Jana Čavojská

Všetci vraj vidia len krásne slnečné dni na pláži, ale nikto drinu za nimi. „Ani preteky, keď pre hustý dážď nevidím nič okolo seba – lebo naše preteky sa pre dážď nerušia,“ usmieva sa windsurfista Róbert Kubín, 21-ročný Slovák, ktorému sa koncom apríla podarilo získať miestenku na olympijské hry v&nbsp;Paríži v&nbsp;triede IQ Foil. Po šestnástich rokoch tak budeme mať pod piatimi kruhmi zastúpenie v&nbsp;jachtárskych disciplínach. Športovec tvrdí, že je to hlavne zásluha jeho rodičov – a&nbsp;financií, ktoré do jeho prípravy investovali.

Na Balte je zamračené ráno, v&nbsp;sopotskom jachtárskom klube je však rušno. Deťom sa už začali prázdniny. Skupiny športových nádejí si pripravujú výstroj a&nbsp;potom si loďky, plachty a&nbsp;surfy prenášajú na priľahlú pláž. Pripravujú sa tam však aj poľskí reprezentanti a&nbsp;olympionici. A&nbsp;medzi nimi jeden Slovák. Róbert Kubín tam trénuje už štvrtý rok pod vedením poľského trénera Macieja Dziemianczuka. Ten ho bude sprevádzať aj na olympijské hry. Hoci je najlepšie začať s&nbsp;týmto športom na jazere, lebo tam sa častejšie mení vietor a&nbsp;surfista je nútený poradiť si s&nbsp;tým, v&nbsp;určitom bode musí ísť na more, ak chce držať krok so svetovou špičkou. Na severe Poľska má jachting dlhoročnú tradíciu. „U&nbsp;nás až taký známy nie je. Možno je mojou úlohou zatraktívniť ho aj pre Slovákov,“ myslí si mladý športovec. Na novú olympijskú triedu IQ Foil sa sústredil pred štyrmi rokmi. Windsurfisti v&nbsp;nej majú štandardizované vybavenie – každý jednotnú dosku, takzvaný foil, krídla, rahno aj plachtu. Ich foil má až 95 centimetrov. Potrebujú preto dostatočne hlbokú vodu. K&nbsp;tomu vietor s&nbsp;rýchlosťou aspoň štyri metre za sekundu. Na krídlach pripevnených na foile potom letia niekoľko desiatok centimetrov nad hladinou rýchlosťou až 60 kilometrov za hodinu. Zároveň potrebujú niekoľko súprav vybavenia. Predsa len každý má nepatrné odchýlky. Aj milimeter môže urobiť veľa. Róbert dnes so svojím tréningovým partnerom Tomkom Romanowskim testuje, čo mu najlepšie zapasuje na olympiádu. Prvý júlový týždeň už bude v&nbsp;Marseilles na poslednom predolympijskom sústredení na vodách, kde sa budú odohrávať jachtárske olympijské disciplíny.

Poľský Sopot sa stal jeho druhým domovom. Len počas najchladnejších zimných mesiacov sa presúva na juh, do Cádizu alebo na Lanzarote. Aj takéto fungovanie stojí peniaze. Windsurfing nie je lacný šport. Róbert hovorí, že jeho ročný rozpočet je 50-tisíc eur.

Na surf sa prvýkrát postavil na Domaši. Predtým robil lyžovanie a&nbsp;zápasenie. Jeho otec sa však venoval windsurfingu závodne a&nbsp;mama rekreačne, vďaka tomuto športu sa aj zoznámili. A&nbsp;keď mal Róbert jedenásť, zobrali ho prvýkrát na letný surfistický kemp. „Postavil som sa na dosku a&nbsp;surfing som si obľúbil od prvého momentu,“ hovorí pretekár. „Tú voľnosť a&nbsp;rýchlosť.“ O&nbsp;rok prišiel do kempu opäť. Absolvoval prvé preteky a&nbsp;išlo mu to dobre. V&nbsp;roku 2016&nbsp;absolvoval prvú poriadnu pretekársku sezónu. O&nbsp;rok neskôr prvýkrát surfoval na mori a&nbsp;v ďalšej sezóne obsadil na majstrovstvách Európy tretie miesto. Začal vážne uvažovať o&nbsp;olympiáde. Stále to bolo viac v&nbsp;rovine sna ako cieľa. No Róbert je tvrdohlavý a&nbsp;náročný na seba. Keď si niečo zaumieni, vloží do toho všetko. Momentálne si za cieľ stanovil umiestnenie na olympiáde v&nbsp;prvej desiatke. Bežný život už mladý pretekár dávno opustil. Tri až päť hodín denne musí byť na vode. Okrem toho trénuje na suchu – beh, bicy­kel, veslársky trenažér, posilňovňa. Vie, že športom sa neuživí, preto popri príprave na vrcholové podujatia študuje na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v&nbsp;Košiciach. Na záver letného semestra si však naplánoval úplne iné skúšky ako zvyčajne. Testuje a&nbsp;porovnáva štyri súpravy na olympiádu, ktoré dostali všetci štartujúci pretekári, aby si vybrali ten, ktorý im sadne najlepšie. Na takéto skúšky aj na bežný tréning potrebujete sparingpartnera a&nbsp;celý tím. Windsurfista nemôže trénovať sám. „Keď ste na vode sám, mohli by ste mať stále dojem, že ste majster sveta,“ zasmeje sa Róbert. To už prichádza tréner Maciej a&nbsp;okamžite začne zháňať traktor, aby mohol dotiahnuť na vodu gumový čln. Róbert s&nbsp;Tomkom si zatiaľ pripravujú dosky, foily a&nbsp;plachty. „Jedna súprava vybavenia stojí osemtisíc eur,“ vysvetľuje mi pritom Róbert. „Plachty nevydržia viac ako dvoje pretekov. Jedny trvajú týždeň. Slnko, piesok, slaná voda, vietor plachty doslova zoderú a&nbsp;dajú sa používať už len na tréningu.“ Ani jedna doska nestačí, treba minimálne dve. Spočítané, Róbert na sezónu potrebuje minimálne tri súpravy vybavenia. Dva mu dal Španiel, ktorý videl jeho prípravu v&nbsp;Cádize a&nbsp;rozhodol sa mu pomôcť. „Bez neho by som sa nedostal na olympiádu,“ priznáva športovec. Veľkého sponzora inak nemá, len od košickej optiky dostal špeciálne slnečné dioptrické okuliare na vodu. Potrebuje ich, lebo má slabý zrak.

Odkedy Róbert trénuje v&nbsp;Poľsku v&nbsp;Maciejovom tíme, neustále sa zlepšuje. „Tu sa ukázalo, že na to mám,“ tvrdí. Pracuje aj s&nbsp;mentálnym koučom. Aby ho na olympijskom štarte nezradila psychika. „Trému má každý pretekár. Umenie je postaviť sa na štart, nadýchnuť sa, vydýchnuť a&nbsp;čo najlepšie urobiť svoju prácu napriek tréme. Som sebavedomý v&nbsp;tom zmysle, že na olympiádu pôjdem na sto percent pripravený. To, čo je v&nbsp;mojich rukách, budem mať zvládnuté. Idem tam s&nbsp;čistou a&nbsp;chladnou hlavou. Aké budú podmienky, nevie nikto a&nbsp;každý z&nbsp;nás sa im bude musieť prispôsobiť. Ja budem jazdiť každý deň svoje maximum.“ Napriek zamračenej oblohe nie je pláž v&nbsp;Sopote ani zďaleka prázdna – aj keď do vody idú väčšinou len športovci na plachetniciach a&nbsp;surfoch. Mám pocit, že celkom fučí. No Tomek príde s&nbsp;informáciou, že sila vetra nie je dostatočná. Musíme čakať. Keď sa rozfúka viac, Róbert a&nbsp;Tomek si postupne naložia na hlavu dosky a&nbsp;plachty a&nbsp;odnesú ich na pláž. Tam svoje súpravy skompletizujú. A&nbsp;môžeme ísť na vodu. Oni na foiloch, ja s&nbsp;Maciejom na motorovom člne. Cez revanie motora mi Maciej rozpráva, ako je tam pri Baltskom pobreží skoro každý jachtár alebo surfista, ako začínal s windsurfingom a&nbsp;ako od devätnástich postupne prestával pretekať a&nbsp;pokračoval ako tréner. „Ale každý deň som na vode, naposledy včera na foile,“ hovorí. Ak by nerobil s&nbsp;jachtingom, vraj by to nebol on. „Na tomto športe ma hnevá len to, že nie všetci talentovaní a&nbsp;pracovití športovci sa mu môžu venovať.“ Je to totiž príliš drahé.

Presne to v&nbsp;predolympijskej príprave pocítili aj Kubínovci. Keďže windsurfing je u&nbsp;nás prakticky neznámy šport a&nbsp;venuje sa mu len málo pretekárov, rozpočty športových zväzov nie sú veľké. Slovenský zväz jachtingu preto spustil zbierku na platforme Donio, aby sa mladý pretekár mohol dostať na olympiádu. Vyzbieralo sa 6&nbsp;678&nbsp;eur. Pre Róberta a&nbsp;jeho rodičov obrovská pomoc. „Cesta ku kvalifikácii bola, žiaľ, finančne neuveriteľne náročná. Podporuje ma Slovenský zväz jachtingu, Top Team – zväz združujúci najlepších športovcov, Národné športové centrum a&nbsp;v&nbsp;účasti na olympiáde aj Slovenský športový a&nbsp;olympijský výbor. Ale väčšinu nákladov zaplatili moji rodičia,“ rozpráva Róbert. „Prišiel moment, keď sme už v&nbsp;rodine nemali peniaze na pokračovanie v&nbsp;kvalifikačnej sezóne. Našťastie sa podarilo Donio. Vďaka ľuďom, ktorí prispeli zo svojich peňazí a&nbsp;pomohli mi, môžem ísť za umiestnením v&nbsp;top desiatke na olympiáde. Verím, že práve takto ich peniaze využijem. A&nbsp;všetkým som veľmi vďačný.“ Róbert dúfa, že jeho olympijský štart zároveň spopularizuje medzi Slovákmi windsurfing. „Nie je to o&nbsp;tom, že u&nbsp;nás by neboli podmienky. Jachting je logicky populárnejší pri mori. No v&nbsp;Česku je silný a&nbsp;more nemajú, Maďarsko má olympijské medaily a&nbsp;nemá more. Je to krásny šport a&nbsp;môj splnený sen.“

Splnený sen: Slovák pre nedostatok peňazí takmer zostal bez olympiády

Výber pre vás

Splnený sen: Slovák pre nedostatok peňazí takmer zostal bez olympiády

Súvisiace články

Päťdesiat odtieňov bielej: Náš cestovateľ má za sebou expedície na najmrazivejšie miesta sveta

Barbora Gábrišová neváha vstávať o druhej v noci, kráčať kilometre a hodiny ležať bez pohybu

Spomienky na peklo: Jedno z najhorších období, aké som zažil. Nikdy som ako lekár tak neplakal

Časy, keď lekári plakali: Takmer každý sa dusil, spomína primár Fatrsík na obdobie kovidu

Výber pre vás