venuje sa  hlavne súdnictvu a slovenskej mafii

Ľudmila Lacková

Nikto nemôže pľuť na Konárika, že zničil Kúpele Sliač. S kúpeľmi už ja nemám nič spoločné, - s istou úľavou komentuje Karol Konárik (68) skutočnosť, že ojedinelý liečebný rezort s krásnym parkom sa vrátil do čias spred divokej privatizácie, keď bol jeho jediným vlastníkom štát.

Svoj vstup do tejto spoločnosti Konárik oľutoval už dávno, akcií kúpeľov sa snažil zbaviť niekoľko rokov. Toto leto sa mu to konečne podarilo.

Kúpele Sliač sa už tradične držia v červených číslach. Za vlaňajšok ohlásili stratu pol milióna eur, a to ešte možno rok 2016 považovať za veľmi úspešný. Veď v roku 2012 sa strata blížila k miliónu eur!

Do Kúpeľov Sliač sa chodia liečiť väčšinou veľmi skromní dôchodcovia, o zahraničnej klientele tu môžu iba snívať, detská kúpeľná starostlivosť už neexistuje. Potenciál Sliača ostáva nevyužitý. Tamojšia príroda pritom núka minerálnu vodu a výnimočný žriedlový plyn pozostávajúci hlavne z oxidu uhličitého, ktorými možno liečiť problémy obehového a pohybového ústrojenstva, ženské choroby, dobre robia aj onkologickým pacientom. Ako uvádzajú kúpele na svojej webovej stránke, pochvaľoval si ich už hudobný skladateľ Ján Cikker. „Ja som sa vlastne narodil dvakrát. Prvý raz v roku 1911 v Banskej Bystrici, druhý raz na Sliači v roku 1958, keď už na moju chorobu žiadne lieky nezaberali, keď som už i ja, ktorý som tak dúfal, že sa uzdravím, prestal veriť. Bol to zvláštny, radostný, víťazný pocit, keď som znova vykročil k životu a do života.“

Zásadnú ranu zasadil sliačskym kúpeľom niekdajší Mečiarov minister zdravotníctva Viliam Soboňa. V roku 1995 kúpele sprivatizoval kurióznym spôsobom. Za kúpele zaplatil peniazmi, ktoré vytiahol z kasy kúpeľov, a vyčíňal v nich ako nevzdelaný fagan, ktorému nečakane padne do lona aristokratická vila. Vyraboval, čo sa dalo, napozýval si kamarátov a hostil ich ako zo svojho. O fungovaní kúpeľov nemal ani šajn a presne tak to vyzeralo. Po oslabení Mečiarovej moci Fond národného majetku odstúpil od zmluvy so Soboňom pre neplnenie podmienok. Nasledovali viac ako desaťročné súdne ťahanice, ktoré sa skončili Soboňovou prehrou.

Ďalším súkromníkom, ktorého štát do Kúpeľov Sliač pustil, bol Karol Konárik. Kedysi tiež sedel v parlamente pod Mečiarovým krídlom, ale na rozdiel od Soboňu vstupoval do tejto akciovky s reálnymi peniazmi. V blízkom okolí kúpeľov mal rozbehnuté viaceré aktivity orientované na cestovný ruch a bolo v jeho záujme, aby kúpele začali konečne prosperovať.

Lenže získať sa mu podarilo iba dvanásť percent akcií a ako čoskoro zistil, na dianie v kúpeľoch nemal absolútne žiadny vplyv. Zástupcovia štátu Konárika vždy prehlasovali. Presviedčať ich ani nemalo veľký zmysel, pretože po každom politickom záchveve prichádzali vždy nové osoby. Raz sedel v orgánoch akciovej spoločnosti za Fond národného majetku Fero, druhýkrát už prišiel Ďuro. O nastavení dlhodobých cieľov nemohlo byť ani reči, v kúpeľoch hasili len problémy, ktoré momentálne vypukli. Kým Konárika zožieralo, že jeho akcie strácajú hodnotu, zástupcov štátu trápilo iba to, či po zasadnutí dostanú ku káve aj koláčik.

V roku 2013 sa Konárik iba náhodou dozvedel, že zadarmo rozdali rôznym prominentom, politikom a kamarátom tristo lístkov na reprezentačný ples. Pozvaných hostí rozmaznávali v kúpeľoch drahým francúzskym vínom, dobrotami od výmyslu sveta a spievala im Helena Vondráčková. Takto sa v kúpeľoch šafárilo v čase, keď im už reálne hrozila nútená správa.

Konárik pochopil, že za týchto podmienok sa kúpele skôr či neskôr dostanú do bankrotu. Snažil sa situáciu zvrátiť a navrhol zvýšenie základného imania o tri a pol milióna eur. Aby kúpele mohli investovať do obnovy a aby sa zároveň on stal väčšinovým vlastníkom a nad investíciou mal aj kontrolu. Fond národného majetku to odmietol. Keď sa Konárikovi nepodarilo spraviť krok na zlepšenie situácie v kúpeľoch, rozhodol sa chrániť aspoň vlastné vrecko. Svoje akcie ponúkol naspäť štátu. Fond povedal, že teda dobre, ale len za cenu, ktorú určia oni. Kompetentní asi ostali šokovaní, lebo Konárik vzápätí písomne oznámil, že s navrhovanou sumou súhlasí. V tomto bode obchod zamrzol. Trvalo štyri roky, kým frustrovaný Konárik priviedol zástupcov štátu k dialógu.

Na otázku, ako sa mu konečne podarilo sliačskych kúpeľov zbaviť, Karol Konárik odpovedá s úsmevom od ucha k uchu: „Našiel som kupca na naše akcie. Išlo o podnikateľa hovoriaceho po rusky, veľmi seriózneho, vlastní továrne aj v Chicagu. O mojom úmysle predať akcie Kúpeľov Sliač tomuto človeku som informoval ostatných akcionárov, lebo oni mali na akcie predkupné právo. Štát nechcel, aby zahraničná právnická osoba do kúpeľov vstúpila, nemali teda inú možnosť, len zobrať akcie od nás späť. Prezradím len, že som za akcie dostal menej, ako som za ne pred dvanástimi rokmi zaplatil, lebo kúpele šli za ten čas dole vodou, akcie boli znehodnotené. Ale môžem byť rád, že mi rodinné úspory nezlikvidovali, že to nešlo na nulu.“

Podrobnejšie sa k predaju akcií Konárik vyjadrovať nechce, odvoláva sa na zmluvu prikazujúcu dodržiavať mlčanlivosť. Všeobecná zdravotná poisťovňa však zverejnila, že to ona si uplatnila predkupné právo a za novonadobudnuté akcie v Kúpeľoch Sliač vyplatila takmer päťstopäťdesiattisíc eur. Kúpele sú teda momentálne plne v rukách štátu. Oficiálne ostáva väčšinovým akcionárom nástupca Fondu národného majetku, teda MH Manažment, štátna poisťovňa sa dostala na vyše dvadsaťsedempercentný podiel. Podľa posledných informácií by celé sliačske kúpele mali prejsť pod ministerstvo zdravotníctva. Čo to pre kúpele znamená, si pri biede nášho zdravotníctva dokážeme predstaviť.

Štát už takmer položil legendárne slovenské kúpele. Čakajú len na poslednú ranu

Autor článku

Ľudmila Lacková

Výber pre vás

Štát už takmer položil legendárne slovenské kúpele. Čakajú len na poslednú ranu

Autor článku

Ľudmila Lacková

Súvisiace články

Skaza v Sobranciach! Legendárne kúpele chátrajú napriek sľúbeným státisícom eur od Fica

Súmrak kúpeľov: V zdraví sa nedožívame ani 55 rokov, lôžok v prírodných liečebniach však ubúda

Výber pre vás