Vivien Cosculluela

Nezávidím francúzskym novinárom. Odkedy prezident Emmanuel Macron 9. júna po zdrvujúcej výhre krajnej pravice rozpustil Národné zhromaždenie, nespia. Nemajú kedy – blížia sa parlamentné voľby, v ktorých budú viesť súboj dve extrémistické populistické strany z oboch koncov politického spektra. Čakajúc na duel medzi krajnou pravicou a ľavicou, vládne chaosepických rozmerov. Ide o budúcnosť Francúzska a nepriamo aj Európy, no človek nevie, či sa má báť, alebo smiať. Každý deň sa tamojší politickí predstavitelia viac a viac zosmiešňujú. Najprv sa líder pravicovej strany Les Républicains Eric Ciotti zavrel vo svojej kancelárii v sídle hnutia a odmietol z nej vyjsť. Zvyšok vedenia ho pre neočakávané spojenie s krajnou pravicou vylúčil z vlastnej partaje. Sporom sa už zaoberá súd.

Šéf krajne ľavicovej strany La France insoumise Jean-Luc Mélenchon zase vzdáva hold Josifovi Stalinovi. Bez toho, aby im to akokoľvek oznámil, rozhodol sa nenominovať dvoch z najdôležitejších členov hnutia do kruciálnych nadchádzajúcich parlamentných volieb. Dôvod? Nepo­­slúchali na slovo. Mohol by som so smiechom cez slzy pokračovať a rozprávať vám, ako bude kandidovať človek, ktorého polícia a ďalšie dva úrady evidujú ako hrozbu pre štátnu bezpečnosť, alebo ako bývalý prezident François Hollande vstal z mŕtvych, aby sa znova dostal k napájadlu. Lenže ide o vážnejšie dianie, ako keď podpredseda Národnej rady narazí autom do stĺpa alebo sa dvaja politickí súperi na tlačovke pobijú ako piataci. K zostaveniu vlády v druhej najväčšej európskej ekonomike majú našliapnuté dve populistické strany, ktorých programy sú mimo akejkoľvek reality. Macron rozpustením parlamentu spustil nebezpečnú ekonomickú vlnu – zatiaľ krátku, ktorá zasiahla celé spoločenstvo vrátane Slovenska. Nielenže financovanie dlhu krajiny galského kohúta zdraželo, ale zrútili sa aj hlavné burzy kontinentu a euro sa oproti doláru prepadlo.

Prečo? Investori sa zľakli dvoch vecí. Vo všeobecnosti nemajú radi neistotu a konkrétne sa boja toho, že by sa moci v druhom najväčšom európskom hospodárstve chopila krajná ľavica. Svojím populistickým programom by pravdepodobne doviedla krajinu do ekonomickej záhuby a Francúzsko by stiahlo so sebou zvyšok Únie. No ani druhá možnosť nepoteší. Krajná pravica je známa svojím úzkym vzťahom s Putinovým Ruskom a vlažnou podporou Ukrajine. Macron a jeho okolie viackrát povedali, že prezidentove myšlienky sú príliš komplikované, aby im porozumel plebs. Asi majú naozaj pravdu. Rozpustením Národného zhromaždenia poriadne rozkýval krehkú európsku ekonomickú a geopolitickú rovnováhu. Jeho strana vo voľbách takmer nemá šancu, hnutia v strede spektra taktiež nie. Nadišiel čas extrémov. Chce ich Macron zdiskreditovať tým, že ich pustí k moci, kde sa svojou neschopnosťou vládnuť strápnia? V 30. rokoch 20. storočia sa tiež našlo veľa ľudí, ktorí Adolfa Hitlera nebrali vážne. A francúzsky prezident sam paradoxne varoval, že by výhra krajnej strany mohla vyústiť v občiansku vojnu.

KOMENTÁR Občianska vojna či ekonomický kolaps? O dva týždne sa dozvieme

Výber pre vás

KOMENTÁR Občianska vojna či ekonomický kolaps? O dva týždne sa dozvieme

Súvisiace články

KOMENTÁR Hľadá sa ideálny človek a svet. Výsledkom je veľké porno

KOMENTÁR Americký cirkus pred voľbami. Sme však my vôbec lepší?

KOMENTÁR Frankfurtský zázrak: Zmení futbalové víťazstvo nad Belgickom slovenskú spoločnosť?

KOMENTÁR Politický kút extrémistom vyhovuje. Po eurovoľbách z neho ale vyšli

KOMENTÁR Duševne hendikepovaných skrývame. Škodíme nielen im, ale aj sebe

Zisky nacionalistov a populistov v eurovoľbách zrkadlia priepasť medzi politikmi a voličmi

Výber pre vás