<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Ako vnímate doterajšiu volebnú kampaň k eurovoľbám?

Strávil som posledné dva týždne diskusiami s&nbsp;voličmi po Slovenku práve na tému rôznych aktuálnych spoločenských a&nbsp;politických otázok. Prvé pozorovanie je, že v&nbsp;porovnaní s&nbsp;inými typmi volieb je okolo ciest podstatne menej billboardov politických strán, ktoré upozorňujú na blížiace sa voľby do EP. Samozrejme to samo o&nbsp;sebe ešte nie je negatívna správa, keďže kampane sa čoraz viac presúvajú do online priestoru a&nbsp;na sociálne siete.

Myslíte, že sa politické strany svojej ponuke programu a spropagovaniu kandidátov dosť venujú? Je aktivita v kampani&nbsp;porovnateľná s niektorými inými voľbami, ktoré sme mali na Slovensku za ostatné dva roky?

Strany vynakladajú na eurovoľby podstatne menej finančných prostriedkov ako na iné typy volieb a&nbsp;viaceré z&nbsp;nich berú eurovoľby len ako povinnú jazdu, pričom si ale uvedomujú, že predsa len sa jedná o&nbsp;národné voľby relatívne blízko pred parlamentnými voľbami a&nbsp;že výsledky sa budú interpretovať aj v&nbsp;zmysle sily (úspechu) alebo neúspechu jednotlivých strán a&nbsp;preto budú mať aj výraznú symbolickú rovinu vo vzťahu k&nbsp;voličom. Zároveň voliči týmito voľbami veľmi nežijú a&nbsp;vo svojich komentároch poukazujú na nedostatočnú znalosť a&nbsp;informačnú nedostatočnosť, čo sa týka poslancov európskeho parlamentu a&nbsp;ich práce.

Ktorými témami podľa vás môžu voličov kandidáti a strany zaujať?

To závisí od toho, aký postoj má daná strana k&nbsp;EÚ. Z&nbsp;môjho pohľadu sú tu dve jednoznačnejšie vymedzené strany vo vzťahu k&nbsp;EÚ, ktoré dokážu na základe svojho postoja aj mobilizovať k&nbsp;voľbám. Na jeden strane je to koalícia strán PS+SPOLU s&nbsp;jasne pro-európskou agendou a&nbsp;optimistickým postojom k&nbsp;budúcnosti EÚ a&nbsp;na druhej strane ĽS Naše Slovensko naopak s&nbsp;proti-európskou agendou, ktorá by podľa čelných predstaviteľov strany mala viesť až k&nbsp;vystúpeniu z EÚ. Aj v&nbsp;prieskumoch sa ukazuje, že práve tieto dve strany majú najviac mobilizovaných voličov a&nbsp;to aj preto, že im v&nbsp;ich postoji akoby nikto nekonkuroval.

Ostatné strany sa viac menej pohybujú v&nbsp;pozícii kritikov aktuálnej pozície Slovenska v&nbsp;EÚ so snahou prinavrátiť národným štátom niektoré kompetencie, ktoré dnes vykonáva EÚ, alebo minimálne s&nbsp;tým, že by sa do Bruselu už nemali odovzdávať žiadne iné kompetencie. Keďže táto pozícia však nie je v&nbsp;ničom unikátna a&nbsp;zastáva ju viacero relevantných strán, majú tieto strany aj problém mobilizovať na tejto téme svojich voličov. Preto by si tieto strany skôr mali hľadať konkrétne témy, na ktorých by sa vymedzili.

Bude podľa vašich prieskumov vyššia účasť ako vo voľbách 2014? Vtedy bola naša účasť 13 percent najhoršia spomedzi celej EÚ...

Na základe našich doterajších meraní odhadujem účasť v&nbsp;intervale 15%-18%, takže pravdepodobne mierne vyššia ako naposledy, ale šanca na negatívne prvé miesto za najnižšiu účasť v&nbsp;krajinách EÚ je vysoká.

Čím to je, že Slovákov v minulosti európske voľby nezaujímali?

Toto môžeme vnímať aj v&nbsp;širšej súvislosti krajín V4. V&nbsp;roku 2014 patrili tieto krajiny ku krajinám s&nbsp;podpriemernou účasťou a&nbsp;vo všeobecnosti žiadna krajina, ktorá vstupovala do EÚ po roku 2004 nedosiahla v&nbsp;posledných voľbách 2014 na priemernú účasť v EÚ, ktorá bola na úrovni necelých 43%. Pritom vysvetlenie, že čím kritickejší a&nbsp;odmietajúcejší pohľad na EÚ, tým nižšia účasť neplatí. Pravdepodobne to bude kombinácia viacerých vecí: významná časť obyvateľov Slovenska stále nepociťuje spoločnú európsku identitu, vníma rozdiely&nbsp;medzi pôvodnými a&nbsp;novými členmi napr. pokiaľ ide o&nbsp;sociálnu politiku a&nbsp;jej dôsledky, odmeňovanie, alebo tak často spomínanú dvojitú kvalitu potravín.

Okrem pozitívnych efektov spoločnej meny, euro často krát berú na zodpovednosť za rast cien a pod. A v neposlednom rade si myslia, že 13, resp. 14 poslancov zo Slovenska po Brexite, nijakým spôsobom nemôže ovplyvniť dianie a rozhodovanie v štruktúrach EP. Zvolení europoslanci sa im po zvolení do EP v podstate stratia z očí a vedia len veľmi málo alebo nič o ich práci v EP. Toto sú potom faktory, ktoré pôsobia demobilizačne a nepodporujú presvedčenie ľudí o dôležitosti účasti vo voľbách do EP.

Prečo hovorí Kotleba a ĽSNS, že sú eurovoľby pre nich dôležité? Čo tým sleduje?

Sú dôležité práve z&nbsp;hľadiska výsledku volieb. Mám na mysli to, že ak by strana tieto voľby vyhrala, tak napriek nízkej účasti by takýto výsledok mal pre stranu a&nbsp;jej voličov vysokú symbolickú hodnotu a&nbsp;niekoľko mesiacov pred voľbami by ju určite využili v&nbsp;predvolebnej kampani pred parlamentnými voľbami.

Myslíte, že oni dokážu zmobilizovať svojich podporovateľov najúspešnejšie spomedzi iných parlamentných strán?

Na tú mieru mobilizovateľnosti som už odpovedal vyššie. Dokážu to šikovne, lepšie ako iné strany. Dokonca medzi voličmi, ktorí deklarujú, že sa chcú na 100 % zúčastniť eurovolieb je pozícia ĽS NS najlepšia, čiže v elektoráte ĽS NS je najviac takých voličov, ktorí deklarujú, že pôjdu na 100 % voliť.

Slovensko strašiak eurovolieb? Sociológ hovorí o dvoch hrozbách

Výber pre vás

Slovensko strašiak eurovolieb? Sociológ hovorí o dvoch hrozbách

Súvisiace články

MÍNUS 7 DNÍ: Eurovoľby bez „vymetača barov“, farmári pohnojili a dvaja kohúti Kiska a Fico

Europoslankyňa Záborská dala nazrieť do svojho bruselského bytu. Všimli ste si ten detail?

Európa sa zmení, tvrdí nemecký analytik. Čoho sa obáva?

Bruselské bývanie žralo Beňovej nervy: Vytopili ma, dva týždne som mala rozostavané lavóry

Výber pre vás