Karol Lovaš

To, čo ešte pred časom bolo utópiou a dôvodom pre nálepku rusofila, je dnes reálnym a relevantným názorom skúseného západného diplomata. Jakub Landovský bol až do júla českým veľvyslancom pri NATO. Vychádzajúc z dlhoročných diplomatických skúseností, v rozhovore pre český portál Novinky uviedol, že vojnu na Ukrajine ukončí kompromis, Ukrajina sa stane členom aliancie výmenou za územie. Landovský uvádza ako príklad sovietsko-fínsku vojnu, ktorá sa skončila v roku 1940 prímerím oboch strán. Pripomína, že Fíni vtedy stratili desať percent územia, svoje druhé najväčšie mesto Viborg, ale zostali národom a plne sa integrovali do Európskej únie a najnovšie aj do NATO. Podobný vývoj vidí Landovský aj v prípade Ukrajiny. Tvrdí, že fínsky scenár je dôkaz, že vojna sa nemusí skončiť výhrou ani jednej strany, ale kompromisom. Ukrajinské embargo na ruskú ropu je odpoveď na nedávnu mierovú iniciatívu Maďarska a jeho blízkeho spojenca, ktorým je Slovensko. Napriek tomu je dôležité, že to, v čom donedávna zostávali Orbán s Ficom osamotení – že vojna nemá víťaza na bojisku, že treba rokovať a dopracovať sa k prímeriu a neskôr k mieru –, sa ukazuje ako reálna politika. Počet Ukrajincov, ktorí si želajú oficiálne rozhovory s Ruskom, sa zvýšil z 23 percent na 44 percent. Počet tých, ktorí sú otvorení územným ústupkom k Rusku, sa strojnásobil. Z desiatich percent na 32 percent. Ukrajinské sociologické prieskumy ukazujú, že časy sa menia. Aj na Ukrajine. Jej ľudia nechcú umierať vo vojne. Vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymira Zelenského, že ďalšia plánovaná mierová konferencia, ktorá bude v novembri, by už nemala byť bez účasti Rusov, to potvrdzujú. Jeho klesajúca domáca podpora, pribúdajúci kritici vrátane vplyvných politických hráčov, bujnejúci konflikt v Izraeli, ktorý môže každú chvíľu prerásť do otvoreného židovsko-moslimského stretu, sú pre neho relevantnými impulzmi k úvahám o mierovej konferencii s účasťou Ruska. Po prípadnom víťazstve Donalda Trumpa v amerických voľbách hrozí, že konflikt sa nakoniec skončí ako výsostne európska záležitosť. Už dnes zostáva v tieni vojny Izraela s Hamasom. To najťažšie však čaká Ukrajinu po vojne. Stretnutie tých, ktorí zostali a bojovali proti agresorovi, v priamej konfrontácii s tými, ktorí odišli. Po každej vojne to tak býva. Bude dôležité, aby ukrajinskí lídri dokázali zabrániť občianskej vojne. Fínsky scenár s vidinou európskej integrácie a začlenenia do tej severoatlantickej sa zdá dobrou motiváciou, aby k nej napokon nedošlo. Aby aj po vojne zostali Ukrajinci zomknutí a vnútorne silní, aj keď to nebude bez obetí, najmä tých politických. Ak by zostalo len pri nich, bola by to vlastne dobrá správa. Jakub Landovský je presvedčený, že Ukrajincom nepomôžu k víťazstvu naše emócie. Pomôcť im môžu peniaze a dodávky zbraní. A tie nie sú neobmedzené. Tak ako nie je neobmedzená ani podpora voličov pre politikov, ktorí stále veria vo víťazstvo Ukrajiny na bojisku.

KOMENTÁR Časy sa menia. Ukrajinci už nechcú umierať vo vojne

plus7

Plus 7 dní

Komentáre

politika

Článok

Aktuálne

Kauzy

Prominenti

Príbehy

Rozhovory

Zázračný svet

Kvízy

Video

PLUSKA.sk

KOMENTÁR Časy sa menia. Ukrajinci už nechcú umierať vo vojne

Súvisiace články

KOMENTÁR Kresťanské dni hnevu. Olympijský ceremoniál vzbudil vášne

KOMENTÁR Premiér Fico podhazuje opozícii ideologické návnady. Skáču po nich ako po zlatej rybke

KOMENTÁR Nahnevaný biely muž na ceste do Bieleho domu

KOMENTÁR Všetci iba fňukajú. Už neplatí „myslím, teda som“, ale „trpím, teda som“

KOMENTÁR: Naozaj je urážka, keď niekto povie, že sa ženy dlho líčia?

KOMENTÁR Spoločnosť vševedkov. Už nikto nechce povedať „Neviem“

KOMENTÁR Povinný vojenský výcvik? Diskusia o ňom bude nevyhnutná už čoskoro

Výber pre vás