Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Dôchodková reforma z&nbsp;roku 2005 máta mnohých penzistov. Pán Milan proti nej bojuje, odkedy dostal pred desiatimi rokmi prvý výpočet svojho dôchodku od Sociálnej poisťovne.

Ak by sme mali uznať nejaké plus socializmu, mnohí by asi menovali úroveň strojárskych, elektrikárskych priemyselných podnikov. A&nbsp;kvalifikovaných robotníkov, ktorých zamestnávali. Jedným z&nbsp;nich bol aj pán Milan. Vyučil sa za elektromechanika, chodil na večerné školenia do Bratislavy, aby si doplnil špecializáciu. Na vojenčine si spravil dokonca kurz na elektrotechnické vybavenie migov. Potom sa zamestnal ako elektrotechnický montér. V&nbsp;úvode svojho rozprávania prízvukuje, že nikdy nebol v&nbsp;strane ani s&nbsp;komunizmom nesympatizoval.

V&nbsp;roku 1973 sa mu aj tak podarilo získať dobrú robotu. Začal chodiť na „elektromontáže“. Tak sa živil až do roku 1991. V&nbsp;profesii, ktorú si ako mladík vybral a&nbsp;miloval, robil dlhých a&nbsp;dobre zaplatených 18 rokov. „Montoval som horáky. Spolupracovali sme s&nbsp;českými firmami ako Agra Šanov či Bioska Sedlčany. Montovali hydinárske haly,“ spomína si pán Milan.

V&nbsp;roku 1991 stratil prácu, lebo firma zanikla. Stúpla nezamestnanosť a&nbsp;aj skúsený elektrikár mal problém nájsť si v&nbsp;odbore dobré miesto. „Na úrade práce mi odporučili, aby som skúsil živnosť. Tak som zháňal všeličo. Ponúkla sa mi robota, išlo o&nbsp;autodopravu. Niekedy po Slovensku, inokedy do Viedne,“ vraví. Nové odvetvie však prinieslo aj nové náklady. Pán Milan ešte ani nezarobil a&nbsp;už musel utrácať.

„Nemohol som mať auto z&nbsp;bazára, musel som investovať do nového malého nákladiaka,“ vraví dnes 68-ročný pán, ako ho dotlačili do úveru. „Jazdil som nielen po Česko-Slovensku, ale aj do Rakúska a&nbsp;do Maďarska,“ opisuje. Na začiatku divokých 90. rokov mal pán Milan čerstvých 40, dve deti, rodinu, o&nbsp;ktorú sa bolo treba starať. Na rozdiel od predošlého obdobia, keď boli blízki pána Milana zvyknutí na to, že majú tatka doma, bol z&nbsp;neho zrazu cestovateľ.

Napriek práci mimo Slovenska dostával zaplatené len od Slovákov. To znamená, že mu výplata vychádzala na tesno. „Ako živnostník som si platil nižšie odvody. Zisk nebol veľký a&nbsp;navyše narastala korupcia. Tú som ja nepodporoval, hoci som sa stretol s&nbsp;tým, že niektorí pýtali peniaze za to, aby vám dali prácu,“ rozpráva o&nbsp;divokých začiatkoch kapitalizmu.

Práce bolo málo, firmy krachovali a&nbsp;úradníci sa k&nbsp;vtedajším živnostníkom, ktorých brali ako podnikateľov, nesprávali veľmi ústretovo. Svoje si pamätá aj pán Milan: „Mnohí úradníci zostali na postoch ešte z&nbsp;čias bývalého režimu. Často som na tom alebo na tom úrade počul: „Veď vás to podnikanie prejde!“

Milanove patálie s&nbsp;prácou trvali nielen celé 90. roky, ale aj tie miléniové. Keď sa vekom blížil k&nbsp;šesťdesiatke, celkom zabudol, čo znamená slovné spojenie „istota zamestnania“. „V&nbsp;roku 2008 bola nezamestnanosť skoro 14 percent. Na úrade práce nás nabádali, aby sme išli do predčasného dôchodku,“ hovorí. Do riadneho dôchodku mu zostávali ešte štyri roky. Hoci sa mu skorší odchod do penzie nepozdával, keď zavrela dvere aj posledná firma, ktorá využívala jeho služby na rozvoz vína, vraví, že dal na rady poradkýň zo Sociálnej poisťovne.

Keď mu doručili výmer dôchodku, zostal ako obarený. „Vyšlo mu, že bude dostávať toľko, čo upratovačka. Nikdy sa s&nbsp;tým nezmieril,“ spomína jeho manželka. S&nbsp;tým, že odchod do predčasného dôchodku zníži penziu o&nbsp;pol percenta za každých načatých 30 dní, pán Milan rátal. „Tak som čakal 75-percentný dôchodok, ale nakoniec mám len 60-percentný,“ vyrátal.

„Od roku 2008 sa mi dôchodok zvyšoval 11-krát a&nbsp;stále ide o&nbsp;minimálny dôchodok pod hranicou chudoby,“ trpko sa smeje nad svojimi 337 eurami a&nbsp;20 centmi. A&nbsp;tak aj na dôchodku chodí po brigádach. Naposledy si našiel jednu ako vrátnik. „Vedúci prevádzky si hľadal krotkých ľudí, ktorí boli radi, že sú radi. Povedal som mu, že by nám mohol dať príplatky za víkendy, sviatky, a&nbsp;to som bol už revolucionár,“ opisuje a&nbsp;dodáva, že maniere šéfov sa nemenia.

Po tom, kde sa stala chyba, pátral od začiatku. Šarapatu v&nbsp;penzii mu narobili novely zahrnuté vo veľkej reforme z&nbsp;dielne exministra SDKÚ Ľudovíta Kaníka. „Zákon o&nbsp;sociálnom poistení mal od roku 2003&nbsp;87 noviel a&nbsp;má 300 strán,“ ilustruje číslami ekonóm Michal Páleník z&nbsp;Inštitútu zamestnanosti komplikovanosť systému.

Pánovi Milanovi sa zdá nespravodlivé, že novela nerobí priemer zo všetkých rokov, ale zohľadňuje z&nbsp;väčšej časti len tie po roku 1984. Jeho zárobkovo najsilnejšie roky sa však odohrali predtým. „Ľuďom, ktorí išli robiť v&nbsp;roku 1991 do Rakúska a&nbsp;inde do sveta, pritom zarátali aj roky pred rokom 1984. Keď však mal niekto u&nbsp;nás dôchodkové poistenie aspoň 20 rokov po roku 1984, úradníci nešli pod tento rok. Bolo to nespravodlivé,“ opakuje pán Milan.

Expert Páleník mu v&nbsp;niečom dáva za pravdu a&nbsp;v&nbsp;niečom oponuje. „Reforma spočívala najmä v&nbsp;dĺžke rozhodujúceho obdobia, teda obdobia, z&nbsp;ktorého sa rátal priemerný osobný mzdový bod. Do júla 2005 sa posudzovalo iba obdobie od roku 1994. Do úvahy sa bralo 10 rokov. Po júli 2005 sa posudzovali všetky príjmy od roku 1984 a&nbsp;ak v&nbsp;tom období človek nemal 22 rokov poistenia, išlo sa aj ďalej do histórie,“ vysvetľuje. Myslí si však, že pán Milan získal. „Po reforme sa mu rátalo 7 jeho silných rokov, pred ňou by sa nerátal žiaden,“ ozrejmuje.

„Bohužiaľ, panuje veľa mýtov, napríklad, že sa človeku neoplatí zobrať menej platené miesto, lebo mu klesne dôchodok. To platilo v&nbsp;roku 2004, ale teraz to už vôbec neplatí,“ vraví. Podľa Páleníka by pomohlo, ak by Sociálna poisťovňa priebežne zasielala ľuďom informáciu o&nbsp;tom, aké sú ich osobné mzdové body a&nbsp;koľko zhruba dostanú dôchodok, ak budú ďalej pracovať so svojou súčasnou mzdou. Pán Milan si na podobnú kampaň poisťovne nespomína.

„Keď prišiel výpočet, Milan úplne stratil chuť niečo robiť, či doma, či okolo záhrady. Trhá mu nervy, že kedysi dobre zarábal a&nbsp;na penzii sa mu to vôbec neodrazilo. Ponížilo ho to, že študoval, mal zodpovednosť a&nbsp;dopadol ako upratovačka, bez urážky,“ hovorí&nbsp; manželka, ktorá sa na svoj oddych teší o&nbsp;dva roky. Vraj keby mal jej manžel o&nbsp;150 eur viac, na čo má podľa svojho rátania nárok, kapitolu boja o&nbsp;svoju pravdu by mohol uzavrieť a&nbsp;energiu by mohol venovať rodine.

„Na montáže sa nechodí 50-ročný. Idete mladý, po vojenčine, 21-22-ročný,“ vysvetľuje neúmorne a&nbsp;znova pán Milan, prečo mal vyšší príjem ako mladší. Naopak, „kádre“, úradníci, ľudia na manažérskych pozíciách postupovali vekom vyššie a&nbsp;stúpal aj ich plat. Ľudia, ktorí v&nbsp;prvej časti aktívneho života, zarobili viac ako v&nbsp;druhej, mali smolu. Sociálna poisťovňa prihliada v&nbsp;jeho prípade na tú druhú časť.

Strojca zákona exminister Kaník priznal, že jeho reforma nebola spravodlivá voči všetkým penzistom. „Pôvodný zámer bol, aby sa priemerný osobný mzdový bod vypočítal zo všetkých odpracovaných rokov. Sociálna poisťovňa však tvrdila, že na to nemá všetky potrebné údaje, a&nbsp;tak sme museli vychádzať len z&nbsp;tých údajov, ktoré k&nbsp;dispozícii mala,“ povedal Kaník v&nbsp;minulosti.

Politici sa teda sklonili pred úradníkmi. Chceli sme, nemohli sme, tvrdia v&nbsp;skratke. Dnes sa Sociálna poisťovňa obhajuje, že proti zákonu nič nezmôže. Na staré kolená sa pán Milan musí teraz skloniť pred matematikou, ktorou nepohli ani štósy jeho sťažností.

„Z&nbsp;ministerstva mi na moje sťažnosti odpísali, že si uvedomujú, ako to niektorých ľudí mohlo poškodiť. Ale vraj rozhodujúce obdobie neustále predlžujú a&nbsp;efekt, ktorý som pocítil ja a&nbsp;iní, sa teda voči ďalším zmierňuje. S&nbsp;tým mojím prepočtom však nič neurobia. So želaním všetkého dobrého, ministerstvo práce,“ číta pán Milan ukazujúc papiere.

„Vychádzalo sa z&nbsp;predpokladu, že obdobie 22 rokov je dostatočne dlhé na to, aby objektivizovalo dôchodkové nároky poistenca vo vzťahu k&nbsp;jeho pracovnej kariére a&nbsp;dosahovaným zárobkom,“ vysvetľuje rezort dnes. Výhodnosť alebo nevýhodnosť je podľa nich „výsostne individuálna“. A&nbsp;dodávajú, že paradoxne majú s&nbsp;touto problematikou opačnú skúsenosť. „Píšu prevažne dôchodcovia, pre ktorých by bolo výhodnejšie, ak by mali rozhodujúce obdobie kratšie,“ uviedli.

Michal Páleník, ktorý začal nedávno radiť ministrane Progresívne Slovensko, vraví, že aj tento príbeh ukazuje na odvekú tému, či má byť sociálny, a&nbsp;teda aj dôchodkový systém viac solidárny, alebo viac zásluhový.

„V&nbsp;úplne solidárnom systéme by všetci mali rovnaký dôchodok, v&nbsp;úplne zásluhovom by dôchodok každého človeka závisel iba od jeho platu. Vzhľadom na to, že chceme mať súdržnú spoločnosť, ani jeden extrém nie je spravodlivý. Preto sú v&nbsp;zákone koeficienty, ktorými sa dôchodky upravujú tak, že sa trochu približujú k&nbsp;priemeru. Jednotlivé koeficienty sa však v&nbsp;minulosti výrazne menili,“ odpovedal Páleník na otázku, či sú tieto dva parametre v&nbsp;konflikte.

Pán Milan kašle na pobytové poukazy, vianočné príspevky a&nbsp;iné milodary, ktoré pre seniorov vymýšľa vláda. Chce len to, čo si myslí, že mu reformné galimatiáše vzali. A&nbsp;ešte niečo - návrat vážnosti technickým povolaniam. Jeho syn je totiž mechanik. Pracovať však odišiel do Česka, lebo zistil, že na Slovensku o&nbsp;jeho služby nebol záujem.

„V&nbsp;Bratislave vyštudoval za konštruktéra benzínových a&nbsp;naftových motorov. Chcel si nájsť prácu v&nbsp;automobilkách, ktorými sa Slovensko tak chváli. Konštruktérov vraj majú zo svojich štátov,“ vraví pán Milan. „Keď mladí vidia, ako žijú ich otcovia a&nbsp;dedovia, utekajú do zahraničia,“ dodáva.

"Poznám desiatky obabraných, ako som ja, " vraví dôchodca, ktorý roky bojuje za prepočet penzie

Výber pre vás

"Poznám desiatky obabraných, ako som ja, " vraví dôchodca, ktorý roky bojuje za prepočet penzie

Súvisiace články

Znižovanie nezamestnanosti v praxi: Dotujeme aj luxusné reštaurácie

Bžánov kamoš: Čo spája miliónového advokáta s predsedom Krajského súdu v Bratislave?

Už aj milionári utekajú zo Slovenska. Boháč z J&T presídlil aj s rodinou do Monaka

Ekonóm Michal Páleník: „Máme dôchodcov, ktorí natvrdo zneužívajú sociálny systém“

Výber pre vás