Karol Lovaš

Dvakrát do roka máme dni národného dojímania. Je to 21. august a 17. november. Dojímame sa radi. Ani v jednom prípade nie vecne. A už vôbec nie racionálne. V novembri oslavujeme „hrdinných“ študentov a zabúdame na skutočných aktérov, ktorí dohodli koniec starého režimu. Bez Václava Havla a Ladislava Adamca, bez spolupráce demokratov a komunistov by sme mohli o „nežnej“ iba snívať. Ich výnimočnosť je obrovská. Dokázali udržať nehomogénne tábory vlastných v pokoji. Bez negatívnych emócií, ktoré by viedli ku krvipreliatiu. Tým, že sa Michail Gorbačov nástupom perestrojky vzdal „hegemónstva“ v regióne, určil cestu aj nám. Na nás bolo zvládnuť formu konca starého režimu. Vďaka ľuďom ako Havel a Adamec sa nám to podarilo so cťou. Bez jedinej obete na živote. Dialóg bol východiskom, v ktorom sa mentálni oponenti stretli a dohodli. V záujme ľudu a národa. V záujme života. Vtedy tie slová mali ešte obsah. A váhu. Komunisti dokonca vo Federálnom zhromaždení jednohlasne zvolili Václava Havla za posledného prezidenta ČSSR. Takto sa revolúcie nekončia. Ba ani nezačínajú. Čím skôr budeme faktickí a nielen emotívni, tým menej nás raz bude bolieť vytriezvenie. Boľačiek vo vrecku máme viac. Aj 21. august 1968 je jednou z nich. Obraz kolaboranta Biľaka a jeho spolupracovníkov ako zodpovedných za príchod spriatelených armád kríva. Len naivný človek verí, že vojaci prišli na základe pozvania biľakovcov. Prišli, pretože amaterizmus a politická nezodpovednosť, blúznenie prvého tajomníka ÚV KSČ nebralo konca. Alexander Dubček mal ako vrcholový funkcionár vedieť, že svet si rozdelili mocnosti a my sme s tým v tej chvíli nemohli urobiť nič. Na rozdiel od roku 1989. Ak je niekto zodpovedný za udalosti z 21. augusta, tak je to tento absolvent politickej školy. Nositeľ titulu RSDr. Muž, ktorý precenil seba a podcenil jedného z aktérov studenej vojny. Jeho naivitu využili Sovieti k tomu, že aj v Československu rozmiestnili vojská, ktoré tam dovtedy neboli. Ludvík Svoboda bol zárukou, že nemuseli byť.

Dubček nebol žiadny demokrat. Jeho predstava demokracie bola a zostala až do vylúčenia zo strany v roku 1970 komunistickou predstavou. Za jeho verejné prejavy pred rokom 1968 a po ňom by sa nehanbil ani Vasil Biľak. Český rozhlas Plus ich zverejnil. Každý, kto by mal chuť nazvať ho hrdinom, by sa musel červenať. Keď sa budeme po tieto dni zas dojímať Alexandrom Dubčekom a nadávať na zradcu Biľaka, mali by sme sa zastaviť. Nevyzretý egocentrický rojko, ktorý do svojho snívania zatiahne národ a privedie ho tak do nešťastia, môže byť v dejinách rovnako nebezpečný ako politickí kolaboranti a zradcovia. Každý 21. august by mal byť pre nás nielen synonymom zrady a kolaborácie, ale aj politického amaterizmu a naivity. Nezodpovedného idealizmu. Zostávajú brehmi, ktoré stále určujú našu politiku. Biľak a Dubček v nej majú viac nasledovníkov, ako by potrebovala a dokázala uniesť. Neprekročila ich tieň. Je to jej najväčší hendikep. Poznávacie znamenie.

KOMENTÁR 21. august je aj synonymom Dubčekovho politického amaterizmu

Výber pre vás

KOMENTÁR 21. august je aj synonymom Dubčekovho politického amaterizmu

Súvisiace články

KOMENTÁR Kresťanské dni hnevu. Olympijský ceremoniál vzbudil vášne

KOMENTÁR Muži bijú v ringu ženy a ostatní tlieskajú. Je to emancipácia? Nie. Hanba

KOMENTÁR: Naozaj je urážka, keď niekto povie, že sa ženy dlho líčia?

KOMENTÁR Povinný vojenský výcvik? Diskusia o ňom bude nevyhnutná už čoskoro

KOMENTÁR Pozor na suterén. Kultúra je dôstojná, nepristane jej

Výber pre vás