Lenka Dale

Už z&nbsp;diaľky pútal pozornosť vysoký strom s&nbsp;ružovou korunou, ktorý presahuje súkromný plot pred domom a&nbsp;skrášľuje aj ulicu.

„Je to albízia, ktorú bolo možné vídať najmä v&nbsp;Stredomorí,“ predstavuje nám politik strom, ktorý nielenže zaujímavo vyzerá, ale jeho ružové chlpaté kvety ako hodváb aj nádherne sladko voňajú. „Býva súčasťou parfumov. Pozrite si zloženie voňaviek a&nbsp;určite ju v&nbsp;niektorých nájdete,“ upozorňuje Viskupič. Albízia je podľa neho úžasný strom aj preto, lebo jej koruna vytvára tieň, ale zároveň nie je taká hustá, aby pod ňou nemohli rásť ďalšie stromy. Zaujímavá je aj lístočkami, ktoré sa na noc úplne zložia, vysvetľuje Viskupič, ktorý síce rieši štátne verejné financie, ale okrem matematiky študoval biológiu a&nbsp;má blízko k&nbsp;prírode.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/marian-viskupic-povazuje-cloveka-dediny-jeho-deti-stravili-jar-strome" target="_blank">Fotky záhrady nájdeš v Galérii</a>

Cez bránku vchádzame dovnútra a&nbsp;zrazu sme v&nbsp;inom svete. Naľavo je dom a&nbsp;napravo pozemok s&nbsp;upravenými kríkmi a&nbsp;stromami, pred nami sa črtá dlhý pás trávnatej plochy so stromami po okrajoch. Celý pozemok má okolo pätnásť árov a&nbsp;je rozdelený viac-menej na tretiny. Prvú zaberá dom a&nbsp;okrasná zá­h­rada, druhú stromy a&nbsp;tráva a&nbsp;poslednou je úžitková časť, kde Viskupičovci pestujú ovocie a&nbsp;zeleninu čisto pre vlastnú spotrebu.

„Kúpil som tento dom v&nbsp;roku 2008, bolo to viac-menej smetisko, veľký pozemok v&nbsp;otrasnom stave. Hneď oproti je však môj rodičovský dom, takže toto prostredie dôverne poznám. S&nbsp;jasnou myšlienkou som sa vybral za architektom a&nbsp;povedal som mu svoju predstavu. On to nakreslil, rozvrhol, čo by mohlo byť kde, a&nbsp;ja som potom už staval s&nbsp;robotníkmi, bola to partia známych, ktorí stavali hrubú stavbu aj kamarátovi z&nbsp;dediny,“ vraví politik. Aj keď sa ho ľudia často pýtajú, prečo sa neodsťahuje do hlavného mesta, on o&nbsp;tom nikdy neuvažoval. „Viete, ja som hrdý Šúrovčan. Môj oco je Šúrovčan, dedko takisto a&nbsp;mňa nikto nepresunie inam. Smejem sa, že som regionálny podpredseda Sasky, nikto ma nepresunie do mesta a&nbsp;som hrdý na to, že som z&nbsp;dediny.“ Obrovské výhody vidí v&nbsp;tom, že v&nbsp;dedine každý každého pozná, a tak&nbsp;jeho deti podľa neho vyrastajú v&nbsp;bezpečnom prostredí.

Rodina si potrpí na ekológiu. V&nbsp;záhrade asistujú najmä politikove deti, päťročná dcér­ka Jasmínka a&nbsp;desaťročný syn Maroš. Manželka sa venuje skôr bylinkám. „Celá naša záhradka je v&nbsp;štýle bio. Nemám postrekovač ani nekupujem žiadne hnojivá. Všetko robím v&nbsp;súlade s&nbsp;prírodou. Už naši predkovia, naši starí rodičia vedeli, že keď sa v&nbsp;záhrade o&nbsp;niečo staráte, tak z&nbsp;toho chcete aj niečo mať,“ objasňuje Viskupič. Preto sú napríklad už pri vstupe vysadené lesné jahôdky, pri ktorých sa azda každá návšteva zohne a&nbsp;zobne si. Je to taká uvítacia delikatesa. Vedľa nich je okrasná čerešňa, ktorá mala kyslasté čerešničky na jar. Tento rok pribudla aj marhuľa, z&nbsp;ktorej bude môcť návšteva ochutnať ešte pred tým, ako sa dostane k&nbsp;dverám domu. Pod ňou je paprika. Novinkou tohto roka sú kaleráby zasadené v kvetináčoch. „Inšpiroval ma McDonald, kde majú už dva či tri roky okrasnú kapustu. Ja som sa rozhodol pre kaleráby. Zaujal ma ich tón v&nbsp;tóne, nemyslím si, že rastliny musia byť okrasné len kvetom, ale môžu byť napríklad aj listami, čo kaleráb rozhodne je.“ Rodina ich už pár aj zjedla. Centrálnym stromom v&nbsp;záhrade je ginko dvojlaločné, z&nbsp;jeho usušených listov sa robí čaj. „Bol to aj prvý strom, ktorý som zasadil,“ spomína Viskupič. Oproti ginku stojí hruška a&nbsp;obďaleč čerešňa. Vďaka kocúrovi Fúzikovi tento rok nezlikvidovali celú úrodu škorce. „Opýtajte sa mojich detí, kde strávili túto jar, a&nbsp;oni vám povedia, že na čerešni.“

Na čo je Viskupič špeciálne hrdý vo svojej záhrade? Na jazierko, v&nbsp;ktorom pláva viac druhov rýb. „Základom každého okrasného jazierka sú japonské okrasné kapry koi. V&nbsp;krajine vychádzajúceho slnka sú zvyčajne predmetom najcennejšieho dedičstva. Sú to prosto ryby, ktoré sa dožívajú viac ako sto rokov, údajne rozpoznávajú svojich majiteľov. Moja najstaršia ryba má dvanásť rokov, ostatné osem, takže sú to ,mláďatká‘, tie ešte budú žiť aj zarovno s&nbsp;mojimi deťmi,“ hovorí. Okrem kaprov koi sú v&nbsp;jazierku okrasné jalce, karasy, liene, severské podustvy, vidíme aj ploticu červenú, amura, a&nbsp;keď veľmi ponamáhame zrak, pod hladinou zbadáme aj jesetera malého a&nbsp;jeseterov ruských. V&nbsp;jazierku rastie viac druhov vodných rastlín: trstina, pálky, vodná palma, vŕbovky. Ale čo nás okrem rýb upútava najviac? Dominantou jazierka je lekno. Tu ho nájdete až v štyroch farbách. „Lekno je pre mňa jeden z&nbsp;najkrajších kvetov, aké príroda vytvorila. Iste, môžeme sa baviť o&nbsp;lotosovom kvete, to je ešte iný level. Lekná sú však nádhera prírody v&nbsp;priamom prenose,“ myslí si Viskupič. Lekno vydrží rozkvitnuté asi týždeň. Nevadí, v&nbsp;jazierku ich je toľko, že ho okamžite nahradia ďalšie. Na hladine tak vydržia od mája až do jesene. Aj jazierko udržiava rodina bez chémie. „Na všetko dnes existujú skratky, nalejete tam dva litre chemického prípravku a&nbsp;do jesene nebudete vidieť žiadne riasy. Ale potom by som nechcel vidieť tie vnútornosti rýb, lebo taká vydobytá krása by im škodila. Snažím sa byť skutočne čisto biologický,“ objasňuje svoje princípy Marián Viskupič. Postavením jazierka si splnil aj svoj detský sen. „Mamina pochádza z&nbsp;Moravy, chodievali sme tam do jednej malej dedinky k&nbsp;ich kamarátom Gorčíkovcom. Mali nádherný dvor, záhradu. Súčasťou bolo aj jazierko, v&nbsp;ktorom plávali karasy. Ako päťročné dieťa som bol schopný stráviť pol dňa tým, že som čupel pri tom jazierku a&nbsp;pozeral na rybičky. Sledoval som, či tam dobehne nejaká žaba, páčilo sa mi ich lekno. Túžil som mať niečo také.“ Jazierko je pre neho dodnes zaujímavejšie než televízor. Stále sa v&nbsp;ňom niečo deje, cez deň či v&nbsp;noci. „Často, keď celá rodina spí, som o&nbsp;polnoci hore, dám si pivko na verande a&nbsp;pozerám na rybičky a&nbsp;ony na mňa, či im niečo hodím.“

Viskupičove deti vraj vyrastajú v&nbsp;záhrade a&nbsp;aj pre ne je najväčším magnetom jazierko. „Kúpili sme aj plastový detský domček so šmyk­ľavkou, ale ostáva bez povšimnutia. Keď nie sú deti pri jazierku, tak sú v&nbsp;bambusovom lese, čo je prosto húština bambusu v&nbsp;prednej časti domu, kde sa deti cítia ako v&nbsp;džungli.“ Obľube sa teší aj jedľový lesík na opačnom konci záhrady. Vlastne celá záhrada slúži ako detské ihrisko. „Výhoda je, že sú v&nbsp;nej väčšie stromy, ktoré vytvárajú dostatok tieňa, a&nbsp;ani v&nbsp;najhorúcejšom lete netreba deti natierať. Vedia sa skryť, sú chránené,“ nadchýna sa politik.

O&nbsp;záhradu sa treba starať, vyžaduje prácu a&nbsp;starostlivosť. Ako to politik zvláda? „Pre mňa je to úžasný relax po práci. Celý deň sedím v&nbsp;Národnej rade, píšem a&nbsp;rozprávam sa, tu je to také manuálnejšie. Tu sa človek hýbe. Ja aj často cielene polievam záhradu s&nbsp;krhlami. Dve krhly – to máte 20 kíl, s&nbsp;ktorými chodíte hore-dole, je to také prírodné fitnes­centrum, čiže pre mňa je to radosť. Mňa teší, keď môžem chytiť motyku, kosačku či nožnice a&nbsp;jednoducho sa starať,“ vysvetľuje Viskupič a&nbsp;zamýšľa sa nad tým, či mu záhrada neposkytuje práve dnes toľko riešený „work-life“ balans. „Okrem rodiny je záhrada dôvod, prečo sa domov zakaždým teším.“

V záhrade Mariána Viskupiča. Jedna vec ho upútava na dlhé hodiny. Čo je to?

Výber pre vás

V záhrade Mariána Viskupiča. Jedna vec ho upútava na dlhé hodiny. Čo je to?

Súvisiace články

Zmenená prezidentkina dcéra: Emma bez charakteristického znamienka krásy na tvári

Zvláštnosti štátnej tajomníčky: Vyfotili ju na metle, v kancelárii má tabuľku Šéfka čarodejníc

Etnologička: Súčasné čarodejnice sú najmä feministky a inklinujú k ľavicovej politike

Šéfoval najväčšej mafiánskej skupine v histórii Slovenska. Chystá sa opustiť väzbu

Dary pre učiteľov idú do extrémov: Kvety nahrádzajú šperky i wellness pobyty

Výber pre vás