reportáže zo Slovenska, zdravotníctvo

Peter Kubínyi

Hrad v Starej Ľubovni stál už asi tristo rokov, keď tu Peter Kmit III., spišský starosta, v 16. storočí nechal postaviť západný bastión. Časy boli zlé, vlastne ako vždy v histórii ľudstva, a tak pribudol na tie časy najmodernejší obranný systém, ktorý má tvar ušnice. Hrubé múry vytvárajú akúsi ulitu, či skôr onú ušnicu, je tu desať diel. To nepriateľ videl a&nbsp;rátal s&nbsp;tým.

„Ale že obrancovia hradu budú útočiť aj zdola, to tušiť nemohol,“ hovorí Dalibor Mikulík, riaditeľ Ľubovnianskeho múzea. Pod tou ušnicou boli podzemné klenuté chodby a&nbsp;v&nbsp;nich sedem strelných komôr. Pálili zhora a&nbsp;keď sa nepriatelia priblížili, aj zdola. A&nbsp;aby sa pritom obrancovia nezadusili, mali aj aircondition!

„Terén je zvonku hradu už dnes iný než v&nbsp;šestnástom storočí, keď túto obranu využívali,“ dodáva. Stačí sa pozrieť do jednej zo strieľní a&nbsp;hneď chápete: pálili by do zeme. „V tom čase bola na hrade asi dvestočlenná vojenská posádka, lebo tu chránili poľské korunovačné klenoty.“ Prechádzate sa podzemím, pozeráte do strieľní a&nbsp;občas narazíte na „dieru v&nbsp;plafóne“. Vetracie šachty. Ak ste vošli jednou stranou, vyjdete druhou - logika, aby vojaci nezakopávali jeden o&nbsp;druhého. A&nbsp;nakoniec väčšia diera, zrejme jeden z&nbsp;tajných východov. „Traduje sa, že z&nbsp;hradu viedli dve tajné chodby: jedna do mesta a&nbsp;druhá do lesa, ale zatiaľ sme ich nenašli.“

Aj Prešovčania si potrpia na to, čo v ich meste nevidno, hoci je to rovno na námestí. Či skôr, pod ním. Trojpodlažné pivnice v meštianskom domena ulici Hlavná číslo 79. Pritom tá prvá pod domom je najstaršia a tá celkom naspodku najmladšia!

„Cez Prešov viedla vínna cesta a získalo aj právo jeho skladovania. To znamená, že sa od pätnásteho do osemnásteho storočia zväčšovali aj podzemné priestory. Prvé pivnice mali namiesto dlažby iba utlačenú zem, kamenné steny a drevené trámové stropy. Na klenuté kamenné a najmä tehlové&nbsp; ich prestavovali predovšetkým v renesancii a baroku kvôli protipožiarnej ochrane,“ rozpráva Ľubor Suchý z Krajského pamiatkového úradu v Prešove. Spomenie tiež, že do pivníc sa vchádzalo z námestia, že dom má výšku približne osem bez strechy, zato hĺbka pivníc je až jedenásť metrov.

Prvé podzemné podlažie - stredovek, 15. storočie, ale klenba až z rozmedzia sedemnásteho a osemnásteho storočia. Druhé podzemné podlažie - sme o nejakých stopäťdesiat rokov mladší, obzeráme si renesanciu a keď zídeme na to tretie, omladneme o ďalších asi päťdesiat rokov. Ak je veža prešovského kostola na námestí najvyšším bodom v meste, tak táto pivnica je najnižším miestom. Skúste si predstaviť tie tri podlažia plné vína. To musel byť život!

Zdá sa, že slovenské podzemie ukrýva mnohé tajomstvá a zaujímavosti. Ale odhaľuje aj to, že si neraz mýlime jabĺčka s hruštičkami. Prečo? Práve o tom je naša reportáž o slovenskom podzemí, ktorá bude uverejnená v nasledujúcom čísle Plus 7 dní.

Stredoveké aircondition a trojposchodová pivnica plná vína

Výber pre vás

Stredoveké aircondition a trojposchodová pivnica plná vína

Súvisiace články

Kokotský les, Horný Kokotský rybník či Kokotská studnička. Vieme, kde ich nájdete

Quido vraj mal pekné detstvo, keď vyrástol, skončili v útulku. No mohol aj na grile

Slovák na Manhattane: Týmito kvetmi očaril Billa Clintona aj americké hviezdy

FOTO To je nádhera: Najmenšie Slovensko vám vyrazí dych!

Výber pre vás