR rozhodli najmä ženy s dvomi deťmi vo veku 30 až 34 rokov.

Zákazy a represie nikdy nič nevyriešili. Dieťa má právo narodiť sa chcené a milované a žena má právo slobodne sa rozhodnúť s kým, kedy a ako privedie na svet svoje dieťa. Podľa platnej legislatívy je tehotenstvo zásahom do integrity ženy a prípadný otec nemá žiadne právo v spolurozhodovaní. „Kontrola nad vlastným telom je základnou súčasťou bytia jednotlivca s jeho potrebami a právami, je to pojem, ktorý je jedným z najväčších odkazov liberálnej politickej tradície,“ konštatuje kanadský politológ C. B. Macpherson.

Podľa konzervatívcov je tento výrok platný,ale iba do momentu, kým nejde o tehotnú matku. „Život , ktorý vznikne, dieťa, ktoré matka nosí pod srdcom, je síce z jej tela, ale už to predsa nie je ona, Nie je to nádor, ktorý treba vyrezať. Ak chce niekto rozhodovať o svojom tele, prosím, ale nemal by rozhodovať o druhých, ktorým dáva a sprostredkuje život,“ vyjadril sa kardinál Dominik Duka na tému slobody voľby.

Piate prikázanie Desatora hovorí: Nezabiješ. Podľa neho potrat a eutanázia nie sú vraždy, teda ťažký hriech. V tomto kontexte je však minimálne sporné, ak ultrakonzervatívny poslanec Vašečka myslí a koná selektívne a ide proti piatemu prikázaniu, keď pripúšťa, že existujú dôvody, pre ktoré možno ukončiť tehotenstvo. Tie však musí písomne potvrdiť lekárska správa alebo písomné vyjadrenie od prokurátora.

Pápež Inocent III. začiatkom 13. storočia stanovil hranicu beztrestnosti potratov na čas pred pohybom plodu, filozof Tomáš Akvinský zastával teóriu, podľa ktorej duša vstupuje do mužského plodu v štyridsiatom a do ženského plodu v osemdesiatom dni života. Až dovtedy bolo prerušenie tehotenstva všeobecne akceptované. Až Pius IX. v roku 1869 zakázal interrupcie s tým, že život vzniká pri počatí. „Ak by sa spojenie dvoch buniek považovalo za začiatok života, potom by sme sa museli pýtať, kedy sa ľudský život končí, pretože v transplantovanom orgáne žijú naďalej bunky mŕtveho človeka,“ myslí si renomovaný český chirurg profesor Pavel Pafko.

PLUS MÍNUS POLEMIKA: Potrebujeme zákon, ktorý neumožní ženám požiadať o interrupciu?

Výber pre vás

PLUS MÍNUS POLEMIKA: Potrebujeme zákon, ktorý neumožní ženám požiadať o interrupciu?

Súvisiace články

PLUS MÍNUS POLEMIKA: Patrí zbojník Juraj Jánošík do prvej desiatky najväčších Slovákov?

PLUS MÍNUS POLEMIKA: Je Slovensko odkázané na dovoz pracovnej sily zo zahraničia?

PLUS MÍNUS POLEMIKA: Patria politici na Ústavný súd?

Výber pre vás