Vivien Cosculluela

Na sociálnej sieti X sledujem, ako sa hlavne v&nbsp;českej komunite pravidelne vracia istá debata. Východisková otázka znie „Čo sa oplatí študovať?“ a&nbsp;väčšina používateľov súhlasí s&nbsp;rozdelením – tvrdé vedy dobre, humanitné zle. Za týmto bystroumným názorom sa skrýva komplexná analýza. Jedine prvé odbory sú užitočné. Bodka. Pod tým si treba predstaviť to, že pozície, ktoré nájdete po ich absolvovaní, vynášajú viac. A&nbsp;nemožno tento argument vyvrátiť, keďže nejeden výskum ukázal, že to zodpovedá realite. Pripomína mi to, ako sa ekonomické ukazovatele stali v&nbsp;médiách všadeprítomnými. Všetko meriame objemom, veľkos­ťou, vývojom nahor či nadol. Náš boh nesie meno hospodársky pokrok. Treba produkovať, zarábať a&nbsp;konzumovať. Znova a&nbsp;znova. Inak by sa naše spoločnosti zaručene zrútili do záhuby.

Z&nbsp;tohto hľadiska musím súhlasiť s&nbsp;táborom tvrdých vied. Ich múdre zmýšľanie sa však točí v&nbsp;koliesku ako priemerne inteligentný škrečok. Prinajlepšom ide o&nbsp;samoúčelné vnímanie akejkoľvek zárobkovej činnosti. Pracujem, aby som konzumoval. A&nbsp;konzum mi zaisťuje prácu. Dobre, dajme tomu. Mne to však príde smutné. Dosiahnuť väčšie príjmy znie príjemne, ale za akým cieľom? Nemohlo by byť našou métou v&nbsp;živote čo najzmysluplnejšie užívanie si? Pracujem, lebo si chcem dožičiť zážitky – tie môžu byť hocijaké, nech si každý vyberie. No načo úzkostlivo sledovať nárast HDP, vývoj úrokových sadzieb či kurz ropných komodít? Prečo si ustavične lámať hlavu nahromadeným majetkom a&nbsp;tým, kto si čo myslí o&nbsp;našom dome či aute? Treba rozvíjať verejné služby a&nbsp;stačiť so svojou mzdou inflácii, ale zakladať na tom celý život a&nbsp;rebríček hodnôt?

Prišli sme o&nbsp;kompromisné videnie sveta. Rozhodujeme sa štýlom buď – alebo. V&nbsp;spomínaných diskusiách som nikdy nečítal názor, ktorý by na jednej strane vyzdvihoval tvrdé vedy za ich prínos technickému a&nbsp;ekonomickému vývinu spoločnosti, no zároveň pripomínal dôležitosť humanitných odborov, čo sa týka umenia alebo rozvoja mysle. Taliansky spisovateľ a&nbsp;režisér Pier Paolo Pasolini pred sedemdesiatimi rokmi na margo našej posadnutosti konzumom povedal, že duša človeka nebola iba poškriabaná, ale roztrhaná, znásilnená, navždy pošpinená. Uplynuli dekády a&nbsp;stále sme nepochopili, že žiť dlhšie a&nbsp;lepšie vďaka ekonomickému pokroku neznamená nutne žiť naplno a&nbsp;zmysluplne.

KOMENTÁR Čo ste študovali? Povieme vám, či ste užitoční, alebo nie

Výber pre vás

KOMENTÁR Čo ste študovali? Povieme vám, či ste užitoční, alebo nie

Súvisiace články

KOMENTÁR Voliči sa vedia pripomenúť, aj ako outsideri so zmyslom pre realitu

KOMENTÁR Krivé zrkadlá strieda na Ukrajine tvrdé vytriezvenie

KOMENTÁR Durínsko a Sasko – obraz nespokojných Európanov?

Výber pre vás