Vladimír Palko

Stalo sa vám niekedy, že vám nečakane príde na pomoc niekto, koho slovo zaváži? Pred týždňom ma Anka Žitná pozvala do relácie diskutovať o tom, ako Európsky parlament ide bojovať proti hrozbám ohrozujúcim demokraciu v EÚ. Toť nedávno na ten účel zriadil i osobitný výbor. S moderátorkou sme sa zhodli, že integrita EÚ v tejto veci nie je ktovieaká, lebo bojovníci za demokraciu z Európskeho parlamentu si neráčili všimnúť, že v Rumunsku došlo k najťažšiemu útoku proti demokracii, aký si pamätáme. Súd tam zrušil výsledky prezidentských volieb pod zámienkou, že vo volebnej kampani zasahovalo Rusko. Zámienka bola falošná. Ale EÚ mlčala ako hrob. Hneď na druhý deň po relácii nám prišiel na pomoc americký viceprezident J. D. Vance, ktorý v Mníchove preplieskal mokrým vechťom po tvári účastníkov bezpečnostnej konferencie, keď ich upozornil, že stále hovoria o demokracii a pritom ignorujú, čo sa udialo v Rumunsku. No, netlieskali mu za to. Ide o hlboký problém. Európske elity si počas desaťročí dokázali vybudovať okolo svojich myslí hrádzu, ktorá zamedzuje tok faktov. A tak si vytvorili nereálny svet, ktorý ich chráni pred svetom reálnym. Nesmiernu vinu nesú médiá, ktoré ignorujú fakty. Pre mňa je za posledné roky najväčším prekvapením, že dominantné médiá v Európe sa prepracovali k podobnej sterilite ako médiá komunistickej éry. Za komunistov aspoň bolo jasne vyslovené, že médiá nie sú pluralitné. V Európe sme dospeli do situácie, keď sa dôležité fakty opäť zamlčiavajú, a všetko je akože v poriadku. A tvárime sa, že médiá sú pluralitné, pričom sa zamlčiavaním faktov správajú rovnako. Bolo otázkou času, kedy dieťa zvolá, že cisár je nahý. Nakoniec sme nemuseli čakať na dieťa, do Mníchova prišiel viceprezident. Vance strhol figový list Európanom nielen v otázke zmarených rumunských volieb. Upozornil ich napríklad na tyranské zákony, ktoré trestajú ľudí i za umiernene vyjadrený nesúhlas s potratmi. Vance spomenul nový škótsky zákon, ktorý to zakazuje. Trochu som "gúglil", našiel som rozhorčené protesty a obvinenia, že Vance konšpiruje. Samozrejme, keď som pozorne čítal, čo to Vanceovi kritici hovoria, tak nech som čítal, ako čítal, vždy mi vyšlo, že Vance hovoril pravdu. Vance spomenul aj prípad vojenského veterána z anglického Bournemouthu, ktorý bol odsúdený na podmienečný trest väzenia a finančnú pokutu, pretože stál pri potratovej klinike a ticho sa modlil. Inak, ten odsúdený veterán sa volá Adam Smith-Connor. Písal som o ňom pred štvrť rokom na Štandarde. Vo verdikte sa uvádzalo, že „stál s hlavou zľahka sklonenou a ruky mal zopäté“. Ó, ruky zopäté, hlava sklonená! Tá trestuhodná agresivita! Aj v tomto mi teda prišiel nečakane na pomoc americký viceprezident. Vďaka, Džej Dí. Lenže cez neviditeľnú faktuvzdornú čapicu, ktorú mnohí dobrovoľne nosia na hlavách, tieto informácie nepreniknú. Tú čapicu si predstavujem ako tie staniolové čapice, ktoré nosili Mel Gibson a Joaquin Phoenix vo filme Znamenia, aby odplašili mimozemšťanov. Len tieto nie sú viditeľné a odplašujú fakty. Pri téme modlitieb pri potratových klinikách zvyknem spomenúť najdrastickejší prípad z Kanady. Linda Gibbonsová sa modlila pred potratovými klinikami, pričom držala obrázok, na ktorom dieťatko hovorilo mamičke: Mamička, prečo? Mám pre teba toľko lásky. Po viacerých odsúdeniach strávila Linda Gibbonsová vo väzniciach spolu skoro jedenásť rokov. Predstavte si, čo je táto ženština za škodcu! Má na svedomí, že niektoré ženy šli na potrat, ale keď pani Lindu uvideli, rozmysleli si to a dieťatko porodili! A ešte jej za to poďakovali. To je ale manipulátorka, však? Do basy!! Okamžite!! O tomto prípade som písal v knihe „Levy prichádzajú" už pred trinástimi rokmi. Keď poviete európskemu liberálovi o Gibbonsovej prípade, tak vám neuverí. Povie, že to je hoax, dezinformácia a že to je v našom západnom svete predsa vylúčené. Lenže je to pravda. Za túto nevedomosť môžu médiá a tie neviditeľné čapice. Po Vanceovom prejave jeden slovenský spisovateľ a novinár (nebudem ho menovať, lebo to nemám rád) na sociálnej sieti napísal, že Vance uviedol príklad človeka odsúdeného „vraj len za to, že sa modlil pred nemocnicou". Všimnite si to slovíčko „vraj“. Čarovné, však? Ak by ho mal vynechať, zrútil by sa mu svet. Tak má útechu v slovíčku „vraj“. No čo už s ním ... Tak si hovorím, Pane Bože, fajn že si toho Vancea do Mníchova poslal, dobre mi to padlo. Nemusel si nám poslať na pomoc až takú vysokú šaržu, ako je viceprezident, ale vidím, že si veľkorysý a láskavý. No veď vlastne ako vždy.

Ako nám americký viceprezident J.D. Vance prišiel na pomoc

plus7

Plus 7 dní

Komentáre

politika

Článok

Aktuálne

Kauzy

Prominenti

Príbehy

Rozhovory

Zázračný svet

Kvízy

Video

Pluska.sk

Ako nám americký viceprezident J.D. Vance prišiel na pomoc

Súvisiace články

Na Slovensku je to tak. O agentoch, ruských trolloch a amerických peniazoch

Amerika odmieta Ukrajinu v NATO. Hranice spred roka 2014 nie sú politicky reálne

Zabudnite na vedu. Lži sú pravdivejšie ako hociktorá pravda

Výber pre vás