Roman Laml

Pred 80 rokmi, v&nbsp;marci 1939, sa zavŕšil osud prvej Československej republiky. Slovenský snem vyhlásil 14. marca samostatnosť Slovenska, 15. marca Čechy a&nbsp;Moravu obsadili nemecké vojská a&nbsp;v&nbsp;ten istý deň bola vyhlásená nezávislosť Podkarpatskej Rusi. Československo prestalo existovať. Adolf Hitler vydal 16. marca 1939 výnos o&nbsp;zriadení ríšskeho Protektorátu Čechy a&nbsp;Morava, ktorým toto územie fakticky začlenil do Veľkonemeckej ríše.

Po mníchovskom diktáte sa veľká časť Čiech a Moravy ocitla pod Nemeckom, prezident Beneš abdikoval. Za jeho nástupcu v novembri 1938 zvolili nestraníka Emil Háchu, dlhoročného predsedu Najvyššieho správneho súdu. Pomníchovské Československo nemalo veľa predpokladov na samostatnú existenciu a jeho osud sa naplnil v marci 1939. Háchu pozvali do Berlína na rokovanie s Hitlerom, ktoré sa uskutočnilo po polnoci zo 14. na 15. marca 1939. Hácha si pôvodne myslel, že jeho pozvanie na rokovanie súvisí so situáciou na Slovensku. Hitler mu však oznámil, že ráno nemecké vojska začnú obsadzovať územie Čiech a Moravy a prípadný odpor bezohľadne zlomí. Dostal možnosť, aby sa telefonicky spojil s vládou v Prahe a napokon bolo ultimátum prijaté. Armáda dostala rozkaz, aby nekládla odpor a nechala sa odzbrojiť. Hácha a Hitler podpísali spoločné vyhlásenie, podľa ktorého je osud českého národa v rukách vodcu nemeckej ríše. Takzvané rokovanie ukončili pred šiestou ráno a Hácha sa zvláštnym vlakom vrátil do Prahy.

Za jediný deň územie Čiech a Moravy obsadilo nacistické Nemecko. Francúzsko a Spojené kráľovstvo, ktoré sa v Mníchovskej dohode zaviazali garantovať nové hranice okypteného Československa, neurobili vôbec nič. Na druhý deň, 16. marca 1939, pricestoval Hitler do Prahy. Vyhlásil zriadenie protektorátu a oznámil, že vymenuje ríšskeho protektora ako svojho zástupcu na okupovanom území. Povedal tiež, že pri lojálnom správaní dosiahne český národ „netušený rozkvet“.&nbsp; Protektorát mal oficiálne autonómne postavenie v&nbsp;rámci Nemecka, ale v&nbsp;skutočnosti nemal žiadne skutočné rozhodovacie kompetencie.&nbsp;Bol súčasťou ríše a&nbsp;jeho politika sa formovala v&nbsp;Berlíne. Mal síce prezidenta, ktorým zostal Hácha, aj&nbsp;vlastnú vládu, ale v&nbsp;skutočnosti najvyššia moc patrila ríšskemu protektorovi, ktorý podliehal len vodcovi. Jeho úlohou bolo, aby sa v&nbsp;protektoráte napĺňali nemecké záujmy. Vláda mohla robiť len to, čo jej dovolili nemeckí okupanti.

Prvým ríšskym protektorom bol Konstantin von Neurath, ktorého v roku 1941 poslal Hitler na „zdravotnú dovolenku“. Počas jeho pôsobenia zatvorili české vysoké školy a došlo k prijatiu protižidovských zákonov, ale po­dľa Hitlera bol von Neurath príliš zhovievavý a mierny. Situácia v protektoráte sa totiž nevyvíjala podľa nemeckých predstáv. Český priemysel sa síce podarilo zapojiť do nemeckej ekonomiky a najmä do nemeckého zbrojného priemyslu, ale väčšina spoločnosti neprijala protektorát za svoj a prejavovala proti nemu menší či väčší odpor. Napríklad v septembri 1941, pri príležitosti výročia úmrtia T. G. Masaryka, sa na základe výzvy českého vysielania z Londýna odohral tichý týždenný protest formou bojkotu protektorátnej tlače. Jej predaj skutočne poklesol až o 70 percent.

V&nbsp;septembri 1941 sa funkcie ríšskeho protektora ujal vtedy tridsaťsedemročný Reinhard Heydrich. Krátko po tom, ako prišiel do Prahy, sa veľmi jasne vyjadril, ako si predstavuje ďalší vývoj. Židov a&nbsp;Rómov čakalo „konečné riešenie“. Pokiaľ ide o&nbsp;Slovanov, podľa jeho predstáv ich bolo treba selektovať - na „germanizovateľných“, ktorí podstúpia prevýchovu, a&nbsp;tí ostatní budú slúžiť ako pracovná sila na Ďalekom východe alebo budú tiež vyvraždení. Čech v&nbsp;tomto priestore nemal čo hľadať, to bol jeho názor. Ihneď vyhlásil výnimočný stav, dochádzalo k&nbsp;masovému zatýkaniu a&nbsp;k&nbsp;mnohým popravám. Za Heydricha sa začali uskutočňovať aj prvé transporty židovského obyvateľstva. Jeho zámerom bolo zlomiť odpor spoločnosti a&nbsp;stabilizovať bezpečnostnú situáciu, pretože protektorát sa postupne stal významnou súčasťou nemeckého zbrojného priemyslu. Vyrábala sa tu tretina tankov a&nbsp;40 percent ľahkých guľometov. Okrem biča ponúkal cukor - zvýšili sa dôchodky, zaviedlo sa poistenie proti nezamestnanosti a&nbsp;robotníkom rozdávali lístky na kultúrne akcie alebo poukazy na dovolenku. Sám si však uvedomoval, že odpor sa nepodarí zlikvidovať, len potlačiť. Jeho pôsobenie po ôsmich mesiacoch ukončil atentát, na ktorom sa podieľal aj Slovák Jozef Gabčík. Vyhlásili stanné právo, heydrichiádu, začalo sa ďalšie zatýkanie a&nbsp;popravy. Za jediný mesiac popravili viac ako tritisíc ľudí, vyhladili Lidice a&nbsp;Ležáky. Od tejto chvíle bolo nad slnko jasnejšie, ako to Nemci s&nbsp;protektorátom naozaj myslia.

Jeden z prvých krokov okupačnej moci bolo zavedenie prídelového systému, ktorý sa s vývojom vojny postupne zhoršoval. Prídelový systém nenahrádzal peniaze, len umožňoval kúpu určitého tovaru. Zaviedli lístky na potraviny, špeciálne na mäso, mlieko, oblečenie, mydlo, pohonné hmoty či tabak. Prídelový systém mal rôzne úrovne. Zvýšené prídely mali napríklad pracujúci v ťažkom priemysle alebo nemecké obyvateľstvo. Naopak, znížené limity mali Židia. Poľnohospodári museli svoju produkciu predávať štátu a na tú časť, ktorú si mohli ponechať, nedostávali prídelové lístky. Samozrejme, v takých podmienkach začal fungovať čierny trh a potraviny sa pašovali aj zo Slovenska. Hrozili však za to pokuty a väzenie, počas heydrichiády aj trest smrti. Vojna postupne prinášala zhoršovanie zásobovania a nedostatok tovaru. Na jej konci mal dospelý človek mesačne nárok na osem kilogramov chleba, 750 gramov mäsa, 80 gramov masti a 140 gramov masla. Nikde však nebola záruka, že tieto produkty skutočne dostane kúpiť.&nbsp; Formálne a&nbsp;navonok prejavovaná lojalita, najmä pri rôznych oficiálnych zhromaždeniach, bola v&nbsp;rozpore s&nbsp;postojmi väčšiny obyvateľstva. Zo súčasného pohľadu je ťažké vžiť sa do situácie ľudí, keď často aj drobnosť rozhodovala o&nbsp;živote a&nbsp;smrti. Smrťou sa trestalo aj počúvanie zahraničného rozhlasu.

Niektorí protektorát zásadne omietali, boli ochotní bojovať,&nbsp;položiť svoj život. Veľká časť ľudí však chcela žiť a&nbsp;najmä&nbsp;prežiť, a&nbsp;tak sa aj správali. Zbabelo aj hrdinsky. Symbolom udavačstva a&nbsp;kolaborantstva s&nbsp;Nemcami sa stal bývalý legionár Emanuel Moravec, protektorátny minister školstva a&nbsp;národnej osvety, ktorý počas Pražského povstania spáchal samovraždu. Ako kolaboranta po vojne odsúdili kráľa komikov Vlastu Buriana, ten v&nbsp;protektorátnom rozhlase parodoval vysielanie zahraničného rozhlasu. Po vojne za kolaborantstvo súdili približne 20-tisíc ľudí, z&nbsp;nich 730 popravili. Smutné je, že udavačstvom sa často riešili aj banálne susedské spory. V&nbsp;archíve je zdokumentovaný prípad, keď po oznámení atentátu na Heydricha susedka udala susedku. Za to, že na Heydrichovu smrť reagovala slovami: „Zaplať pánboh.“ Ženu s&nbsp;celou rodinou za tieto slová popravili.

Odbojová činnosť mala veľa podôb, od sabotáží organizovaných skupín až po individuálnu pomoc rodinám uväznených ľudí. Nebolo výnimočné, že ľudia navonok prejavovali lojalitu, ale podľa svojich možností a odvahy sa zapájali do viac či menej nebezpečných ilegálnych aktivít. Išlo napríklad o úmyselnú výrobu nepodarkov, poškodzovanie strojov, prerušovanie telefónneho vedenia a podobne. V železničnej doprave zámerne menili nálepky s miestom určenia, prerezávali brzdové hadice alebo sypali piesok do ložísk. V septembri 1940 v železničnej doprave oficiálne zaevidovali 250 podobných sabotáží. Vznikali aj organizované odbojové skupiny napojené na emigrantskú vládu Edvarda Beneša v Londýne alebo na vedenie komunistov v Moskve. Za odbojovú činnosť a spoluprácu s londýnskou vládou zatkli a napokon v roku 1942 popravili predsedu protektorátnej vlády Aloisa Eliáša.&nbsp;

Od roku 1942 začali vznikať partizánske skupiny, ktoré pôsobili v hornatom a lesnatom teréne v Beskydách, Českomoravskej vrchovine a podobne. Relatívne husto osídlený a urbanizovaný priestor protektorátu neumožňoval širší rozvoj partizánskeho hnutia, napriek tomu od roku 1944 dochádzalo k častým partizánskym útokom najmä na železničnú dopravu. Vyvrcholením odboja napokon boli májové povstania v roku 1945, ktoré vypukli v mestách a obciach po celom protektoráte. Tieto masové vystúpenia, do ktorých sa aktívne zapojilo približne 130-tisíc ľudí, dali jasne najavo postoj spoločnosti k nacistickej okupácii. Protektorát znamenal pre Čechov a&nbsp;Moravanov obrovské poníženie, ale aj ohrozenie ich národnej existencie. Zahynulo približne 300-tisíc ľudí a&nbsp;tisícky ďalších skončili v&nbsp;koncentračných táboroch. Išlo o&nbsp;najkrízovejšie obdobie českej štátnosti, keď sa naplno prejavili všetky cnosti aj necnosti ľudského správania. Heydrich hovoril, že Česi sú ako tráva, pri nebezpečenstve sklonia hlavu, ale potom sa opäť narovnajú. Možno v&nbsp;tom mal pravdu.

Hrôzy protektorátu: Reinhard Heydrich prirovnával Čechov k tráve

Výber pre vás

Hrôzy protektorátu: Reinhard Heydrich prirovnával Čechov k tráve

Súvisiace články

Neboli to dobré časy, videla som na stene stopy krvi, spomína Kiskom ocenená historička

Auf Wiedersehen, Angela Merkel: Ako si bude mocnú ženu Nemecka pamätať história?

Víťazstvo diktatúry: Komunisti sa na prevzatie moci vo februári 1948 pripravovali celé roky

Zabudnutá genocída: Nemeckí kolonialisti lynčovali, Namíbia usiluje o odškodnenie

História sa opakuje: 17. novembra bojovali Slováci za slobodu a demokraciu, protestujú aj dnes

V Bratislave pôsobil pol storočia, za totality sa ho snažili vymazať z pamäti

Výber pre vás

V Bratislave pôsobil pol storočia,  za totality sa ho snažili vymazať z pamäti