Jana Čavojská

Na Čachtickom hrade sa vydávala Báthoryčka. Nie naozaj. Jej zásnuby a manželský sľub Františkovi Nádasdymu predviedli členovia spoločnosti Fringia, ktorí sa zaoberajú vernou rekonštrukciou materiálnej aj nemateriálnej kultúry aristokracie, ktorá kedysi žila na Slovensku. A to so všetkým vrátane bohato zdobených odevov z drahých látok z benátskych dielní a zlatých šperkov. Zameriavajú sa hlavne na obdobie 16. a 17. storočia. Práve vtedy sa život, móda, ale aj štýl boja rozvíjali v Uhorsku - a teda aj na Slovensku - unikátnym spôsobom.

Čo si vtedy mysleli v&nbsp;Paríži, Londýne či vo Florencii o&nbsp;šľachticoch z&nbsp;Uhorska? „Pôsobili exoticky. Ich odevy hýrili farbami a&nbsp;vzormi. Nosili k&nbsp;nim kožušiny a&nbsp;rôzne doplnky vrátane tých z&nbsp;peria. Boli extravagantní a&nbsp;výrazní. Nosili množstvo šperkov a&nbsp;rôzne ich navzájom kombinovali,“ vysvetľuje Terézia Tomašovičová. História a&nbsp;archeológia sú pre ňu nielen záľubou, ale aj povolaním. „Kultúrny prejav uhorskej šľachty bol úplne iný než v&nbsp;západnej Európe. Reakcie boli rozporuplné. Niektorí cestovatelia a&nbsp;humanistickí vzdelanci písali, že uhorský odev je krajší ako ich vlastný, iní boli tou pestrosťou pohoršení. Preto si šľachtici na&nbsp;cesty do&nbsp;zahraničia často brávali dva typy odevov. Domáce a&nbsp;odevy hostiteľskej krajiny. Žigmund Forgách si za&nbsp;hranicami prezliekal svoj odev za&nbsp;taliansky. Naopak, keď Imrich Thurzo študoval na&nbsp;univerzite vo Wittenbergu, dával si z&nbsp;domu posielať uhorské odevy aj krajčíra. Chcel reprezentovať svoj národ a&nbsp;kultúru.“

Terézia Tomašovičová a&nbsp;Pavol Uličný sa stretli pred rokmi v&nbsp;čase obrovského boomu historického šermu. Skupiny a&nbsp;kultúrne podujatia sa však nezameriavali na&nbsp;predstavovanie našej histórie. Prezentovali hlavne kultúru krajín západnej Európy. Teréziu a&nbsp;Pavla to postupne začalo mrzieť. Zamerali sa na&nbsp;naše dejiny. A&nbsp;to naozaj do&nbsp;hĺbky. Keď chcel Pavol napríklad zrekonštruovať dobový zápas s&nbsp;fringiou, jednoručnou uhorskou šabľou, preložil knihu, ktorú v&nbsp;druhej polovici 15. storočia napísal majster šermu. „Opisuje v&nbsp;nej 440 techník boja, ktorý bol vtedy šľachtickou záležitosťou a&nbsp;neučil sa ho každý,“ hovorí. „Šerm z&nbsp;obdobia renesancie nás veľmi dobre charakterizuje. Uhorskú šabľu totiž nepoužívali nikde inde, len v&nbsp;Uhorsku.“

Rovnako ako na&nbsp;techniku boja sa vo Fringii sústredia na&nbsp;ďalšie aspekty života uhorskej šľachty v&nbsp;období renesancie. Napríklad oblečenie. Látky na&nbsp;honosné šaty nakupujú aj v&nbsp;Benátkach - a&nbsp;vlastne to nie je žiadna novinka, lebo aj v&nbsp;období renesancie chodila uhorská šľachta za&nbsp;nákupmi do&nbsp;Talianska. Terézia opisuje, že mobilní boli muži a&nbsp;ženy im z&nbsp;domu dávali pokyny, čo im majú priviezť. „Takáto nákupná turistika prinášala aj mnoho úsmevných problémov a&nbsp;zábavných situácií, keď dotyčný muž nie vždy pochopil, čo presne manželka chce. Tomáš Nádasdy písal Uršule Kanizsayovej, ktorá chcela priniesť hodvábnu látku farby leva, aby mu upresnila, o&nbsp;akú farbu ide, alebo mu poslala nejakú vzorku. Nákupy trvali dlho, predstavte si, koľko času pre­šlo, kým prišiel z&nbsp;Uhorska taký list.“

O&nbsp;jednom z&nbsp;odevov Alžbety Báthoryovej sa písalo v&nbsp;zmysle, že majiteľka trinástich dedín má také drahé šaty, že by si za&nbsp;ich cenu mohla kúpiť ďalšie tri dediny. Ženy ako ona boli vtedy trendsetterkami. Šaty si aj samy navrhovali. Honosné odevy sa spomínajú v&nbsp;súpisoch vena alebo v&nbsp;testamentoch.

Spoločnosť Fringia má momentálne štyridsaťdva historických odevov. Problém nie je tie komplikované šaty ušiť, aj keď kedysi to nebola práca jedného krajčíra, ale viacerých špecializovaných remeselníkov - gombikárov, vyšívačov, pozamentérov. „Najväčšou výzvou je zistiť strih. Historický strih nenájdete v&nbsp;písomných prameňoch ani ho neodpozeráte z&nbsp;obrazov. Dostanete sa k&nbsp;nemu len na&nbsp;základe originálnych odevov, ktoré sa ešte dajú nájsť v&nbsp;múzeu. Takže šitiu vždy predchádza vedecké bádanie.“ A&nbsp;čomu sa venoval pozamentér? Vyrábal pozamenty, dekoratívne šnúry na&nbsp;kabátoch.

Prezentácia bohatej uhorskej materiálnej kultúry sa nekončí vo Fringii len odevmi. Terézia skúmala originálne šperky uhorských šľachtičien. Práve vyrábajú ich verné kópie. Samozrejme, zo zlata, striebra a&nbsp;z&nbsp;drahých kameňov. Na&nbsp;jeseň odštartujú v&nbsp;Galante putovnú výstavu pod názvom Poklady z&nbsp;hláv uhorských magnátok. Pavol podotýka, že múzeá šperky z&nbsp;obdobia renesancie obvykle nevystavujú. Sú uložené v&nbsp;depozitároch. Nerozumie tomu nezáujmu o&nbsp;obdobie renesancie a&nbsp;vyzdvihuje krásne šperky z&nbsp;hrobu Sáry Sulyok, manželky Štefana Dobóa z&nbsp;Ruskej na&nbsp;východnom Slovensku. „Tie majú ľudia možnosť vidieť naživo v&nbsp;andrássyovskom kaštieli v&nbsp;Trebišove.“ Pavol nakupuje drahé kamene na&nbsp;kópie uhorských šperkov. Všetko musí byť dokonalé. „Aj keď často plačeme, keď to platíme,“ usmievajú sa členovia Fringie, ktorí do&nbsp;svojej vášne k&nbsp;histórii dávajú naozaj všetko. Už napríklad plánujú, ako k&nbsp;šperkom noseným na&nbsp;hlavách a&nbsp;čepcoch budú postupne pridávať ďalšie.

Fringia sa sústredí hlavne na&nbsp;rekonštrukciu života renesančných šľachtičien. História ich totiž často prehliada. Ba čo viac, odsudzuje ich za&nbsp;to, za&nbsp;čo by mužov nazývala superlatívmi. Napríklad za&nbsp;likvidáciu nepriateľov. „Muž, ktorý to robil, bol silný vládca. Ak zabil neposlušných podriadených, bol správny veliteľ. Ak sa tak však správala žena, označujeme ju za&nbsp;krutú, krvilačnú, bezcitnú,“ hovorí Pavol.

Uhorské šľachtičné v&nbsp;období renesancie si vybojovali takú slobodu, o&nbsp;akej mohli ich kolegyne zo západu len snívať. „Ženy hrali v&nbsp;uhorských dejinách oveľa väčšiu úlohu než v&nbsp;akýchkoľvek iných,“ potvrdzuje aj Terézia. „Mali politickú a&nbsp;hospodársku moc a&nbsp;značný spoločenský vplyv. Zúčastňovali sa na&nbsp;všetkých sférach spoločenského života. V&nbsp;časoch vojnových výprav manželov viac-menej samy spravovali panstvá. Podnikali a&nbsp;rozhodovali. Signovali dôležité dokumenty a&nbsp;ich podpis na&nbsp;listinách právo uznávalo. Boli rovnocennými partnermi svojich manželov. Napríklad aj funkciu oravskej županky zastávala žena. V&nbsp;neprítomnosti mužov teda spravovali túto krajinu ženy. A&nbsp;spravovali ju dobre.“ Nohavice nosili mnohé aj doslova. Cesty boli vtedy neisté a&nbsp;dámy mali často pod sukňami jazdecké nohavice.

Pri inscenovaní života šľachty na&nbsp;rôznych vystúpeniach sa členovia skupiny Fringia snažia, aby ich postavy čo najviac korešpondovali s&nbsp;realitou. Napríklad sa z&nbsp;historických prameňov vie, že Alžbeta Báthoryová mala tmavé vlasy a&nbsp;oči a&nbsp;Alžbeta Czoborová bola blondínka. No portréty mnohých dám z&nbsp;našej histórie sa nezachovali. „Niekedy vieme ich výzor odhadnúť podľa ostatných známejších rodinných príslušníkov. Napríklad portrét Magdalény Esterházyovej sa nezachoval, ale vieme, že všetci jej bratia boli tmavovlasí, tak pravdepodobne mala tmavé vlasy aj ona,“ hovorí Pavol. Niekedy ani zachovaný portrét nemusí zachytávať reálnu podobu konkrétnej osoby. Napríklad portrét Žofie Bosniakovej, aktuálne vystavený na&nbsp;Trenčianskom hrade, nebol maľovaný počas jej života, ale takmer storočie po&nbsp;jej smrti. „My však stále veríme, že mnohé portréty významných osobností našich dejín ešte len čakajú na&nbsp;znovuobjavenie. Môžu byť v&nbsp;ktoromkoľvek depozitári alebo u&nbsp;súkromného zberateľa. Raz za&nbsp;pár rokov sa nejaký skutočne nájde. Takže máme nádej, že zistíme výzor ďalších uhorských šľachtičien.“

Historické postavy a&nbsp;udalosti vo Fringii do&nbsp;hĺbky študujú. Vďaka dobovým archívnym dokumentom dokážu pomerne presne zrekonštruovať trebárs zásnuby Alžbety Báthoryovej. Pavol ju označuje za&nbsp;najväčší slovenský renesančný vývozný artikel. Na&nbsp;rozdiel od&nbsp;slávnych rodov Esterházyovcov, Thurzovcov, Bosniakovcov ju v&nbsp;zahraničí pozná úplne každý. „A&nbsp;potom môžem rozprávať o&nbsp;našej histórii ďalej: Alžbeta mala kamarátku, druhú Alžbetu, Czoborovú z&nbsp;Oravy, a&nbsp;ďalšiu, Magdalénu Zayovú z&nbsp;Liptovského Hrádku a&nbsp;Uhrovca. A&nbsp;potom prejdem na&nbsp;ďalšiu generáciu. Mária Széchyová, tá temperamentná žena, Muránska venuša, je pravnučkou Alžbety Báthoryovej. Známy je jej príbeh lásky k&nbsp;Františkovi Vesselényimu, manželovi Žofie Bosniakovej. Je úžasné objavovať tieto veľké renesančné príbehy.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/prehliadane-uhorske-slachticne-mali-slobodu-akej-mohli-ich-kolegyne-zapadu-len-snivat" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Pavol na&nbsp;každom predstavení zdôrazňuje, že na&nbsp;činy uhorských dám sa treba pozerať v&nbsp;kontexte doby. To neznamená, že obhajuje zločiny Alžbety Báthoryovej či Magdalény Zayovej, známej tým, že sa rada vydávala za&nbsp;starších bohatých mužov, ktorí si potom už dlho nepožili. Hovorí skôr o&nbsp;odlišnom metri na&nbsp;mužov a&nbsp;ženy toho obdobia. Aj o&nbsp;tom, že na&nbsp;mnohé ženy z&nbsp;našej histórie, ktoré našu krajinu hospodársky pozdvihli a&nbsp;rozvinuli, sa neprávom zabudlo. Vo Fringii ich chcú pre naše dejiny objaviť znova.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
 <div class="icon">
 &nbsp;
 </div>
 <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="c773175e-eb87-4ca3-9421-2d4be0e05561">
 &nbsp;
 
 Kastelán z Uhrovského hradu: Keď si priplatíte, môže tu aj strašiť
 </div>
 <div class="icons">
 &nbsp;
 &nbsp;
 &nbsp;
 </div>
 </div>
 
<div class="ddict_btn" style="top: 1933px; left: 492.958px;"><img src="chrome-extension://fcfpagpiibkilokeihmaggjgheaemgbi/logo/48.png"></div>

Prehliadané: Uhorské šľachtičné mali slobodu, o akej mohli ich kolegyne zo západu len snívať

Výber pre vás

Prehliadané: Uhorské šľachtičné mali slobodu, o akej mohli ich kolegyne zo západu len snívať

Súvisiace články

Legendárnym bratislavským Meteorom hrozí zošrotovanie. Podarí sa zachrániť aspoň jeden z nich?

Svetová vzácnosť: Kostolíky v Gemeri a Malohonte skrývajú nevídané poklady

Slovák v Antarktíde: Je to alarmujúce, ľadovce ustupujú za pár rokov o desiatky metrov

Nezlomný: Počas ruskej okupácie napísal v pivnici detskú knihu, toto je jeho návod na prežitie

4 domčeky za 4 týždne: Jedinečný spôsob, ako pomôcť ukrajinským utečencom

Výber pre vás