Štát na budúci rok pridá cirkvám, hoci počet veriacich klesá

Štát pridá cirkvám milióny. Žite zo svojho, odkazujú ľudia 

Počet veriacich klesá, štát ide pridať cirkvám. Ľudia odkazujú: Žite z milodarov 

Lívia Černická

Majú málo, tvrdí rezort kultúry a&nbsp;predložil návrh na zvýšenie financovania cirkví. Od budúceho roka sa štátny príspevok na fungovanie zvýši o&nbsp;milióny eur. Napriek tomu, že celá krajina konsoliduje, a&nbsp;napriek tomu, že je jasná nálada obyvateľov: Nech žijú z&nbsp;milodarov.

Na Slovensku máme podľa ministerstva kultúry osemnásť registrovaných cirkví a&nbsp;náboženských spoločenstiev. Najviac veriacich sa podľa štatistického sčítania hlási k&nbsp;rímskokatolíckemu vyznaniu – vyše troch miliónov. Ale pozor, neznamená to, že všetci sú aktívni veriaci. Pri sčítaní v&nbsp;roku 2011&nbsp;ich bolo vyše 3,3 milióna, v&nbsp;roku 2001&nbsp;vyše 3,7 milióna. Dokonca aj v&nbsp;roku 1991, krátko po Nežnej revolúcii, sa k&nbsp;rímskokatolíckemu viero­vyznaniu hlásilo viac ľudí ako dnes, vtedy ich bolo 3,1 milióna. Rovnako však klesli aj počty evanjelikov, pribudlo gréckokatolíkov, mierne pravoslávnych. Pohyby pri ďalších cirkvách kolíšu v&nbsp;jednotkách a&nbsp;desiatkach. Keď to však podčiarkneme a&nbsp;sčítame, je tu aj takmer 1,3 milióna ľudí bez vyznania. Celkovo sa k&nbsp;nejakému náboženstvu hlási bezmála 3,8 milióna ľudí.

Zostaňme ešte chvíľu pri číslach. V&nbsp;roku 2024 dostala rímskokatolícka cirkev zo štátnej po­kladnice dohromady 40 miliónov, evanjelici vyše 5,5, gréckokatolíci len o&nbsp;niečo menej. Pre zaujímavosť, jehovisti dostali nulu. Spolu to bolo takmer 60 miliónov eur, tak to vyšlo ministerstvu kultúry. Na budúci rok by podľa schváleného návrhu mali dostať o&nbsp;vyše štyroch miliónov eur viac. A&nbsp;v&nbsp;ďalšom ešte viac, pretože štátny prí­­­s­pe­­vok bude naviazaný na rast minimálnej mzdy. Takže čím vyššia minimálna mzda, tým viac cirkvi dostanú. Podľa ministerstva je to spravodlivé, pretože „až 97 percent z&nbsp;príspevku štátu použili na mzdové náležitosti“. Vlani bola priemerná mzda duchovného 763 eur, minimálna mzda dosiahla 700 eur. Je pravda, že cirkvi sa angažujú vo vzdelávaní či v&nbsp;sociálnej pomoci a&nbsp;starajú sa o&nbsp;historické pamiatky. Konferencia biskupov Slovenska napríklad tvrdí, že príspevok od štátu jej vykryje menej ako polovicu nákladov. Zvyšok je z&nbsp;prís­pevkov veriacich, prenájmu majetku, grantov alebo zo zbierok.

„Medzi rokmi 2014 až 2024 výrazne narástol podiel tých, pre ktorých je najlepším modelom vzťahu štátu a&nbsp;cirkví úplná odluka,“ komentoval výsledky najčerstvejšieho – októbrového –&nbsp;reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus sociológ zo Slovenskej akadémie vied Miroslav Tížik. Dodáva, že za ostatných pätnásť rokov sa posilnila predstava, že „cirkvi a&nbsp;náboženské spoločnosti by mali žiť iba z&nbsp;vlastných výnosov a&nbsp;milodarov“. Inými slovami, cirkvi by sa mali dokázať samofinancovať. „Medzi platcami daní dlhodobo dominuje neochota prispievať na cirkvi a&nbsp;táto neochota rastie. V&nbsp;súčasnosti je to už takmer polovica populácie,“ podotýka sociológ. Výskumníci sa pýtali, ako často veriaci prispievajú na chod vlastnej cirkvi. Až 46 percent odpovedalo, že nikdy, každý týždeň alebo raz až trikrát mesačne prispieva jedenásť percent opýtaných.

Andrej Lúčny zo združenia Ethos, ktoré podporuje odluku cirkvi od štátu, hovorí, že táto téma nie je polarizujúca. Argumentuje, že väčšina populácie preferuje odluku, aj tú finančnú. Združenie kritizovalo návrh na zvyšovanie štátneho príspevku, najmä fakt, že rast financií bude automatický. „Myslím si, že hlavný dôvod je, že každý, kto sa kedy snažil odstraňovať demokratický poriadok, nezaobišiel sa bez podpory masových spoločenských organizácií, ako sú aj cirkvi,“ hovorí Lúčny. „Každý lepší lotor na Slovensku postavil nadrozmerný kríž a&nbsp;tí najväčší majú titul doktora či docenta,“ nekladie si servítku pred ústa. Ide o&nbsp;tituly zo škôl, ktorými sa chváli nejeden politik. Problém však vidí najmä v&nbsp;tom, že cirkev si podľa neho dokáže získať podporu verejnosti aj pre najhorších zločincov. „Od zneužívateľov detí cez neonacistov až po mafiu v&nbsp;bielom golieri. A&nbsp;túto podporu si každý z&nbsp;nich rád kúpi. Dupľom, keď účet nemusí zaplatiť sám, ale môže ho prenechať daňovým poplatníkom,“ dodáva mierne ironicky.

V&nbsp;Rakúsku cirkevná daň tvorí asi percento z&nbsp;mesačného príjmu. V&nbsp;Nemecku to môže byť aj deväť percent. Táto daň je povinná. Ale napríklad v&nbsp;Taliansku pracujúci môžu prispieť takzvanou asignáciou dane. To je ako u&nbsp;nás, keď sa rozhodujeme, či dve percentá zo svojej dane pošleme nejakej neziskovej organizácii. Taliani tak môžu poslať necelé percento. Debaty o&nbsp;tom, či má štát finan­čne prispievať na chod cirkví, sa vedú roky. Nájsť jednoznačnú odpoveď nie je ľahké a&nbsp;nedá sa to ani hneď. V&nbsp;každom prípade sa chystáme na roky uťahovania opaskov. Utiahnuť by si ich mala aj cirkev.

Peter žije v&nbsp;Bratislave. Neželá si byť menovaný, no jeho údaje máme. Povedal nám, že v jeho rodine sa nikdy o&nbsp;náboženstve nehovorilo. Preto ho prekvapilo, keď pri upratovaní bytu po maminej smrti našiel svoj krstný list. Nevedel totiž, že bol pokrstený. „Od tety z&nbsp;druhého kolena som sa dozvedel, že to moji rodičia spravili kvôli vzdialenému, ale veľmi otravnému príbuznému. Aby mali, ako sa hovorí, pokoj,“ rozpráva príbeh svojej odluky. Na webe bezcirkvi.sk si dal vygenerovať list, ktorý poslal na farnosť, kde ho pokrstili. Po mesiaci mu prišla odpoveď, v&nbsp;ktorej „sa mu vyhrážali rôznymi náboženskými trestami, peklom a&nbsp;čojaviemčím“. Ak chcel naozaj vystúpiť z&nbsp;cirkvi, musel poslať žiadosť znova a&nbsp;svoj podpis dať overiť. Približne o&nbsp;mesiac dostal z farnosti vyrozumenie, že ho vyradili. „Znova k&nbsp;tomu pridali rôzne vyhrážky a&nbsp;urážky, ale aj zoznam všetkého, čo by som musel splniť, ak by som sa chcel vrátiť,“ dodáva s&nbsp;tým, že mu to pripadalo ako „mimoriadne neslušné“. Jeho údaje však odmietli vymazať zo svojich databáz, na čo podľa neho nemajú právo. Peter sa zatiaľ nechystá ísť do sporu s cirkvou, nemá na to čas ani peniaze.

Štát na budúci rok pridá cirkvám, hoci počet veriacich klesá

Súvisiace články

Rozpočet bude, vyhlásil Fico. Čo urobí s Huliakom a Šutajom Eštokom?

Inšpekcia zadržala a obvinila bývalých členov NAKA

Minulá vláda nakúpila náboje, ktoré obratom darovala Ukrajine. Čo za to máme?

Výber pre vás