Karol Lovaš

My Slováci sme národ, ktorý nemá rád sám seba. Kto zažil v&nbsp;politike 90. roky, mal pocit, že to najhoršie máme za sebou. A už bude len dobre. V&nbsp;tých časoch viedli politici tvrdé politické zápasy. Novinári písali ostré články. Hovorili ostré slová. Nepamätám si, a&nbsp;to mi pamäť ešte slúži, že by vo verejnom priestore na adresu politikov, a&nbsp;že boli všelijakí, padali slová ako na ministerku kultúry. Ženu. Hlupaňa. Sviňa. Hovoria tak tí, ktorí o&nbsp;sebe radi vyhlasujú, že sú lepší a&nbsp;slušnejší. V&nbsp;tom prípade sa bojím lepších a&nbsp;slušnejších. Myslel som si, že protesty pred domami politikov sú už za nami. Protesty pred bytom Roberta Fica. Igora Matoviča. Skandovanie davu slušných o&nbsp;šibeniciach a&nbsp;väzení. Slovensko akoby nezišlo z&nbsp;krížovej cesty. Zažili sme na nej veľa. Príliš veľa. Chýba už len smrť. Ak sa nezastavíme, príde. Koledujeme si o&nbsp;ňu. Slušní robia terče z&nbsp;neslušných. Presne to isté, čo sa im včera nepáčilo, dnes sa im ľúbi. Zabudli, aké to je byť terčom. Keď nadávali prezidentke, na internete jej „vylepšili“ nos, aby vyzerala viac židovsky a&nbsp;ujala sa mantra o&nbsp;americkej agentke, napísal som: „To sa nesmie!“ Vadilo mi to. Všetkým slušným to vadilo. Prečo dnes slušní nevedia dostáť obsahu tohto slova? Prečo si robíme zo Slovenska chliev? Prestáva byť jasné, kto je v&nbsp;ňom sus scrofa domestica. Zachcelo sa nám krvi. Je priveľmi drahá. Nesúhlas sa dá predsa vyjadriť aj inak. Politika by nemala byť bojom na život a&nbsp;na smrť. Je to len politika. A&nbsp;politici sú len ľudia. Čo nechceme, aby druhí robili nám, nerobme ani my im. Kandelábrov máme dosť. Stoja. V&nbsp;histórii na nich viseli takí, ktorí sa nám nepáčili. „Každý sme trocha poznačený. Každý sme trocha prašivý. Každý z nás zľavil z vlastnej ceny.“ Napísal básnik Laco Homola. Premýšľam nad tými riadkami. Ako nás poznal. Slovensko. Rozhádané azda odjakživa. Hecovači, nehecujte. Vyjdite z&nbsp;Platónovej jaskyne ideí a pozrite sa na svet zblízka. Vonia aj smrdí. My voniame i smrdíme. Človečinou. Sme iba ľudia. V&nbsp;každom z&nbsp;nás je kus Žida a nacistu. Ideálny svet je utópia. Nestojí za ľudské terče. Ani obete. Svet je krásny vďaka tomu, že je pestrý. Že sme, akí sme. Kritizujme, no nehovorme: „Páchne!“ Nerozdávajme nálepky. Zraňujú. Nás. Aj ostatných. Každého človeka. „Na počiatku všetkého zlého bol strach. Keď sa raz prestanú ľudia jeden druhého báť, budú si viac dôverovať,“ napísal Ladislav Grosman v&nbsp;Obchode na korze. Vráťme sa k&nbsp;nemu. Pozrime si ho. Tie naše biedne dejiny, ktoré znovu píšeme. Ani na chvíľu sme neodhodili kameň z&nbsp;ruky. Len nepriateľ má zas nové meno. A hlavné postavy si vymenili úlohy. Z&nbsp;prenasledovateľov sú obete. Z&nbsp;obetí prenasledovatelia. Každý má svojho nepriateľa. Tak teda bijeme. Kričíme. A opľúvame. Pieseň, ktorá sa vznáša nad nami znie povedome. „Rež a rúbaj do krve, nebude to poprvé, pokiaľ Slovák na Slovensku pánom nebude.“ My Slováci sme národ, ktorý nemá rád sám seba.

KOMENTÁR Rež a rúbaj. Slováci sú národ, ktorý nemá rád sám seba

KOMENTÁR Rež a rúbaj. Slováci sú národ, čo nemá rád sám seba

plus7

Plus 7 dní

Komentáre

korektný obsah

Článok

Aktuálne

Kauzy

Prominenti

Príbehy

Rozhovory

Zázračný svet

Kvízy

Video

PLUSKA.sk

KOMENTÁR Rež a rúbaj. Slováci sú národ, ktorý nemá rád sám seba

Súvisiace články

KOMENTÁR Kresťanské dni hnevu. Olympijský ceremoniál vzbudil vášne

KOMENTÁR Muži bijú v ringu ženy a ostatní tlieskajú. Je to emancipácia? Nie. Hanba

KOMENTÁR: Naozaj je urážka, keď niekto povie, že sa ženy dlho líčia?

KOMENTÁR Povinný vojenský výcvik? Diskusia o ňom bude nevyhnutná už čoskoro

KOMENTÁR Časy sa menia. Ukrajinci už nechcú umierať vo vojne

KOMENTÁR Pozor na suterén. Kultúra je dôstojná, nepristane jej

Výber pre vás