Lenka Dale

Dalo sa predísť tragédii s&nbsp;mačetou v&nbsp;Dubnici? Odpoveď je hypotetická. Reálne však zákonodarcovia v&nbsp;parlamente ignorujú problém rizikových psychiatrických pacientov. Vražda Andrey, ktorú rozsekal duševne chorý páchateľ, tému opäť oživila. „Na nepríčetných páchateľov a&nbsp;nedostatočnú ochranu som politikov upozorňoval už vlani,“ pripomenul generálny prokurátor Maroš Žilinka. To, že pacienti v&nbsp;ambulantnej starostlivosti sú mimo dosahu kontroly, sa však riešilo už pred pätnástimi rokmi. Vtedy slovenský pedofil Antonín Novák, ktorý mal byť pod ambulantným dohľadom psychiatra, zneužil a&nbsp;zavraždil v&nbsp;Česku deväťročného Jakuba. Debatovalo sa o&nbsp;tom aj v&nbsp;roku 1992, keď manželia zabili mačetou svoje deti. Čo sa odvtedy zmenilo? Nič.

Dva roky prenasledoval psychiatrický pacient Andreu z Dubnice nad Váhom. Polícia ho aj obvinila, ale pre duševný stav ho museli z vyšetrovacej väzby prepustiť na slobodu a trestné stíhanie zastavili. Putoval do psychiatrického ústavu, odkiaľ odišiel po piatich mesiacoch s tým, že jeho stav je stabilizovaný a liečba bude pokračovať ambulantným spôsobom. Pobyt na slobode trávil aj naďalej sledovaním Andrey, „stalkoval“ aj jej rodinu. Dopadlo to katastrofálne. Podľa polície ju na začiatku júla zastavil v záhradkárskej oblasti, kadiaľ pravidelne chodievala do práce, a rozsekal mačetou. Zasadil jej viac ako desať rán. Policajti zistili, že ju sledoval spoza kríkov a dopredu si zaobstaral aj chirurgické rukavice. Po otrasnom čine si vedľa ženy ľahol. „Stalo sa to, čo sa stať nemalo,“ hovoril policajtom, keď ho zatkli. „Dvaja krásni a šikovní chlapci prišli o maminku, moji rodičia prišli o dcéru. Ja som prišla o sestru. Prečo? Lebo polícia, ktorá má pomáhať a chrániť, nepomáha a nechráni,“ napísala po Andreinej smrti jedna z jej troch sestier na sociálnej sieti.

Slovenský recidivista Antonín Novák sa mal liečiť na psychiatrii po prepustení z väzenia v roku 2004. Vykašlal sa však na to, naposledy si bol po lieky v roku 2007. O rok neskôr v&nbsp;českom Havlíčkovom Brode vylákal na ubytovňu len deväťročného chlapca. Po tom, ako ho zneužil, pohodil jeho telo do lesa. „Na izbe som sa ho opýtal, ako sa volá. Povedal mi, že Jakub. Začal sa hrať počítačové hry aj som mu pustil rozprávku Mrázik. Chcel som ho ohmatávať a&nbsp;mať s&nbsp;ním análny styk,“ povedal policajtom Novák. Priznal sa, že v&nbsp;Česku zneužil desať detí.

Mačetou rodičia zavraždili svoje deti aj v&nbsp;roku 1992 v&nbsp;Jastrabej. Policajti našli v&nbsp;zanedbanom dome na gauči pod detskou dekou s&nbsp;motívom zajačikov a&nbsp;kvetov dve mŕtvolky. Telá sedemročnej Márie a&nbsp;šesťročného Jarka boli uložené rukami pri sebe, mali oblečené roláky, ktoré maskovali hlavy oddelené od tela. Kuchyňa bola postriekaná krvou. Otec detí Jaromír Štefan prostoducho opísal celé dianie. „Počkali sme, kým deti pospali, a&nbsp;ja som k&nbsp;nim vošiel s&nbsp;mačetou v&nbsp;ruke. Stačil jeden úder a&nbsp;dcéra bola okamžite mŕtva. Ani nemukla. Pre istotu som ju sekol ešte dvakrát. Manželka sa nepozerala, čakala na chodbe. Vrátil som sa k&nbsp;nej a&nbsp;podal som jej mačetu. Všimla si, že mačeta je špinavá od krvi a&nbsp;vláskov. Zobrala ju do kúpeľne a&nbsp;umyla. Aby to nebolo také drastické,“ objasňoval Štefan chorú logiku, podľa ktorej s&nbsp;manželkou konali. S&nbsp;vyčistenou mačetou šla synčeka zabiť ona. Rozprávanie o&nbsp;vykonanej hrôze ukončil Štefan slovami: „Na svoju obranu by som chcel povedať, že som v&nbsp;živote nebol schopný zabiť ani zajaca, ani nič iné.“ Štefan mal nariadenú ústavnú liečbu od mája 1992. Podľa odborných posudkov trpel ťažkou schizofréniou. Obvodný úrad v Kremnici zvažoval návrh na pozbavenie Štefana i&nbsp;jeho ženy svojprávnosti a umiestnenie ich detí do detského domova. Konanie v tej veci zdržal primár z kremnickej psychiatrickej nemocnice. Odporučil, aby s návrhom po­čkali, pretože „ak by boli deti rodičom odobraté, značne by sa zhoršil zdravotný stav rodičov, hlavne otca“. Ten istý primár podpísal 10. júla 1992 Štefanovi priepustku. Deti zavraždili manželia o dva dni neskôr.

Čo sa musí stať, aby zákonodarcovia na Slovensku začali nielen rečniť, ale i konať? Po Andreinej smrti sa spustili odborné diskusie o&nbsp;nutnosti novelizácie trestného poriadku, ktorý v&nbsp;súčasnej podobe nerieši nepríčetných páchateľov takmer nijako. „Prokurátori z&nbsp;vlastnej iniciatívy obvolávajú v&nbsp;prípade takýchto zločincov psychiatrické liečebne, aby ich tam umiestnili. Po tom, čo sú zbavení obvinenia z&nbsp;dôvodu duševného stavu, majú byť totiž prepustení na slobodu. Kým sudca nariadi liečbu, ten človek je voľný, preto to dobrovoľne a&nbsp;z&nbsp;vlastnej iniciatívy sami vybavujú,“ uviedol pre PLUS 7 DNÍ zdroj z&nbsp;justičného prostredia. Potvrdzuje to aj bratislavský sudca Peter Šamko. Upozornil, že problém býva tiež, ako dopraviť pacienta do liečebne, keďže po prepustení z&nbsp;cely je de facto slobodný a&nbsp;policajti nie sú vždy súčinní s&nbsp;prevozom do liečební iných miest. „Tento problém mala ambíciu vyriešiť novela Trestného poriadku, ktorá bola súčasťou veľkej novely trestného zákona. Zatiaľ však v&nbsp;parlamente schválená nebola.“

Po tom, čo pacientov prepustia z&nbsp;ústavu, majú absolvovať ambulantnú liečbu, ktorú nariadi súd. Lenže nikto nevie, ako presne to má vlastne fungovať. „Trestný poriadok nemá žiadne podrobnejšie ustanovenia, ako sa má ambulantné ochranné liečenie vykonávať, a&nbsp;ani lekári, ktorí ho vykonávajú, nemajú žiadny záväzný manuál, ako postupovať, kedy a&nbsp;čo hlásiť pri liečbe súdu a&nbsp;podobne,“ vysvetľuje sudca Šamko. Je až neuveriteľné, že ambulancia vlastne ani nevie, kto je jej pacientom a&nbsp;čoho sa dopustil, teda aké riziko reálne predstavuje. „Malo by byť samozrejmé, že liečebné zariadenie, kde sa vykonávalo ústavné ochranné liečenie, by malo sprístupniť zdravotnú dokumentáciu pacienta aj ambulancii,“ hovorí Šamko. Takisto nie je jasné, ako postupovať, keď nebezpečný pacient vysadí lieky, nepríde na dohodnuté stretnutie – má sa súd informovať hneď alebo až keď sa to zopakuje? Právny poriadok na nebezpečných pacientov a&nbsp;hlavne na ochranu ľudí pred nimi vôbec nemyslí. Generálny prokurátor Maroš Žilinka pripomenul poslancom, že mali od neho už od vlaňajška legislatívny návrh na zmenu v&nbsp;tejto oblasti. Ostal bez ohlasu. Žilinka to politikom pripomenul po dubnickej tragédii cez sociálnu sieť: „Stačilo pritom tak málo. Načúvať slovám odborníkov, ktorí to s&nbsp;ochranou spoločnosti myslia úprimne. Možno by sme predišli dnešným apelom a&nbsp;návrhom, ale hlavne tragickým udalostiam.“

Koľko tragédií sa musí stať na zmenu zákona? Nepríčetný páchateľ nezavraždil len Andreu

Výber pre vás

Koľko tragédií sa musí stať na zmenu zákona? Nepríčetný páchateľ nezavraždil len Andreu

Súvisiace články

Platiť na urgente až 50 eur? Niekto je za, iný odporúča refundovať zisky z covid testovania

Psychologička po vražde mačetou: Všetci kompetentní si musíme spytovať svedomie

Čoho sa zľakol partner expremiérky Radičovej? Medzi kríkmi a kvetmi má v záhrade jed

Pre vnučku spraví Radičová veľa: Myslela som, že zahyniem

Výber pre vás