Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Je mrazivé januárové ráno, ale slnko pekne svieti a čakanie na linku, ktorá rozváža deti zo sabinovskej časti Telek do dvoch veľkých mestských škôl, nie je až také utrpenie. Hoci sme si privstali, rozospaté zívanie školákov, lúčenie s rodičmi a drkotanie zubami, kým nasadnú do autobusu, sme zmeškali. Telek je totiž ďalej, ako sme si mysleli. Sídlisko sa nachádza až kilometer od posledných obydlí. Sabinov tam vysťahoval miestnych Rómov z bytoviek v centre mesta. Do provizórnych bungalovov mierili postupne, od roku 2006.

Ani pred Základnou školou 17. novembra sme nemali šťastie na&nbsp;húfy drobcov a&nbsp;tínedžerov atakujúcich hlavný vchod, aby stihli výučbu. V&nbsp;čase našej návštevy im totiž riaditeľ Dušan Cuker udelil voľno pre problémy s&nbsp;vodou. Tému záškoláctva otvorí hneď, ako nás vpustí do&nbsp;areálu. „Máme 780 žiakov, no zanedbávanie dochádzky vážnejšie riešime len u&nbsp;jedného. Má viac ako dvesto neospravedlnených hodín. Nie preto, že by do&nbsp;školy nechcel chodiť, je šikovný, chodí si aj privyrábať. Ide skôr o&nbsp;neschopnosť rodičov uvedomiť si prínos štúdia. Nechápu, čo svojím konaním dieťaťu spôsobujú,“ krúti hlavou. Dušan Cuker riadi sabinovskú školu len rok. Predtým učil v&nbsp;neďalekých Jarovniciach a&nbsp;videl, ako to vyzerá, keď problém absencií na&nbsp;vyučovaní prerastie cez hlavu.

Zákon síce trestá, ale človek si vzdelanie nezačne vážiť preto, že mu hrozí väzenie. Natália Salanciová z&nbsp;komunitného centra v&nbsp;Sabinove hovorí, že aj teraz majú v&nbsp;base pár rodičov, ktorí sedia „za&nbsp;školu“. Majú osem detí, z&nbsp;nich päť je školopovinných. „V&nbsp;tejto rodine bola dlhodobo zanedbávaná školská dochádzka, plus sa k&nbsp;tomu pridal čierny odber elektriny. Keď sa to spojí...“ hovorí smutne. „Niekedy aj chcete pomôcť, ale je to ťažšie, ako by sa mohlo zdať. Pomáhať sa dá len vtedy, keď o&nbsp;to druhá strana stojí,“ dodá veselá hnedovláska, ktorá prešla do&nbsp;sociálnej práce v&nbsp;centre z&nbsp;oddelenia daní a&nbsp;poplatkov mestského úradu v&nbsp;roku 2015.

Basa je posledné riešenie. Predtým sa neospravedlnené hodiny pohadzujú z&nbsp;orgánu na&nbsp;orgán a&nbsp;každý sa snaží vrátiť dieťa čím skôr do&nbsp;systému. „Povinná školská dochádzka je povinná. Bodka. Keď je problém, podľa zákona musíme konať,“ vysvetľuje referentka oddelenia školstva na&nbsp;Mestskom úrade v&nbsp;Sabinove Eva Kovalíková. „Ak má dieťa nad pätnásť neospravedlnených hodín, príde nám hlásenie od&nbsp;školy. Sledujeme vývoj za&nbsp;každý mesiac. Potom podávame hlásenie úradu práce, sociálnych vecí a&nbsp;rodiny. Siahne sa na&nbsp;rodinné prídavky, ktoré začne namiesto rodiča dostávať mesto. Musíme dokazovať, že idú skutočne na&nbsp;dieťa. Ak to dospeje do&nbsp;štádia, že je vymeškaných hodín šesťdesiat, začneme priestupkové konanie,“ menuje referentka povinnosti mestskej administratívy.

Mesto sa všemožne snaží predísť tomu, aby muselo stíhať rodiča. Komunitní pracovníci obchádzajú rodiny. Prehovárajú im do&nbsp;duše: Blicovanie nie je zábava a&nbsp;škola je vážna vec. Pre budúcnosť detí aj pre slobodu rodičov. Keď to nezaberá, mestský úrad si rodičov predvolá. „Ak sa dostavia, vysvetlíme im, čoho sa dopustili, čo hovorí zákon, a&nbsp;odporučíme im, aby ich potomkovia chodili do&nbsp;školy načas, aby nevymeškávali hodiny. Zisťujeme tak­isto, kde je problém,“ hovorí Eva Kovalíková.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
 <div class="icon">
 &nbsp;
 </div>
 <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="b33eb0de-8b3a-4e9c-8c58-ffdf331348a0">
 &nbsp;
 
 Keď je sociálka na strane otca: Kontrola známeho prípadu našla KOPEC CHÝB a trest úradníkom?
 </div>
 <div class="icons">
 &nbsp;
 &nbsp;
 &nbsp;
 </div>
 </div>

Niekedy deti zaspia alebo zostanú s&nbsp;menšími súrodencami doma. „Prípadne sa vyhovárajú na&nbsp;učiteľku, že na&nbsp;ne kričí. Keď sa rozprávame dlhšie, zistíme, že to celkom nie je pravda,“ pokračuje referentka. Inokedy povedia, že ich syn či dcéra nemá prezuvky, topánky. Terénny pracovník vie, kedy ide o&nbsp;výhovorku, lebo dieťa videl pobehovať veselo v&nbsp;okolí, alebo pozná pomery, ktoré rodinu skutočne trápia. Keď sa spovedanie rodičov skončí, pošlú rodičom rozhodnutie o&nbsp;priestupku. Dočítajú sa v&nbsp;ňom o&nbsp;pokute, ktorá môže byť až do&nbsp;výšky 331,50 eura, plus šestnásť eur na&nbsp;trovy konania. „Máme to odstupňované podľa počtu vymeškaných hodín, aby ich to príliš nezaťažilo. Ide o&nbsp;ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia a&nbsp;ich príjem nie je vysoký. Od&nbsp;61 do&nbsp;70 hodín je pokuta päť eur a&nbsp;tak postupne, do&nbsp;100 hodín,“ vraví Kovalíková.

Pohrozenie políciou zaúčinkovalo aj na&nbsp;pani Alenu. Stretli sme ju na&nbsp;Teleku s&nbsp;malým vnukom. Mal byť v&nbsp;škole, ale je jedným z&nbsp;tých, ktorým sa ušlo riaditeľské voľno. Tak sa sánkuje na&nbsp;kúsku snehu, ktorý sa rýchlo topí. Keď sme sa opýtali jeho mamy, ako nabehli deti po&nbsp;kovidovej prestávke na&nbsp;prezenčnú výučbu, pozvala nás dovnútra. Jedna izbička s&nbsp;veľkou posteľou, malá chodba, druhá izba, ktorá slúži ako kuchyňa. Babka Alena vraví, že tu žije desať detí. „Do&nbsp;školy chodia. Len starší je doma. Jeden chodí do&nbsp;špeciálnej, ten je ešte tam. Menšia chodí do&nbsp;škôlky, o&nbsp;rok pôjde do&nbsp;školy,“ hovorí. Alenina dcéra sa tiež volá Alena. Má päť detí, najmladšie, dcérka, sa narodilo pred pár týždňami. Ďalšie sú jej brata. „Mladí“ ešte problém neospravedlnených hodín neriešili, nesedeli ani v&nbsp;riaditeľskej kancelárii, ani na&nbsp;mestskom úrade. Babka Alena však spomína na&nbsp;dcérin výstrelok: „Bola v&nbsp;poslednom ročníku, zaľúbila sa, frajera si našla, nechodila do&nbsp;školy. Raz mala priestupok, zaplatili sme. Viac už nie. Museli sme si dávať pozor.“

Sto vymeškaných hodín predstavuje na&nbsp;ceste za&nbsp;mreže veľký míľnik. Je to moment, keď sa do&nbsp;„veci“ vloží polícia. „Vtedy sa rodičia zľaknú a&nbsp;povedia, že radšej uhradia pokutu. My sa im snažíme vysvetliť, že to už nie je možné,“ opisuje Eva Kovalíková. Ústupky sa po&nbsp;prekročení limitu robiť nedajú. Začiatok trestného stíhania policajti oznámia mestu, no o&nbsp;tom, ako sa prípad vyvíja ďalej a&nbsp;ako sa skončí, už úradníkov neinformujú. Najčastejšie sankcie sa začínajú alternatívnymi trestmi, ak sa však situácia opakuje, môžu rodičia skončiť za&nbsp;mrežami. Sabinovská väznica stojí na&nbsp;konci námestia. Aktuálne je v&nbsp;nej päť ľudí odsúdených „za&nbsp;školu“.

O&nbsp;záškoláctve hovorí zákon ako o&nbsp;„ohrozovaní mravnej výchovy mládeže“. Podľa štatistík ministerstva spravodlivosti je to tretí najčastejší trestný čin. Za&nbsp;roky 2018 a&nbsp;2019 zaň odsúdili okolo dvetisíc ľudí. Kovidový rok 2020 ho odsunul na&nbsp;piate miesto a&nbsp;keď­že deti sa učili z&nbsp;domu, počet rodičov, ktorých súdy potrestali, klesol na&nbsp;1&nbsp;618. Maximálna sankcia je päť rokov, minimálna dva. Všetci, ktorí sa v&nbsp;Sabinove snažia zraziť počty neospravedlnených hodín na&nbsp;minimum, sa obávajú, ako bude po&nbsp;kovide. Vystrelia čísla zase nahor?

V&nbsp;Sabinove sme práve preto, že za&nbsp;posledné desaťročie sa mestu darilo katastrofálne štatistiky okresať. Problému sa začali riadne venovať a&nbsp;vybudovali na&nbsp;pohľad nepriestrelný systém spolupráce medzi sociálnymi pracovníkmi z&nbsp;komunitného centra a&nbsp;školami. Za&nbsp;desať rokov klesol počet záškolákov na&nbsp;polovicu a&nbsp;úbytok neospravedlnených hodín je ešte výraznejší. V&nbsp;školskom roku 2010/2011 evidovali u&nbsp;malých Sabinovčanov 8&nbsp;423 neospravedlnených hodín.

Štatistiky však vybuchli u&nbsp;tých, ktoré odišli s&nbsp;rodinami do&nbsp;Anglicka. Rodičia ratolesti zabudli odhlásiť zo slovenskej školy, hoci ich do&nbsp;novej za&nbsp;Lamanšským prielivom prihlásili. Mestu teda u&nbsp;emigrantov svietilo 16&nbsp;918 neospravedlnených hodín. O&nbsp;rok neskôr ich „anglickí“ Sabinovčania mali už „len“ 3&nbsp;487. Eva Kovalíková vraví, že sa to podarilo vďaka sociálnym terénnym pracovníkom. Rodičom, ktorí odišli za&nbsp;prácou, pomohli vybaviť potvrdenia už pred odchodom. Vlaňajší školský rok sa síce učilo len striedavo, ale 53 deťom aj tak narátali 3&nbsp;910 neospravedlnených hodín. Zaujímavé je, že polovica z&nbsp;nich je na&nbsp;prvom a&nbsp;polovica na&nbsp;druhom stupni základnej školy. „Najviac sa to týka žiakov šiestej a&nbsp;siedmej triedy, ktorí prepadnú. Majú teda už 15-16 rokov. Problém vidieť aj v&nbsp;prvom a&nbsp;nultom ročníku, keď rodičia akoby ešte neboli nastavení, že ich potomok musí navštevovať školu,“ objasňuje referentka odboru školstva, čo sa skrýva za&nbsp;číslami.

Systém boja proti záškoláctvu „šliape najjednoduchšími chodníčkami“. Keď od&nbsp;triedneho učiteľa dostane vedenie školy echo, že žiak alebo žiačka neprišli na&nbsp;vyučovanie, volajú síce rodičom, no hlavne alarmujú komunitné centrum. Všetko však padá na&nbsp;nich. Natália Salanciová vraví, že jej kolega Kristián, ktorý nás sprevádzal Telekom, bol aj dnes ráno odprevádzať deti z&nbsp;niektorých oblastí na&nbsp;vyučovanie.

Dušan Cuker tvrdí, že rodič je podľa školského zákona priveľký pán. „V&nbsp;Jarovniciach sa ukazuje, ako je štát nastavený na&nbsp;riešenie záškoláctva. Všetci si splnia, čo majú, ba aj niečo navyše, ale samotný problém zostáva. Áno, skončí sa to na&nbsp;súdoch aj v&nbsp;base, ale efekt nie je žiadny,“ hovorí riaditeľ základky, ktorý dlhé roky učil práve v&nbsp;tejto osade. Situácia je tam horšia ako v&nbsp;Sabinove. „Narazíte na&nbsp;to, že nie sú terénni pracovníci alebo asistenti učiteľov. Nemôžete ich zaplatiť. Navyše, ak sme aj dosiahli, že deti chodia do&nbsp;školy a&nbsp;sedia tam, tak nedokážeme ovplyvniť, aby sa učili aj doma. Podarilo sa, že aj v&nbsp;Jarovniciach deti pokračujú na&nbsp;učňovskú školu, končia aj obchodné stredné školy, len pre nich nemáme prácu. Vzdelanie pre nich jednoducho nie je hodnota. To ide z&nbsp;generácie na&nbsp;generáciu. Systém by v&nbsp;štáte fungoval vtedy, keby sme vzdelávali, ale zároveň by sme vytvárali pracovné príležitosti. Nie tak, ako sa to deje teraz. Preženiem, aby som ukázal ten paradox: V&nbsp;Jarovniciach máme na&nbsp;štvorcový meter asi najviac čalúnnikov v&nbsp;strednej Európe. Snaha učiteľov, rodičov, tímu, špeciálnych pedagógov sa končí tým, že sa nevedia zamestnať. Vracajú sa späť teda do&nbsp;prostredia, kde pracovať nemá zmysel.“

Na&nbsp;Základnej škole Komenského sa pri našej návšteve učilo. Voda im tiekla a&nbsp;dala sa piť. Riaditeľ Peter Haas nás previedol chodbami i&nbsp;učebňami svojho kráľovstva. Pochválil sa renováciou, farebnou oddychovou zónou, detskými výkresmi aj tým, ako sa venujú žiakom. V&nbsp;oranžovej škole učil ešte v&nbsp;80. rokoch prvostupniarov a&nbsp;v&nbsp;meste ho poznajú aj ako skvelého saxofonistu. V&nbsp;90. rokoch cez program Erasmus pochodil Francúzsko, Dánsko, Belgicko či Anglicko, kam odišli za&nbsp;prácou niektoré sabinovské rodiny. Každý systém bol iný, no ak sa žena rozviedla a&nbsp;ostala sama s&nbsp;deťmi, štát ju nikde nenechal padnúť na&nbsp;dno. Podmienky na&nbsp;vzdelávanie boli neporovnateľne lepšie než u&nbsp;nás.

„Šiesty rok som riaditeľom a&nbsp;hneď od&nbsp;začiatku som prestal tolerovať neskoré príchody. Niektorí rodičia protestovali, čo je to za&nbsp;novú drezúru,“ spomína. Inklúziu bol študovať až v&nbsp;Leicestri a&nbsp;neskôr tam poslal odkukávať dobré tipy, ako začleniť všetkých, aj učiteľov. „Boli tam desiatky národností, ktoré v&nbsp;škole museli spolu fungovať. Otvorili bránu od&nbsp;7.30 do&nbsp;8.00. Potom ju strážna služba zatvorila. Zamestnávateľovi alebo mestu dali vedieť, že žiak nie je v&nbsp;škole. Za&nbsp;ten deň nemal rodič v&nbsp;práci zaplatené. To je disciplína. Nemohli si dovoliť neposlať ratolesť na&nbsp;vyučovanie bez toho, aby ho ospravedlnili.“

Školská dochádzka je podľa Petra Haasa alfa a&nbsp;omega vzdelávania, preto kladú dôraz, aby sa problém podchytil hneď. „Keď deti nechodia do&nbsp;školy, to je koniec. Môžem im posielať domov pracovné listy, komunikovať cez aplikácie, ale to nie je cesta. Mám tiež rómskych asistentov učiteľov. Je dobré, ak sa poznajú s&nbsp;komunitou. Poznajú ich zvyky, povahu rodičov,“ vraví. Dnes je všetko na&nbsp;digitálny čip. Pípne, viete, či je žiak v&nbsp;škole alebo nie. Asistenti chodia ráno ešte po&nbsp;triedach a&nbsp;fyzicky kontrolujú prítomnosť. Ak nemá avízo od&nbsp;rodiča alebo triedneho učiteľa, že dieťa nepríde, volá komunitné centrum. Terénny pracovník ide do&nbsp;domovov zistiť, čo je vo veci.

„Aj keď sa dochádzka zlepšila, nemôžeme si povedať, že už to je dobré. Vždy sa s&nbsp;rodinami pracuje,“ hovorí Eva Kovalíková. Peter Haas polovážne žartuje, že skvelým riešením by bol zákon, ktorý by určil, koľko hodín musí stráviť rodič s&nbsp;deťmi. Plnohodnotne vyplnený čas rodičov s&nbsp;nimi sa nedá ničím nahradiť. Je jedno, či je reč o&nbsp;deckách z&nbsp;chatrče alebo potomkoch bohatých podnikateľov z&nbsp;viliek hlavného mesta.

Rodičia pozor! Ak TOTO zanedbáte, tvrdo za to zaplatíte: Príbeh o probléme, ktorý sa prehlbuje

Výber pre vás

Rodičia pozor! Ak TOTO zanedbáte, tvrdo za to zaplatíte: Príbeh o probléme, ktorý sa prehlbuje

Súvisiace články

Veľké sťahovanie? Úrad vlády podpísal veľkú zmluvu na prenájom za skoro 9 miliónov eur

Cicuška123 píše prezidentke a žiada o milosť pre druha: Zaujímavé príbehy z listárne v paláci

ROZHOVOR s trochu inou farárkou: Má tetovanie, študovala zen budhizmus a zviedol ju majster Hus

Po štúdiu v zahraničí skončila u smerákov: Pozrite, čo robí dcéra obľúbenej herečky

REPORTÁŽ Čaputová je v paláci pod návalom milostí: Gašparovič povedal nie, ona áno

Výber pre vás