Lenka Dale

Francúzi dávajú právo na umelé prerušenie tehotenstva do ústavy, ide o&nbsp;historický moment. Naproti tomu v&nbsp;Poľsku ho pred štyrmi rokmi takmer úplne zakázali, očakáva sa, že nová vláda zákon zruší. Ktorá cesta je správna a&nbsp;majú politici právo zasahovať do rozhodnutia ženy o&nbsp;jej tele? Slovensko má už od roku 1986 v&nbsp;platnosti zákon, ktorý umožňuje žene podstúpiť na jej žiadosť interrupciu do 12. týž­dňa tehotenstva, ak tomu nebráni jej zdravotný stav. Reagovali sme tak na svetový vývoj. Snahy konzervatívnych politikov o&nbsp;sprísnenie tohto zákona evidujeme od roku 2000. Zatiaľ boli neúspešné.

Vo všetkých kultúrach od starovekého Egypta cez babylonskú kultúru, Asýrčanov či antický svet boli deti vítané. Aspoň tie zdravé určite. „Dieťa je zázrak, tak sa na to pozerali,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská. V&nbsp;8. storočí v&nbsp;čase letného slnovratu poznali napríklad Slovania noc posvätnej promiskuity. Vtedy bolo dovolené, aby žena mala styk s&nbsp;čo najviac mužmi. „Cieľom bolo, aby ostala gravidná. Takto splodené deti sa brali ako posvätné, neskúmalo sa, kto je ich otec, vnímali ich, že posilňujú kmeň.“ Odvrátenou stranou však vždy boli potraty. „Vyvolanie potratu alebo vypudenie plodu sa robievalo dávno v&nbsp;minulosti, a&nbsp;to najmä pomocou antikoncepčných alebo potratových metód, ktoré poznali najmä ženy zaoberajúce sa ľudovým liečiteľstvom alebo mágiou. Sú o&nbsp;tom zachované správy. Robili sa aj v&nbsp;antike alebo v&nbsp;staroveku rôznymi metódami. Napríklad sa používali rastlinné odvary, ktoré mali vyvolať potrat. Veľmi časté boli aj metódy ako fyzická záťaž, tlačenie na brucho, skákanie alebo horúca voda,“ vymenúva spôsoby prerušenia tehotenstva v&nbsp;minulosti historička Eva Škorvanková. Isteže, babské rady nie vždy fungovali, ale bola polovičná pravdepodobnosť, že sa žene podarí nechceného plodu zbaviť. Nuž, existovali ženy, ktoré vykonávali potraty ako svoju zárobkovú činnosť, čo bolo nelegálne a&nbsp;prísne trestané.

V&nbsp;19. storočí sa začal vytvárať systém pôrodných babíc, ktoré pomáhali ženám rodiť. Získavali základné vzdelanie o&nbsp;fyziológii a&nbsp;anatómii, a&nbsp;hoci ich primárnou úlohou bolo priviesť na svet dieťa, niektoré vykonávali tiež potraty. „Pre ne sa v&nbsp;našom prostredí po­užíval pojem anjeličkárky, lebo robili z&nbsp;nenarodených detí anjeličkov. Robili to za peniaze a&nbsp;nelegálne,“ vysvetľuje Škorvanková. Proti tomu jednak bojovala cirkev, jednak neskôr aj moderné legislatívy jednotlivých štátov. „Považovalo sa to za nekalý čin, vraždu, ale bolo to rôzne v&nbsp;každej krajine. Nie vždy sa podarilo odhaliť, že sa niečo také deje, kým žena nezomrela. Ale úmrtnosť žien bola pri nelegálnych potratoch pomerne vysoká, o&nbsp;čom sú rôzne správy,“ hovorí historička. Právne sa u&nbsp;nás začínajú interrupcie riešiť najmä v&nbsp;19. storočí, keď sa konštituujú moderné zákonníky a&nbsp;začína sa diskutovať o&nbsp;tom, kedy je a&nbsp;kedy ešte nie je plod dieťaťom. „To trochu súvisí s&nbsp;osvietenstvom, keď sa o&nbsp;týchto veciach veľmi moralizovalo a&nbsp;hľadala sa nejaká zásadná odpoveď. Neexistuje však jednotný názor, kedy je plod už tvor a&nbsp;kedy nie. Jasno v&nbsp;tom má cirkev, ktorá od momentu počatia vníma, že ide o&nbsp;živého tvora, objekt ochrany. A&nbsp;potom existujú úvahy, že plod možno považovať za živého tvora od 10., 12. týždňa. Tých verzií môže byť naozaj veľa, od štátu k&nbsp;štátu, ako kedy, závisí to od miery sekularizácie. V&nbsp;19. storočí bolo vykonávanie potratov v&nbsp;princípe všade trestné a&nbsp;od momentu počatia bol plod považovaný za ľudského tvora,“ objasňuje dejiny.

Počas slovenského štátu bolo umelé prerušenie tehotenstva striktne zakázané. „Bolo to veľmi nebezpečné a&nbsp;pre ženy aj obrovský psychický problém. V&nbsp;medzivojnovom období boli veľmi často publikované články o&nbsp;tom, že žena zavraždila novorodenca alebo niekde našli mŕtvolu novorodenca. Veľa sa o&nbsp;tom diskutovalo a&nbsp;novinári sa pýtali, či by nebolo lepšie, keby boli interrupcie legálne,“ hovorí historička Škorvanková. Často otehotneli aj ženy alebo dievčatá, ktoré robili na gazdovstvách slúžky, no potom už nebolo toho, kto by sa k&nbsp;dieťaťu prihlásil. Dievča zas nechcelo mať štatút prespanky a&nbsp;zvolilo si cestu, ktorá sa mu zdala najjednoduchšia – dieťa niekde porodilo, zakopalo alebo hodilo do rieky. „Vraždenie detí nás sprevádza celými dejinami,“ konštatuje Eva Škorvanková a&nbsp;zároveň krúti hlavou, že nemá rada, keď o&nbsp;tých témach diskutujú muži. Oni predsa nikdy nerodili ani rodiť nebudú. „Netreba zabúdať, že žena, ktorá porodí, sa v&nbsp;dôsledku hormonálnej nerovnováhy často nespráva racionálne. Dnešné pomenovanie popôrodná depresia sa v&nbsp;historických kontextoch vôbec neobjavuje, ale určite tam bola a&nbsp;zúfalé ženy robia zúfalé veci,“ konštatuje historička. Z&nbsp;dobových zápisov zo súdov vyplýva, že mnohé matky vrahyne konali zo zúfalstva. Nemali sa ako postarať o&nbsp;seba ani o&nbsp;dieťa. Spoločnosť nevytvorila predpo­­klady na to, aby ženám s&nbsp;nechcenými deťmi akokoľvek pomohla. Ich reakcie boli potom fatálne. Novorodenca zabili.

Aj prostitútky často vyhľadávali odborný zákrok. „Vydrica, čo je časť bratislavského podhradia, sa stala vykričanou časťou. Ženám, ktoré prišli do Prešporka za prácou a&nbsp;s&nbsp;vidinou nájsť si manžela, to nevyšlo. Tak sa išli živiť svojím telom ako prostitútky. O&nbsp;gravidity ani znásilnenia tam núdza nebola. Potom sa obracali na anjeličkárky. Často ani nie s&nbsp;prvým, ale s&nbsp;druhým dieťaťom, ktoré si už netrúfli vychovávať samy. Nie vždy to dopadlo dobre,“ vraví etnologička Nádaská. Odhaduje sa, že ročne v&nbsp;tomto období vykonali 25- až 30-tisíc utajených zákrokov. Na porovnanie, v&nbsp;roku 2022 podstúpilo interrupciu na Slovensku približne 11 500 žien.

Právne začínajú na našom území interrupcie existovať až v&nbsp;roku 1957. Bol prijatý zákon, podľa ktorého žena, ktorá podstúpi interrupciu v&nbsp;zdravotníckom zariadení, nemôže byť trestaná, rovnako ani lekár, ktorý zákrok vykoná. Nebolo to však úplne jednoduché. „Žena musela požiadať o&nbsp;zákrok interrupčnú komisiu, čo bolo veľmi nepríjemné. Ak interrupčná komisia zákrok neschválila a&nbsp;ona vyhľadala nelegálnu pomoc, bolo to stále trestné pre ňu aj pre toho, kto potrat vykonal,“ hovorí Škorvanková. Komisie schvaľovali zákroky ženám s&nbsp;dvoma či troma deťmi, ktoré sa ocitli napríklad v&nbsp;ekonomicky zlej situácii, dieťa nečakali s&nbsp;manželom, ale mladým slobodným ženám, ktoré boli tehotné prvý raz, nie. V&nbsp;extrémnych prípadoch, ktorých však nebolo veľa, schválili zákrok slobodnej žene po znásilnení. Interrupčné komisie boli zrušené v&nbsp;roku 1986, keď bol schválený zákon, že žena môže požiadať o&nbsp;umelé prerušenie tehotenstva lekára. Zákon platí dodnes.&nbsp;

Psychologička Magdaléna Krasulová si myslí, že rozhodnutie o&nbsp;interrupcii nie je pre ženu jednoduché. „Sú prípady, keď sa žena dlho psychicky vyrovnáva s&nbsp;tým, že bola na zákroku, ale na druhej strane sú ženy, ktoré na zákrok nešli, k&nbsp;dieťaťu nemajú vzťah, aký by chceli, a&nbsp;preto samy sebe vyčítajú neúspechy či diagnózy dieťaťa,“ hovorí skúsenosti z&nbsp;ambulancie.

<ul>
<li>Rok 2020: Poslankyňa Anna Záborská predložila návrh, ktorým by sa zmenil účel zákona – zreteľ by sa nekládol na ochranu života a&nbsp;zdravia ženy, ale len na ochranu života plodu. Na vykonanie umelého prerušenia tehotenstva by bol nutný aj druhý lekársky posudok. Zákon neprešiel o&nbsp;jeden hlas.</li>
<li>Rok 2021: Exposlanec Martin Čepček (vtedy OĽaNO) navrhol zrušiť interrupcie bez udania dôvodu a&nbsp;úplne chcel zrušiť interrupcie pre cudzinky na našom území. Zákon neprešiel.</li>
<li>Február 2021: Vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí zrušil vyhlášku, v&nbsp;ktorej bol vek ženy nad 40 rokov posúdený ako zdravotná indikácia, a preto bola interrupcia pre tieto ženy zadarmo. V&nbsp;súčasnosti si musia zákrok hradiť samy.</li>
<li>Cena interrupcie sa v&nbsp;roku 2023 pohybovala okolo 300&nbsp;eur, v&nbsp;súkromných zariadeniach okolo 500 eur. Zákrok poisťovne nehradia.</li>
</ul>

Ostatné pokusy zmeniť zákon o interrupciách

Zástupcovia oboch francúzskych komôr – parlamentu a senátu – na zasadnutí 4. marca vo Versailles pomerom hlasov 780 k 72 prijali novelu ústavy, ktorej cieľom je chrániť slobodu umelého prerušenia tehotenstva. Francúzsko sa tak stalo prvou krajinou na svete, ktorá oficiálne zakotvila potraty vo svojej konštitúcii.
Právo na umelé prerušenie ťarchavosti doteraz záviselo od vôle politických väčšín v&nbsp;parlamente. Začlenenie základného práva do ústavy mu však dáva väčšiu právnu hodnotu a&nbsp;sťažuje jeho zmenu v&nbsp;porovnaní s&nbsp;obyčajnými legislatívnymi textmi.
Táto udalosť bola vo Francúzsku súčasťou dlhého boja za slobodu žien voľne disponovať svojím telom, ktorý vyvrcholil 17. januára 1975 prijatím Veilovej zákona, pomenovaného podľa ministerky Simone Veilovej, ktorým sa interrupcie legalizovali.
Zakotvenie práva na prerušenie tehotenstva v&nbsp;ústave podporuje vyše 80 percent francúzskej populácie. Preto za tým možno vidieť aj politický ťah prezidenta Macrona, ktorý bojuje na iných frontoch s&nbsp;nespokojným obyvateľstvom.

Právo ženy či štátu? Snahy konzervatívnych politikov o sprísnenie interrupcií sú tu roky

Výber pre vás

Právo ženy či štátu? Snahy konzervatívnych politikov o sprísnenie interrupcií sú tu roky

Súvisiace články

Možno každá radnica má skrytú miestnosť... Aj tak reagujú osobnosti na Slotov utajený bar

Šóth: Dobre, že sme začali nosiť rúška. Ale keď je niekto sám v aute, tak ho ozaj nepotrebuje

"By som mu pichol tú vidličku do čela,“ povedal mladý Gašpar. Fico chce z neho šéfa SIS

Sudca Valent: Čas je pri nahlásení znásilnenia dôležitý, ale bavíme sa o dňoch, nie rokoch

Služobné auto primátora Veľkého Medera využíva jeho žena. Zatĺkajú to

Výber pre vás