Nehu, lásku, sex, ale i&nbsp;hádky, odcudzenie a&nbsp;samotu. To všetko zobrazoval bez príkras. Život ukazoval v&nbsp;plnej nahote. A&nbsp;to doslova. Maľoval a&nbsp;kreslil rázne a&nbsp;rýchlo. Farbu na plátno či papier nanášal eruptívne a&nbsp;náruživo. Taký bol profesor Jiří Načeradský (1939 – 2014). Získal uznanie doma, rovnako aj v&nbsp;cudzine. Jeho expresívne obrazy sú do prasknutia nabité emóciami a&nbsp;energiou. Sebavedomý a&nbsp;nekompromisný motív, línia i&nbsp;farby. No&nbsp;najmä originalita, a&nbsp;radosť z&nbsp;umenia.

„Majstrovi sa dostalo tej najvyššej pocty. Na zastávkach pražského dopravného podniku, v&nbsp;metre, v&nbsp;autobusoch a&nbsp;neviemkde všade sú na plagátoch, ktoré v&nbsp;týchto dňoch pozývajú na výstavu, prelepené bradavky i&nbsp;ten pôvabný stred. Je to prekryté takými žltými kolieskami, aby to splynulo s&nbsp;farbou na pozadí. Krása bez závoja tak dostáva opäť závoj, typický pre dnešok,“ vyhlásil počas špeciálnej komentovanej prehliadky, ktorá sa v&nbsp;pražskej galérii Villa Pellé konala presne v&nbsp;deň 10. výročia umelcovho skonu, Načeradského obdivovateľ, zberateľ, známy podnikateľ, bývalý riaditeľ TV Nova Vladimír Železný.

Podľa neho by to maliarovi vôbec neprekážalo, naopak. „Bol by mimoriadne potešený. Splnili by sa totiž jeho očakávania. Viete, on bol ustavične rovnaký, svoj. Maľoval vždy slobodne – ako chcel a&nbsp;čo chcel. Či sa to niekomu páčilo, alebo nepáčilo. Či sa to predávalo alebo nepredávalo,“ vysvetľuje. Načeradský bol rebelant. Burič v&nbsp;ateliéri aj v&nbsp;živote. Každému hovoril, čo si myslí, a&nbsp;nie vždy to dopadlo dobre. Napokon aj na vojenčinu ho na Slovensko poslali za trest. Iba preto, že vtedajšiemu rektorovi akadémie pri preberaní absolventského diplomu odmietol podať ruku. Keby tak urobil, mal by pohodu vo vojenských ateliéroch v&nbsp;Prahe.

Cenzurovaný plagát si pozrite v GALÉRII

Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa hľadal Načeradský s&nbsp;kolegami výtvarníkmi Rudolfom Nemcom a&nbsp;Jiřím Sopkom azyl vo Francúzsku. Od augusta 1968 do decembra 1969&nbsp;žil v&nbsp;mestách Caen a&nbsp;Paríž, dovedna šestnásť mesiacov. Stretol tam aj ženu svojho života <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/nekompromisny-naceradsky-komunizme-dostal-stopku-demokracii-ho-cenzuruju" target="_blank">Věru (FOTO v GALÉRII)</a>, s&nbsp;ktorou sa prvý deň po návrate do vlasti oženil. Čoskoro sa im narodila dcéra Klára. Mladomanželia verili, že na Západ sa rýchlo vrátia a&nbsp;ostanú tam natrvalo. Pomery v&nbsp;Československu sa však menili zo dňa na deň, nastupovala normalizácia a&nbsp;vybaviť povolenia na cestu pre všetkých troch sa nepodarilo. Dúfali, že by to azda šlo priamo z&nbsp;Francúzska. V&nbsp;roku 1970 talentovaný maliar totiž získal štipendium v&nbsp;Paríži. Odcestoval teda sám a&nbsp;horúčkovito sa snažil zaistiť aj príchod manželky a&nbsp;novonarodenej dcéry. Nový režim a&nbsp;súdruhovia v&nbsp;Prahe to však nechceli dovoliť, tak sa po troch mesiacoch sklamaný a&nbsp;vyčerpaný vrátil domov za rodinou. Milované Francúzsko mohol navštíviť až v&nbsp;roku 1988. Paradoxne tam cestoval na svadbu dcéry Kláry – tej, ktorej ešte ako novorodencovi vtedajšia vrchnosť túto krajinu odoprela. Po Nežnej revolúcii už cestoval do Francúzska každoročne a&nbsp;pravidelne. Jeho manželka tam v&nbsp;súčasnosti za dcérou a&nbsp;troma vnúčatami chodí niekoľkokrát za rok.

Načeradský za bývalého režimu nemohol oficiálne vystavovať ani predávať svoje diela. Ako jednu z&nbsp;umeleckých hviezd uvoľnených 60. rokov ho oficiálne miesta bojkotovali. Živil sa teda ako reštaurátor fasád. Tvrdil, že to bola jediná možnosť, ako dôstojne uživiť seba i&nbsp;rodinu. Preto talentovaný maliar, ktorého kresby do svojich zbierok zakúpila v&nbsp;roku 1978 aj svetoznáma galéria moderného umenia Centre Pompidou v&nbsp;Paríži, renovoval stropné fresky vidieckych kostolov. Poležiačky. Na vysokom a&nbsp;často labilnom, rozheganom lešení. Pri čertovsky zlom svetle. Nečudo, že o&nbsp;túto prácu tradiční reštaurátori nemali záujem a&nbsp;zväčša sa jej vyhýbali. Napriek tomu patrí medzi najvýznamnejších a&nbsp;najosobitejších československých maliarov, kresliarov, grafikov a&nbsp;pedagógov druhej polovice 20. a&nbsp;začiatku nového milénia. Naozaj československých. V&nbsp;roku 1965 bol na vojenčine v&nbsp;Liptovskom Mikuláši, kde sa začalo jeho priateľstvo so sochárom Jozefom Jankovičom, a&nbsp;v&nbsp;roku 1980&nbsp;podnikal výlety po ateliéroch neoficiálnych slovenských umelcov Jankoviča, Sikoru, Filu a&nbsp;ďalších, ktorí v&nbsp;čase normalizácie pobúrili vtedajšie vedenie prorežimového zväzu výtvarných umelcov. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Po roku 1989 sa umelec okamžite vrátil do verejného života, vyučoval dokonca na akadémiách v&nbsp;Prahe i&nbsp;Brne a&nbsp;rýchlo sa stal profesorom. Zároveň hojne vystavoval doma a&nbsp;v&nbsp;cudzine. Nútená verejná prestávka však spôsobila, že ceny jeho diel boli v&nbsp;porovnaní s&nbsp;inými autormi donedávna relatívne nízke a&nbsp;stále ich možno kde-tu zohnať v&nbsp;prístupnej hladine. Vycítili to aj súkromní zberatelia. Trh zareagoval, a&nbsp;tak maliarova hviezda letí strmo nahor. V&nbsp;rokoch 2022 a&nbsp;2023 sa Načeradský stal najpredávanejším výtvarníkom v&nbsp;Českej republike, čo sa týka počtu diel, a&nbsp;v&nbsp;dražbách jeho olejmaľby, kresby a&nbsp;grafiky lámu jeden autorský rekord za druhým. Napriek tomu mu Praha stále dlhuje veľkú retrospektívnu výstavu. Aktuálna výstava v&nbsp;galérii Villa Pellé by mohla byť pre vnímanie a&nbsp;docenenie Načeradského diela prelomová.

Načeradského obrazy si pozrite v GALÉRII

„Tunajšie nadšené privítanie tvorby umelca je v&nbsp;kontraste s&nbsp;prehliadaním maliara zo strany všetkých ostatných verejných výstavných inštitúcií v&nbsp;našom hlavnom meste. A&nbsp;nielen tam,“ hovorí kurátor a&nbsp;správca Načeradského archívu a&nbsp;pozostalosti Petr Mach. Vyslovuje pritom nádej, že súčasná výstava 54 vrcholných diel najmä z&nbsp;rokov 1967 až 1981, navyše výhradne zo súkromných, a&nbsp;teda bežnému divákovi nedostupných zbierok, pomôže získať vhodné priestory na retrospektívnu výstavu. V&nbsp;galérii je obdiv a&nbsp;rešpekt k&nbsp;Načeradskému priam hmatateľný. Náhodných návštevníkov je minimum, drvivá väčšina vie, na akého autora prišla i&nbsp;prečo. Veľkoryso na myšlienku výstavy reagovali aj zberatelia. „Všetkým majiteľom obrazov patrí nesmierna vďaka, napokon nik z&nbsp;oslovených neodmietol diela požičať. To je veľmi vzácne,“ dodáva Mach.

Načeradský zásadne zasiahol do zobrazovania figúry. Priniesol nové pohľady, inšpirovala ho reportážna, najmä športová fotografia z&nbsp;novín a&nbsp;časopisov, koláž. Aj preto napríklad už v&nbsp;roku 2002 jeho dielo Červenec – Útěk do hor z&nbsp;roku 1967&nbsp;zo zbierok Národnej galérie Praha vystavovali v&nbsp;Nemecku na prvej konfrontačnej a&nbsp;zároveň bilančnej výstave západo- a&nbsp;východoeurópskeho umenia. Načeradského plátno tam zavesili medzi obrazy európskych velikánov, ako sú Francis Bacon, David Hockney, A. R. Penck, Georg Baselitz či Gerhard Richter.

Legendárny maliar má mnoho fanúšikov aj na Slovensku. Prvá výstava sa konala v&nbsp;Bratislave ešte v&nbsp;roku 1991 z&nbsp;iniciatívy galeristu Miloša Kleibla. Sedem veľkolepých výstav organizoval publicista a&nbsp;doyen tunajších zberateľov umenia Ivan Melicherčík&nbsp;–&nbsp;tri v&nbsp;Bratislave, po jednej v&nbsp;Dolnom Kubíne, Žiline a&nbsp;Poprade. Tá ôsma v&nbsp;celkovom poradí, v&nbsp;Piešťanoch v&nbsp;roku 2018, sa však skončila škandálom. Ukončili ju predčasne pre cenzúru. Argument na zrušenie? Nahé mužské a&nbsp;ženské figúry na vystavených plátnach. Bola z&nbsp;toho medzinárodná hanba, ale aj inšpirácia pre zatiaľ poslednú slovenskú výstavu. Prišla po piatich rokoch a&nbsp;zorganizovali ju vlani v&nbsp;Galérii Francúzskeho inštitútu na Slovensku, výhradne zo slovenských súkromných zbierok. Načeradský navždy ostane buričom. Nebral totiž ohľady na cudzie reči ani na následky. Nielenže sa nebál kráčať vlastnou cestou, on po nej dokonca sebavedome, ba až drzo bežal. Navyše ešte aj ďaleko vpredu, na čele pelotónu a&nbsp;so vztýčenou hlavou. Podobne ako jeho bežci na najslávnejších obrazoch – veľkých olejomaľbách zo 60. rokov. Text: Jakub Prokeš

Nekompromisný Načeradský: V komunizme dostal stopku, v demokracii ho cenzurujú

Výber pre vás

Nekompromisný Načeradský: V komunizme dostal stopku, v demokracii ho cenzurujú

Súvisiace články

Jeho meno naháňalo des a hrôzu. Slávny Apač Geronimo skončil ako zlomený opilec v rezervácii

Medvedí snežný muž: Reinhold Messner roky hľadal yetiho, nakoniec dospel k svojskému záveru

Čudák a beštia: Jeden plachý básnik bez ženy, druhý zhýralý okultista. Čo mali spoločné?

Pod gilotínou: Francúzsky revolucionár s atletickou postavou predpovedal Robespierrovu smrť

Entuziasti: Na prvej zimnej olympiáde bol dopingom sekt, Bratislavčan pretekal za Maďarsko

Výber pre vás