Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Tá voda na prvýkrát zvlášť dobre nechutí. Ani na druhý či tretí. Je slaná, horká, plná sírovodíka, ktorého intenzívna aróma sa šíri do okolia. Zrejme preto sa jej zvery oblúkom vyhýbajú a chlapci z neďalekej dedinky Horňa, ktorí si hovoria bekeňare, ju využívajú na tradičný krst. Každý „mladý“ musí ochutnať. Riadny dúšok. Kto nezvládne zaváraninovú sedemdecovku, nepatrí medzi nich. Samozrejme, prípadné „prehánky“ sú potom predmetom ohromnej zábavy. Možno práve vďaka podobným rituálom objavili starí obyvatelia Tibavského panstva pred sedemsto rokmi blahodarné účinky tunajších minerálnych vôd na tráviace ústrojenstvo. Postupne lekári zisťovali, že tento páchnuci tekutý unikát funguje na množstvo ďalších neduhov a dobrá povesť sa rýchlo šírila ďaleko za hranice chotára.

„Pravidelne som sem chodie­val, keď som mal problémy so žalúdočnými vredmi,“ hovorí nám Gabriel, stavebný projektant z&nbsp;Jasenova, s&nbsp;ktorým sa dáme do&nbsp;reči pri hlavnom prameni, poslednom funkčnom pozostatku bývalých Sobraneckých kúpeľov. „Kamarátom a&nbsp;susedom som vozil plné bandasky, aby si kurírovali zranenia či zlomeniny. Známy si zas touto vodou vyliečil psoriázu. Čo viem, má lepšie zloženie ako v&nbsp;Dudinciach, možno i&nbsp;Piešťanoch.“ Zo súčasného stavu je mu smutno. „Pred vyše desaťročím môj kolega robil štúdiu na&nbsp;obnovu celého komplexu, ale odvtedy sa nedialo nič. Na&nbsp;Slovensku to máme tak. Plno minerálnych vôd len tak tečie do&nbsp;zeme.“

Okolie Sobraniec si rýchlo zamilujete. Nádherná príroda, vysoké kopce, na&nbsp;skok je Zemplínska šírava či Morské oko, rozsiahly lesopark rovno za&nbsp;mestom, reštaurácia utopená v&nbsp;náručí bohatých lesov s&nbsp;menu za&nbsp;4,50 eura, bezproblémové parkovanie a&nbsp;k&nbsp;tomu superzdravá minerálka. Dokonca ani medvede tu vraj nemajú. Vlastne majú. Jedného, drevené­‑ ho. Osadili ho lesníci v&nbsp;rámci náučného chodníka v&nbsp;kúpeľnom areáli. Treba povedať, že tu urobili kus dobrej roboty. Na&nbsp;rozdiel od&nbsp;niekdajších radných. Tí pred takmer dvadsiatimi rokmi odštartovali úpadok, z&nbsp;ktorého sa miestni dodnes nevedia spamätať. Ale o&nbsp;tom potom.

Na&nbsp;spevnenej ploche sa striedajú autá z&nbsp;celého regiónu, míňajú nás výletníci s&nbsp;bandaskami i&nbsp;muž o&nbsp;barlách s&nbsp;čerstvou jazvou na&nbsp;nohe. Absolvoval výmenu kolenného kĺbu a&nbsp;doktor ho poslal rovno sem. S&nbsp;tým, že po&nbsp;kúpeli sa mu bude rana lepšie hojiť. Po&nbsp;ňom prístrešok s&nbsp;gumovou hadičkou, z&nbsp;ktorej padá výdatný prúd do&nbsp;kamennej vane obsadí manželský pár z&nbsp;Vinného. Chodia sem už vyše tridsať rokov. „Tam som mal izbu,“ ukáže starší muž na&nbsp;okno zdevastovanej budovy. Liečbu v&nbsp;Sobranciach absolvoval trikrát. „Rád som sem chodil. Skvelý personál, lesy, čerstvý vzduch, pekné prostredie, pokoj. Pri jednom prameni sme pili, pri druhom - očnom sme sa denne umývali. Všetko dokopy liečilo telo i&nbsp;dušu.“ Odkedy zariadenie zavreli, vozia si tekutý zázrak domov a&nbsp;lejú ho do&nbsp;vírivky. „Po&nbsp;takej procedúre akoby sa organizmus uvoľnil, odľahčil,“ vysvetlí jeho manželka.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/sobranecke-kupele-byvali-plne-zivota-noblesy-ich-slavu-odniesol-cas-slovenski-podnikatelia/2" target="_blank" rel="noopener">Rozhovor s posledným primárom Sobraneckých kúpeľov ►►►</a>

Návštevníci sa menia každým okamihom, niektorí zaspomínajú na&nbsp;život, ktorý tu niekedy pulzoval, iných hnevá, že pýcha Sobraniec takto chátra. Muž v&nbsp;stredných rokoch sa smutne zahľadí na&nbsp;vodou vytvorený jarok pokrytý usadeninou: „Toľkým pomáhala a&nbsp;teraz bez úžitku končí v&nbsp;poli...“

Prechádzka lesoparkom pôsobí osviežujúco i&nbsp;deprimujúco. Na&nbsp;jednej strane zdevastované a&nbsp;rozkradnuté kúpeľné stavby, na&nbsp;strane druhej pestrá zeleň, záhony kvetov, novovysadené stromčeky, upravené chodníky, nedávno osadené lavičky i&nbsp;udržiavaná Kaplnka svätého Petra a&nbsp;Pavla z&nbsp;90. rokov. Len komárov, ktoré sa roja pri vodných zdrojoch a&nbsp;mokradi by mohlo byť menej. Aj keď v&nbsp;minulosti boli zrejme ich útoky ešte intenzívnejšie. Veď tu mali niekoľko močiarov. Žili v&nbsp;nich raky, na&nbsp;ktorých si svojho času zakladal gróf Sztáray. Jeho nóbl návštevy totiž polievku z&nbsp;kôrovcov milovali.

„Preto pod prísnym trestom zakázal pospolitému ľudu ich lov,“ hovorí stredoškolská učiteľka a&nbsp;historička Denisa Viňanská, ktorá nám s&nbsp;kolegyňou z&nbsp;občianskeho združenia Villa Szobránc, kultúrnou pracovníčkou Paulou Zoľákovou robí sprievodkyňu areálom. V&nbsp;rozhovore sa vraciame do&nbsp;dávnych čias, keď sa tu robili ľudové tancovačky, panské bály, armáda záhradníkov a&nbsp;dievčat v&nbsp;krojoch sa starala o&nbsp;štyridsaťhektárový park anglického typu, vyhrávala domáca kapela i&nbsp;orchester z&nbsp;Užhorodu. Kúpele boli vtedy ako mestečko, s&nbsp;vlastnou poštou, lekárňou, trhom i&nbsp;žandárskou stanicou.

Na&nbsp;samom začiatku, ešte v&nbsp;14. storočí, stál podľa dobových prameňov mníšsky rád, ktorého rehoľníci liečili pospolitý ľud. Účinky tunajšej vody boli také výnimočné, že lákali obyvateľov zo širokého okolia. Chudobní si kopali jamy, minerálku v&nbsp;nich zohriali rozžeravenými kameňmi a&nbsp;kúpali sa i&nbsp;niekoľko hodín. Bohatší si nosili drevené vane.

Až o&nbsp;štyristo rokov neskôr dal Imrich Sztáray vybudovať prvý liečebný dom a&nbsp;neskôr komplex budov. „Liečivá voda sa vozila na&nbsp;vozoch do&nbsp;Užhorodu a&nbsp;odtiaľ železnicou do&nbsp;celej monarchie,“ opisuje historické fakty Denisa. „Kultúrny a&nbsp;spoločenský život Sobraniec sa odvtedy sústredil sem. Dokonca panstvo v&nbsp;roku 1905 zorganizovalo prvý tenisový turnaj, čo bola v&nbsp;tej dobe nevídaná udalosť.“

Postupne do&nbsp;Sobraniec prichádzali vedátori, aby zloženie a&nbsp;účinky tunajších vôd skúmali. Profesor Heinrich Johann von Crantz vyzdvihol výborné pôsobenie na&nbsp;tráviacu sústavu a&nbsp;odporúčal ich tiež ako kúpeľ pri dne či ochrnutí. Ďalší pridali priaznivý efekt pri liečbe kŕčov, reumy, kožných chorôb, poúrazových stavov.

Keď sa zastavíme pri betónových zvyškoch vonkajšieho bazéna, prirodzene sa dostávame k&nbsp;téme prvej svetovej vojny. Z&nbsp;kúpeľov sa vtedy stal armádny lazaret a&nbsp;nádrž slúžila ako súčasť rehabilitácie vojakov. Mimochodom, ošetrovateľskú činnosť riadila Irma Sztárayová, známa ako posledná dvorná dáma Alžbety Bavorskej - Sissi.

O&nbsp;pár metrov ďalej je očný prameň, ktorý pomáha pri zápaloch. „Podľa legendy funguje, len ak handričku, ktorou si pretierate oči, zavesíte na&nbsp;niektorý z&nbsp;okolitých porastov,“ upozorní nás Paula Zoľáková. Krík, na&nbsp;ktorom povieva viacero textílií, dokazuje, že ľudia rituál zachovávajú dodnes.

Vojna dala kúpeľom riadnu ranu, no počas prvej ČSR ich čiastočne obnovili a&nbsp;do&nbsp;liečebného centra sa vrátil život. Druhá svetová však noblesu definitívne pochovala. V&nbsp;štyridsiatom štvrtom sa tu totiž opevnili Nemci, ktorých sovietska armáda rozstrieľala spolu s&nbsp;budovami. Zvyšok dorazili miestni, stavebný materiál rozkradli na&nbsp;svoje obydlia. V&nbsp;relatívne dobrom stave zostala len Varádyho vila z&nbsp;19. storočia. Prežila obe vojny, socializmus i&nbsp;kapitalizmus slovenského typu. Hoci s&nbsp;mnohými odreninami.

Nie tak zvyšok areálu. Na&nbsp;socialistické stavby, pri ktorých by síce srdce historika horko zaplakalo, no za&nbsp;blahých budovateľských čias boli funkčné, je dnes žalostný pohľad. Niektoré sú zrelé iba na&nbsp;zbúranie, iné stoja nedotknuté či nedostavané desiatky rokov. Novodobí podnikatelia nemienili investovať, ich cieľom bolo lacno nadobudnutý majetok speňažiť. A&nbsp;Sobrančania mohli len škrípať zubami. No napriek všetkému sem stále chodia v&nbsp;hojnom počte. Po vodu, na&nbsp;prechádzky, pikniky, za&nbsp;športom i&nbsp;občasnou kultúrou. Je to ich srdcová záležitosť. „Neverím, že tu nájdete človeka, ktorému by to bolo jedno, ktorý by si neprial obnovu kúpeľov,“ zhodnú sa dievčatá z&nbsp;Villy Szobránc. „Aj keď sľuby dávno berú s&nbsp;rezervou, ak by sa to niekomu podarilo, takmer isto by sa v&nbsp;budúcnosti s&nbsp;predvolebnou kampaňou nemusel obťažovať. Automaticky by vyhral.“

„Naše kúpele mali pre mňa neopakovateľné čaro,“ hovorí nám bývalý primátor Sobraniec Pavol Džurina. „Možno aj preto, že som ich s&nbsp;rodičmi navštevoval ako dieťa. Stále sa tam niečo dialo. Bály, koncerty, rôzne podujatia. Hoci oficiálne nemali kúpeľný status a&nbsp;platil tam štandardný nemocničný režim, záujem o&nbsp;pobyt bol do&nbsp;poslednej chvíle obrovský. Na&nbsp;umiestnenie sa čakalo mesiace. Poisťovne k&nbsp;nám ochotne posielali klientov, lebo sa vracali vyliečení a&nbsp;nevyžadovali si ďalšie náklady. Dokonca ani tí, ktorým vo vychýrených kúpeľných strediskách nedokázali pomôcť.“

Porevolučná katastrofa ani jemu nedávala spávať, možnosti však boli obmedzené. Zásadná „chyba“ sa stala v&nbsp;roku 2002, keď areál prešiel z&nbsp;Fondu národného majetku do&nbsp;náruče mesta. Vtedajší zástupcovia ľudu nelenili a&nbsp;ako nefinančný vklad ho posunuli akciovej spoločnosti, ktorá neponúkala prakticky nič. „Prišli so ‚štúdiou‘ nakreslenou na jednom papieri a kopou sľubov. Napriek tomu im to poslanci odklepli. Proti sme boli len traja.“

Ako sa dalo čakať, akciovka išla o&nbsp;pár mesiacov do&nbsp;zániku, kúpele ukončili činnosť a&nbsp;celý majetok získala v&nbsp;konkurze ďalšia obchodná spoločnosť. Či to bol prapôvodný úmysel, dnes ťažko povedať, no ani oni sa nedočkali očakávaného benefitu. Medzi členmi konzorcia nastali spory a&nbsp;roky sa súdili o&nbsp;vlastnícke práva. Popri tom sa kolos snažili predať. „O&nbsp;záujemcov nebola núdza,“ vraví Pavol Džurina. „Pre prebiehajúci súdny spor však všetci odstúpili. Mali sme tu aj Ukrajinca, ktorý podnikal v&nbsp;kúpeľníctve na&nbsp;Kryme. Ten bol ochotný predať svoje zariadenia a&nbsp;plne sa sústrediť na&nbsp;Sobrance. Pamätám si jeho slová, keď pri hlavnom prameni čítal zloženie vody: Len blázni niečo také nevyužijú.“ Vtedy ešte nevedel, že do&nbsp;majetku kúpeľov patria iba zastavané pozemky, všetky ostatné sú vo vlastníctve štátu a&nbsp;správe Lesov SR. Aby toho nebolo málo, vypršala aj platnosť štatútu liečivých prameňov, ktorého obnova by trvala roky. Tým ďalšia šanca na&nbsp;znovuzrodenie padla.

Po&nbsp;ukončení súdov sa vlani na kúpu&nbsp;zhruba za trištvrte milióna odhodlal Košický samosprávny kraj. Čaká ich však beh na&nbsp;dlhé trate a&nbsp;optimistické vízie sa zatiaľ pohybujú skôr v&nbsp;rovine teórií. V&nbsp;prvej fáze plánujú rozbehnúť procesy spojené so získaním štatútu kúpeľného mesta pre sobranské liečebné zariadenie. „Po&nbsp;kompletnom zdokumentovaní stavu budov a&nbsp;inžinierskych sietí, ktoré chceme dokončiť na&nbsp;jeseň 2022, dáme vypracovať prostredníctvom verejnej súťaže koncepciu rozvoja a&nbsp;biznisplán. Potom aj architektonickú súťaž,“ reaguje KSK na&nbsp;naše otázky. „Z titulu zákonných postupov sa nedá predpokladať, aké dlhé bude trvanie súťaže, ale ambícia je mať tender uzavretý do konca roka 2024. Otvorenie na prevádzku bude závisieť od dĺžky stavebných prác - či pôjde o rekonštrukcie, asanácie, alebo novostavby.“ Predpokladajú, že by sa tak malo stať v&nbsp;roku 2027.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/sobranecke-kupele-byvali-plne-zivota-noblesy-ich-slavu-odniesol-cas-slovenski-podnikatelia" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Popri tom chce mesto v tesnom susedstve kúpeľného areálu vytvoriť relaxačnú oddychovú zónu . „Určite by mala zmysel, aj keby obnova kúpeľov stagnovala,“ myslí si občianska aktivistka Denisa Viňanská. „Emócie v ľuďoch stále prežívajú, keď sem prídu a vidia tú skazu, akoby sa im otvárali staré rany. Myslím, že aj menší zámer, návrat kultúry a športu do tejto lokality by vnímali pozitívne. S nádejou, že možno, raz..."

Tak si ho pamätajú Sobrančania aj jeho pacienti. Ako primára, skvelého odborníka i&nbsp;empatického človeka.

Internista, balneológ a&nbsp;vysokoškolský pedagóg MUDr. Ľudovít Želinský, PhD. však za 25 rokov pôsobenia na Fyziatricko - rehabilitačnom oddelení v&nbsp;Sobranciach vystriedal viacero pozícií. Od zastupujúceho lekára až po riaditeľa. V&nbsp;roku 2000 opustil nielen toto výnimočné zdravotnícke zariadenie, ale aj rodné mesto. Dodnes v&nbsp;spojitosti s&nbsp;vtedajšími udalosťami pociťuje ľútosť a&nbsp;silné emócie.

Sobranecké kúpele poznali časy veľkej slávy i&nbsp;traumatické obdobia. Vy ste v&nbsp;nich prežili koniec socializmu a&nbsp;počiatky slovenského kapitalizmu. Ako si na ich záverečnú etapu spomínate?

Povojnové roky prežila len Varadyho vila, jediná z&nbsp;temer dvadsiatky pôvodných budov. V šesťdesiatych rokoch&nbsp; mesto vybudovalo komerčné kúpeľné zariadenie, z&nbsp;ktorého sa reprofilizáciou v&nbsp;roku 1973 vytvorilo Fyziatricko-rehabilitačné oddelenie OÚNZ Michalovce s 25 a&nbsp;neskôr 60 lôžkami. Na balneoterapiu sa využívala voda z&nbsp;prírodného minerálneho zdroja, neskôr aj z nového &nbsp;hydrogeologického&nbsp; vrtu. Postupne pribudla pohybová liečba, elektroliečba, masáže, teplo&nbsp; a&nbsp;vodoliečba, samozrejme už v&nbsp;intenciách najnovších vedeckých poznatkov v&nbsp;rehabilitácii. Klientelu tvorili pacienti spádovej oblasti po úrazoch, operáciách a ochoreniach pohybového aparátu, vrátane neurologických onemocnení. Časť klientely tvorili i&nbsp;pacienti s&nbsp;vybranými kožnými ochoreniami. ,,Renesancia kúpeľov“ a&nbsp;liečebné úspechy zavedenej modernej komplexnej balneo – rehabilitačnej liečby postupne zvyšovali záujem o&nbsp;hospitalizáciu nielen zo spádovej oblasti, ale aj mimorajónnych pacientov. Pracovisko vlastne bolo neustále plne obsadené.

Čím bolo toto zariadenie výnimočné?

Výnimočnosť pramenila skôr zo všeobecne známej histórie a&nbsp;regionálneho významu, ktorý akceleroval od stredoveku. Hlavne od 19. storočia, kedy sa liečivý účinok prameňov prepojil s&nbsp;komerciou. To viedlo postupne už aj k&nbsp;sledovaniu účinkov sírnych prameňov na medicínskej úrovni, samozrejme zodpovedajúcej dobe i&nbsp;poznatkom z&nbsp;iných balneologických pracovísk. Nadregionálny význam tým narastal nielen medicínsky, ale i&nbsp;kultúrne a&nbsp;spoločensky až do začiatku II. svetovej vojny. Spomínaná výnimočnosť je z&nbsp;časti v&nbsp;tradovaní tohto termínu, ale zároveň v&nbsp;zaujímavom zložení minerálnej vody. Jej základom je obsah síry vo forme sírovodíka v&nbsp;koncentrácii, ktorá je podstatne nižšia ako v&nbsp;Smrdákoch, ale je veľmi zaujímavá z&nbsp;medicínskeho hľadiska pre liečenie ochorení pohybového aparátu. V spojení s&nbsp;ďalšou mineralizáciou, hlavne prítomnosťou magnézia, kalcia a&nbsp;oxidu uhličitého, má nepopierateľný efekt aj na niektoré kožné ochorenia typu dermatóz. Tieto vlastnosti, skôr empiricky, poslúžili aj k&nbsp;historicky známym efektom liečby v&nbsp;minulosti , ale i&nbsp;počas môjho pôsobenia ako hlavné indikácie liečby. Popisované pitné kúry, inhalácie, liečba bahnom patria len do histórie.&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Dodnes je okrem hlavného prameňa hojne navštevovaný aj očný, ktorý vraj pomáha napríklad pri zápaloch spojiviek...

V&nbsp;skutočnosti sú tam viaceré hydraulicky prepojené prírodné pramene a&nbsp;jeden vrt, z ktorých boli z&nbsp;hľadiska využitia zaujímavé, aj napriek nízkemu prietoku, len dva. Samotný očný prameň bol a je len empiricky využívaný miestnou populáciou pre vyšší obsah jódu. Jeho medicínsky význam nikdy nebol sledovaný a&nbsp;regionálne je spájaný skôr s tradíciou a&nbsp;poverami.

Podľa miestnych je ich voda silnejšia a&nbsp;účinnejšia ako v&nbsp;Dudinciach či Piešťanoch. Myslíte si to aj vy?

Takéto porovnávanie je založené skôr na komerčných podkladoch a len čiastočne na efekte liečby u podobných či porovnateľných onemocnení. Z&nbsp;balneologického hľadiska sa kvalitatívne a&nbsp;kvantitatívne nejedná o&nbsp;identické vody a&nbsp;z&nbsp;medicínskeho hľadiska sa liečebný efekt nikdy exaktne neporovnával. Každá z&nbsp;uvedených vôd má svoje medicínske indikácie, pričom ak porovnám tieto tri lokalizácie, vyšší obsah síry u&nbsp;pacientov liečených v&nbsp;Sobranciach mal určite významný podiel v&nbsp;liečbe porúch pohybového aparátu i&nbsp;kožných ochorení. To by približovalo liečebný efekt viac k&nbsp;Smrdákom.

Vybavíte si zaujímavé prípady, keď sa vďaka tamojším prameňom pacienti vyliečili?

Otázkou je, čo považujeme za vyliečenie. Skôr by som to nazval klinicky významným zlepšením subjektívnych i&nbsp;objektívnych príznakov. Ochorenia pohybového aparátu i&nbsp;kože, ktoré sme liečili, majú veľmi často príčiny v&nbsp;genetike, poruchách imunity, v&nbsp;zápalových či degeneratívnych procesoch. Tieto ochorenia&nbsp; nevieme odstrániť, vieme len ovplyvniť ich klinické príznaky. Tie sme liečili nielen minerálnou vodou, ale&nbsp; i&nbsp;ďalšími metódami a procedúrami na úrovni najnovších poznatkov z odboru fyziatrie, balneológie a&nbsp;liečebnej rehabilitácie. Ich kombinácia mala lepší a hlavne komplexnejší efekt, pričom každej procedúre je potrebné prisúdiť časť liečebného efektu.

Napriek tomu si spomínam na prípad pacienta s&nbsp;viacročným mokvajúcim ekzémom sedacej časti liečeným na renomovaných pracoviskách v&nbsp;Československu. Po aplikácii našej minerálnej vody došlo k prekvapivému ústupu, temer vymiznutiu klinických prejavov. A&nbsp;samozrejme i&nbsp;k enormnej spokojnosti nielen pacienta, ale i&nbsp;jeho syna, známeho lekára.

Sobranecké liečebné zariadenie ani v minulosti nemalo oficiálny status kúpeľov. Prečo?

Z&nbsp;jednoduchých dôvodov. V&nbsp;minulosti to legislatíva nevyžadovala a súčasné predpisy na vyhlásenie prírodného minerálneho prameňa za liečivý vyžadujú mimo viacročného sledovania&nbsp; hydrogeologických,&nbsp;hydrometoeorologických, klimatických procesov i&nbsp;sledovanie výsledkov balneoterapie. Hoci sa v&nbsp;minulosti niektoré aktivity na takúto legalizáciu spustili, proces sa z&nbsp;finančných i&nbsp;iných príčin neukončil. Názov Sobranecké kúpele je z&nbsp;toho dôvodu len zemepisne historickým. Nie kúpeľným miestom.

Počas našej návštevy prichádzali k&nbsp;hlavnému prameňu ľudia o&nbsp;barlách, aj tesne po operácii. Na odporúčanie svojich lekárov. Znie zvláštne, že štát v&nbsp;kúpeľoch nevidel potenciál, ktorý by stál za záchranu, zatiaľ čo zdravotníci ich dodnes preferujú...

Myslím, že každý v&nbsp;tomto pracovisku i&nbsp;v rehabilitácii samotnej liečebný potenciál videl. Vrátane nemocníc&nbsp;&nbsp; a zdravotných poisťovní, ktoré so zariadením uzavreli zmluvy aj po zmene fyziatricko - rehabilitačného pracoviska na samostatný odborný rehabilitačný liečebný ústav v&nbsp;roku 1997. Dá sa dokonca hovoriť, že vďaka osobnému i profesionálnemu nasadeniu vtedajšieho personálu došlo k&nbsp;obnoveniu histórie i&nbsp;popularity tejto lokality i zariadenia samotného. Žiaľ, negatívom k tejto skutočnosti v&nbsp;ére masových privatizácií bolo, že zvíťazil tvrdo komerčný záujem a efekt, nie záujem o&nbsp;pacienta či&nbsp;rozvoj pracoviska. Konečným výsledkom bola laická privatizácia s&nbsp;ukončením liečebnopreventívnej činnosti v&nbsp;roku 2001.&nbsp;&nbsp;

Ako ste ukončenie činnosti liečebného zariadenia a&nbsp;jeho ďalšie chátranie zažívali?

Venoval som sa práci na novom pracovisku a&nbsp;snažil sa nemyslieť na minulosť. Bolo mi len ľúto nasadenia a práce celého kolektívu, ktorý pomohol akoby navrátiť ,,zašlú slávu“ tejto lokalite. Zato si svojich bývalých spolupracovníkov nekonečne vážim. Žiaľ, súčasný stav sa nedá zvrátiť.&nbsp;

Zájdete ako sobranecký rodák niekedy aj do „svojich“ kúpeľov?

Cielene ich už nevyhľadávam. Ešte to vo mne rezonuje a&nbsp;moja prítomnosť u&nbsp;domácich evokuje spomienky i&nbsp;problémy, ktoré nerád počúvam. Skôr sú mi blízke okolité lesy.

Sobranecké kúpele bývali plné života a noblesy. Ich slávu odniesol čas a slovenskí podnikatelia

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás

Sobranecké kúpele bývali plné života a noblesy. Ich slávu odniesol čas a slovenskí podnikatelia

Autor článku

Peter Galan

Súvisiace články

Lepší život v Pentagone: Naša redaktorka sa s policajnou hliadkou vybrala na problémové miesta

Travička zo Šiah namiesto súdu v nemocnici! Vo väzení by 70-ročná žena mala stráviť 25 rokov

Neúnavný: Pacientov, ktorým vrátil zrak, ráta známy banskobystrický oftalmológ v desaťtisícoch

Len pre silné žalúdky! Kastrácia, trpiace dojnice aj surové odrezávanie zobákov kuriatok

Výber pre vás