Venuje sa historickým a športovým témam, hlavne horolezeckým. 
Autor či spoluautor vyše 30 kníh z oblasti športovej literatúry faktu.

Milan Vranka

Miroslav Šmíd bol neprehliadnuteľnou osobnosťou československého horolezectva. A&nbsp;pre každého, kto s&nbsp;ním prišiel do kontaktu, aj nezabudnuteľnou. Keď sa objavil v&nbsp;spoločnosti, automaticky sa stal jej stredobodom. Vyžarovala z neho ohromná charizma. Vymykal sa svojím zjavom, spôsobom života, názormi, celým svojím bytím. „On vo svojej dobe dokázal niečo nevídané – žil, ako chcel,“ hovorí horolezkyňa Alena Čepelková. „Vyzeralo to, že preňho nie je nič nemožné.“ „Bol to prvý horolezec u&nbsp;nás, ktorý sa živil horolezectvom, čo v&nbsp;časoch totality bolo výnimočné,“ pridal spolulezec Leopold Páleníček. „Odlišoval sa pohľadom na život, veľa vecí robil ináč, búral bariéry,“ myslí si jeho spolurodák Jarýk Stejskal. „Bol majster v&nbsp;tom, ako sa dostať spoza železnej opony na Západ.“ Od tragickej smrti Lanča, ako ho prezývali, uplynulo v&nbsp;tomto roku tridsať rokov.

Spočiatku behal na lyžiach spolu s&nbsp;Jiřím Beranom, účastníkom dvoch zimných olympiád, s&nbsp;ktorým boli spolužiaci na základnej škole aj na strednej lesníckej škole v&nbsp;českom Trutnove. „Míra to dotiahol na republikovú úroveň, ale voľnosť pohybu v&nbsp;prírode, v&nbsp;skalách, vo vysokých horách mu bola bližšia,“ hovorila sestra Magda. V&nbsp;meste Police nad Metují, odkiaľ pochádzal, sa v&nbsp;tom období sformovala nová generácia silných lezcov – Jarýk Stejskal, Miloš Nosek, Tomáš Gross, Mirek Šmíd. „Zobrali sme ich postupne do našej partie starších,“ opísal Václav Hornych, jeho lezecký tútor. „Išli s&nbsp;nami na ťažké cesty a&nbsp;rýchlo vyleteli nahor.“ Skúsený Hornych videl, že Lanč má na lezenie talent. „Nechal som ho liezť tak, ako to cítil on, a&nbsp;vždy to bolo dobré. Mal to dané od prírody. Obdivoval som jeho ľahký lezecký štýl. Dokázal vyliezť kamkoľvek len tak, mimochodom a&nbsp;zdanlivo bez problémov. Bola to vec veľkého nadania a&nbsp;lezenia hlavou.“ Práve Hornych ho zoznámil s&nbsp;Poldom Páleníčkom. Liezli spolu hlavne vo Vysokých Tatrách, kam Poldo odišiel v&nbsp;roku 1970. Pracoval na vysokohorských chatách. „Lanč na začiatku prišiel ako mladší partner. Ja som nemal tendenciu ho poučovať. Keď mu vyhovovalo liezť na striedačku, pustil som ho. Bolo to na kamarátskej báze. Potom už chcel liezť iba ako prvý. A&nbsp;neskôr sám. Nechcel sa prispôsobovať partii.“

Keď sa Miroslav Šmíd začal viac zameriavať na samostatné výstupy, pobrali sa každý svojou cestou. „V&nbsp;osemdesiatych rokoch už bol vyzretou osobnosťou,“ hovorí Páleníček. „Z&nbsp;lezenia s&nbsp;partnerom vyrástol, sólo bolo ďalším stupňom, ako sa realizovať. Už nepotreboval spolulezca, ale peniaze, aby mohol uskutočniť svoje plány. A&nbsp;peniaze, ako sa ukázalo, vedel zohnať. Mal obchodného ducha. V&nbsp;socializme sa pritom dalo podnikať jedine nelegálnym spôsobom. Keď sme boli na Kaukaze, vykšeftoval tam titánové ľadovcové skoby, ktoré potom previezol do Švajčiarska. Bol prvý, kto u&nbsp;nás do horolezectva zaviedol biz­nis a&nbsp;aj ho to uživilo.“ Sólové lezenie bolo v&nbsp;ére socializmu v&nbsp;Československu nežiaduce. Do popredia sa dávali kolektívne výkony. Mirek Šmíd však ťažkosti so svojimi sólami nemal, pretože liezol v&nbsp;čase, keď šéfom trénerskej rady bol progresívny Jiří Novák. Zoznámili sa na začiatku sedemdesiatych rokov v&nbsp;Adršpachu. Hneď si padli do oka. Novák v&nbsp;ňom videl ambiciózneho chlapca, ktorý vedel, čo chce, on v&nbsp;ňom niekoho, kto už má za sebou rad dobrých výstupov v&nbsp;Alpách i&nbsp;na Kaukaze a&nbsp;má pozitívne názory na vývoj lezenia. Veľkým vzorom bol pre Lanča emigrant Tomáš Gross, ktorý bol známy nezávislým prístupom k&nbsp;životu a&nbsp;preslávil sa svojimi sólovými výstupmi. „Chcel byť ako on,“ myslí si Novák. „Problematika sólových výstupov nebola v&nbsp;tom čase už problémom, dokonca sme k&nbsp;nim vydali metodický list.“

V&nbsp;zime 1980 odcestovali v&nbsp;malej skupine do Dolomitov. Šmíd s&nbsp;Janom Fulkom sa pustili v&nbsp;masíve Civetty cestou Via dei Fodom. Bol z&nbsp;toho prvý zimný výstup. „Na Mirka sa na vrcholovom štande uvoľnil skalný blok, ku ktorému bol zaistený, a&nbsp;zavalil ho,“ opísal dramatický zážitok Jiří Novák. „Mal zasiahnutú tvár. S&nbsp;Honzom situáciu neskutočne dobre zvládli, dokázali zostúpiť a&nbsp;potom nasledovala cesta do nemocnice v&nbsp;talianskom Bellune. Mirek absolvoval operáciu dlhú vyše šesť hodín, kde mu majstri chirurgovia znovu vytvorili zdeformovanú tvár.“

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/solista-miroslav-smid-case-totality-zivili-horolezectvom-revolucii-umrel-pri-vystupe" target="_blank">FOTO z výstupov Miroslava Šmída v GALÉRII</a>

Jiřího Nováka požiadali, aby zostal s&nbsp;pacientom v&nbsp;krízových pooperačných hodinách. Nakoniec z&nbsp;toho boli dva dni, ktoré s&nbsp;ním strávil v&nbsp;izbe na vedľajšom lôžku. „Okrem otierania slín a&nbsp;vynášania bažanta išlo o&nbsp;psychickú podporu. Mirek sa bál hlavne toho, ako bude po úraze vyzerať.“ O&nbsp;rok neskôr už boli spolu na Kaukaze, kde Lanč okrem iného vyliezol v&nbsp;noci sólový prvovýstup v&nbsp;severnej stene Ulutau. „Mal desiatky divákov, ktorí ho mohli sledovať vďaka svetlu jeho čelovej lampy,“ vraví Novák.

V&nbsp;roku 1984 sa Lanč zúčastnil na expedíciách na dve osemtisícovky – pod vedením Ivana Gálfyho na Lhoce Šar a&nbsp;Jiřího Nováka na Dhaulágiri. „Mirek sa mi priznal, že si dohodol prednášky v&nbsp;Nemecku a&nbsp;nemôže zostať do konca našej expedície. Preto som chápal jeho pokus o&nbsp;individuálne dolezenie na vrchol Dhaulágiri z&nbsp;posledného tábora vo výške 7 600 metrov,“ vraví Jiří Novák. Šmíd sa v&nbsp;deň svojho pokusu dlho neozýval. Nakoniec sa z&nbsp;vysielačky ozvala talianska pesnička a&nbsp;po nej jeho hlas: „Bol som kúsok pod vrcholom, ale vedel som, že by som sa nevrátil, tak som sa vrátil.“ „Prácou na zabezpečení záverečnej trasy prvovýstupu rozhodne prispel k&nbsp;úspechu celej výpravy,“ chválil chýrneho sólistu šéf expedície Jiří Novák. Hoci Lančovi osud nedoprial tešiť sa z&nbsp;vrcholu osemtisícovky, jeho najväčší výkon sa spája s&nbsp;Himalájami. Už pri návrate z&nbsp;jarnej expedície na Lhoce Šar si vybavil povolenie na výstup na Ama Dablam. „Jeho najvýznamnejším výkonom v&nbsp;horách bol sólový prvovýstup západnou stenou na himalájsku šesťtisícovku Ama Dablam,“ zdôraznil Novák. Keď ho v&nbsp;roku 1986 zrealizoval, poslal expedičnú pohľadnicu Ivanovi Gálfymu s&nbsp;textom: „Hotovo. Mirek Šmíd.“ Vtedajší šéf československého horolezectva Gálfy nebol priaznivcom sólových výstupov. Počas expedície na Lhoce Šar si však Lanč získal jeho priazeň. „Mirek bol majster v&nbsp;práci s&nbsp;ľuďmi,“ mieni Jiří Novák. Nečudo, že rok po sólovýstupe na Ama Dablam bol opäť členom Gálfyho expedície – na Everest.

Hoci Jarýk Stejskal a&nbsp;Mirek Šmíd boli Poličania, bližšie sa dostali do kontaktu až vo Vysokých Tatrách, kam Jarýk odišiel za lezením a&nbsp;zostal tam pracovať na chatách. Šmíd bol nepochybne špičkový horolezec, ale aj komplikovaná povaha. „Mal svoje sny, ciele, no musel si zrovnať v&nbsp;hlave, že na to má, čo nie je jednoduché,“ opisoval Jarýk Stejs­kal. „Tvrdil, že lezenie je hra, že nie je dôležité, či si na vrchole alebo nie, dôležitý je zážitok. Na druhej strane, niekedy až veľmi tvrdo išiel za tým, aby niečo výnimočné dosiahol. Tieto dva prístupy sa v&nbsp;ňom bili celý jeho horolezecký život.“ Šmíd bol aj skvelý organizátor. „Vybavil všetko, v&nbsp;tom bol ďaleko vpredu,“ hodnotil Stejskal. „Aj vďaka komunikácii, mal na to talent. Napriek tomu, že u&nbsp;nás zúril socializmus, vedel zarobiť peniaze, tlačil plagáty, robil diašou. Mal veľa kontaktov v&nbsp;zahraničí, bol jazykovo zdatný, čo dokázal využiť. Vedel si ľudí získať, bolo to jednoducho v&nbsp;ňom.“ „Lanč mal zvláštnu povahu,“ pridal Václav Hornych. „Bol solitér, nebol tímový lezec. Nie každému sa pozdával, nie každý ho mal v&nbsp;obľube. Na druhej strane, mal priateľov, ktorí by preňho urobili všetko.“

Na jar 1993 sa Miroslav Šmíd vybral s&nbsp;priateľkou Danou a&nbsp;jej synom Leem do USA na Aljašku. Šesť rokov predtým sa zabil Danin švajčiarsky partner a&nbsp;chlapcov otec. Lee sa narodil až po jeho smrti. Pred návratom do Európy sa zastavili v&nbsp;Yosemitskom národnom parku. Mirek sa rozhodol skrátiť si čakanie na partnera, s&nbsp;ktorým sa dohodol na lezení, sólovýstupom na Lost Arrow. Naposledy ho videli tesne pod vrcholom. Keď sa nevracal, išla mu Dana s&nbsp;priateľmi naproti. Našli ho pod nástupom na cestu, bol celý rozbitý, identifikovali ho až podľa chrupu. 

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/solista-miroslav-smid-case-totality-zivili-horolezectvom-revolucii-umrel-pri-vystupe" target="_blank">FOTO Šmídovho denníka v GALÉRII</a>

Mirek Šmíd bol fatalista, veril v&nbsp;osud a tvrdil, že keď má umrieť, tak umrie, aj keby len ležal v&nbsp;pos­teli. „Ja sa veľa rokov nedožijem,“ povedal v&nbsp;jednom rozhovore. „Našťastie žijem naplno. Tí, ktorí žijú pomaly, potrebujú viac času.“ Keď zomrel, mal iba 41 rokov.

Absolvoval napríklad vo Vysokých Tatrách sólový výstup v severnej stene Veľkej Javorovej veže, na Kaukaze sólový prvovýstup na Ulutau, zimný sólovýstup talianskym kuloárom na Nakratau, sólovýstup severnou stenou Donguz Orunu, sólový prvovýstup Benzigijskou stenou na Džangi-Tau, v Yosemitoch prvý sólový výstup cestou Dihedral Wall na El Capitan, v Andách sólovýstup direttissimou západnou stenou Yerupajá Sur, v Himalájach sólový prvovýstup západnou stenou na šesťtisícovku Ama Dablam. 

Sólista: Miroslav Šmíd sa v čase totality živil horolezectvom, po revolúcii umrel pri výstupe

Výber pre vás

Sólista: Miroslav Šmíd sa v čase totality živil horolezectvom, po revolúcii umrel pri výstupe

Súvisiace články

Navždy Scarlett O’Harová: Bipolárna porucha, zvýšené libido a romániky. Aj tak bola skvelá!

Zvrhlý dramatik: Ženatý Oscar Wilde sa zamiloval do "Adonisa"

Kľúčová bitka pri Schwechate: Víťazstvo chorvátskeho bána zachránilo životy slovenským sokolom

Výber pre vás