Jana Čavojská

Vojnový stav, tak hodnotí obdobie pandémie koronavírusu primár Urgentného príjmu nemocnice v&nbsp;Galante. Vtedy riadil oddelenie pre pacientov s&nbsp;covidom, ktoré na jeho návrh zriadili namiesto takzvaných ostrovčekov, fungujúcich v&nbsp;rámci bežných oddelení. Galantskú nemocnicu neskôr pretransformovali na červenú, teda na zariadenie len pre pozitívnych. „Bolo to jedno z&nbsp;najhorších období, aké som zažil. Nikdy som ako lekár toľko neplakal. Nikdy som nebol taký vyčerpaný,“ hovorí muž, známy aj z&nbsp;podcastu Doktor má Filipa, ktorý roky pripravoval s&nbsp;kolegom Lukášom Takáčom.

Prvú vlnu pandémie sme na Slovensku zvládli ako premianti Európy. Podľa Jozefa Fatrsíka to vtedy vláda zobrala veľmi zodpovedne. Hoci sme mali minimum nakazených, zaviedla tvrdý lockdown. No potom sa to otočilo a&nbsp;rýchlo začali pribúdať pacienti s&nbsp;vážnym priebehom ochorenia. Navyše chýbali ochranné prostriedky. Jeden respirátor mal doktor na tvári aj tri dni. „Robili sme, čo sa dalo. Ľudí sme nemali kam ukladať. Jedno ráno som sa rozplakal - počas noci zomrelo dvanásť pacientov, naraz bolo treba resuscitovať troch ľudí... Aj my zdravotníci sme boli chorí. Namiesto šiestich služieb mesačne sme ich mali desať, dvanásť. A&nbsp;nie ľahkých služieb. Rekordný príjem bol 37 pacientov za 24 hodín. Takmer každý z&nbsp;nich sa dusil.“ Nemocnica musela kúpiť nový, väčší kyslíkový zásobník, lebo ten starý kapacitne nestačil dodávať kyslík všetkým, ktorí ho potrebovali.

Potom prišla možnosť využívať vysokoprietokový kyslík. „Úmrtí bolo výrazne menej. Ak pacienta zaintubujeme, prístroje dýchajú zaňho, ale nedokážu mu zvýšiť prietok kyslíka do pľúc. Vysokoprietokový kyslík to však dokáže,“ vysvetľuje primár. „Nie je príjemné ho dostávať. Videli sme, ako sa pritom pacienti trápia. No zvyšoval im šance na prežitie.“ Lekári tento spôsob liečby využívajú dodnes.

Hoci boli nemocnice plné, určité percento ľudí stále popieralo, že covid existuje. Jozef Fatrsík pomáhal umierajúcemu, ktorý sa dusil, no kričal, že covid určite nemá. „Odhadzoval kyslíkovú masku a&nbsp;dožadoval sa toho, aby som mu povedal pravdu. Ale boli aj popierači, ktorí uverili. Spomínam si na muža, ktorý hovoril, že už to celé pochopil. Pán doktor, prosím, povedzte, že to prežijem, povedal mi.“

Zdravotníci v&nbsp;tom období medzi sebou intenzívne komunikovali cez telefóny a&nbsp;videočety. Zisťovali, kde čo funguje a&nbsp;ako to čo najlepšie využiť. Na druhej strane sa ukázalo, že telemedicína nikdy nebude spoľahlivá. „Pacienti boli vyšetrovaní cez telefón. No človeka potrebujete pre správne stanovenie diagnózy vidieť. Stávalo sa napríklad, že pacient sa dusil kvôli zlyhaniu srdca, no dostal antibiotiká.“ Lekári čelili aj hejtu a&nbsp;vyhrážkam, Jozef Fatrsík dostal tridsať správ o&nbsp;tom, že zlikvidujú jeho alebo jeho rodinu.

Najnáročnejšie obdobie pre zdravotníkov trvalo rok a&nbsp;pol. Potom kombinácia očkovania a&nbsp;nových antivirotík konečne priniesla úľavu. Dnes patrí covid medzi ďalšie bežné vírusové ochorenia. Hoci stále môže byť hlavne pre starších a&nbsp;chorých smrteľným. Tiež&nbsp;spôsobuje veľa pridružených nemocí. Až časom sa ukáže, ako sa napríklad zvýši počet pacientov s&nbsp;ochorením srdca. No sú ľudia, ktorí majú výsledky vyšetrení dobré a&nbsp;napriek tomu cítia takú únavu a&nbsp;vyčerpanie, že sa nedokážu zaradiť naspäť do pracovného procesu.

Takzvaný postcovidový syndróm alebo dlhý covid zamestnáva vedcov i lekárov. Jozef Fatrsík si myslí, že únavu môže spôsobovať porucha na úrovni mikrocirkulácie, covid totiž spôsobuje mikrkozrazeninky v&nbsp;najdrobnejších cievach, ktoré bránia krvi dostatočne ich vyživovať. Postcovidový syndróm sa týka 10 – 15 % pacientov. Problémy môžu pretrvávať viac ako rok. Niektorí musia vyhľadať psychologickú pomoc.

Fotografie z pandemického obdobia v galantskej nemocnici v GALÉRII

Tá by sa niekedy zišla aj lekárom. V&nbsp;náročnom období najťažších mesiacov pandémie bolo nereálne navštevovať psychológa a&nbsp;žiaľ, nie je to štandardom ani teraz. Doktor Fatrsík hovorí, že jemu vtedy najviac pomohla rodina. „Mohol som objať manželku a&nbsp;deti, porozprávať sa s&nbsp;nimi. Deti síce nevedeli, prečo som smutný, ale bolo im to ľúto. V&nbsp;práci vznikol dobrý kolektív. Navzájom sme sa podporovali aj spolu vyplakali. Bola to taká samoliečba. Proti tomu, čo sa vtedy dialo, neexistuje hrošia koža.“

Spomienky na peklo: Jedno z najhorších období, aké som zažil. Nikdy som ako lekár tak neplakal

Výber pre vás

Spomienky na peklo: Jedno z najhorších období, aké som zažil. Nikdy som ako lekár tak neplakal

Súvisiace články

Vstali z popola: Začínali s partami zo zaprášených povál, dnes korunujú Petru Vlhovú

Vedeli ste, že vakcínami sa čipuje ľudstvo a Savo je zázračný liek na všetko? Nie? Tak už viete

Utrápená Rojava: Neuznaný kurdský štát žije v strachu pred susedmi a spomína na smrť

Únava a nedostatok vojakov: Navštívili sme prvé frontové línie

Výber pre vás