Vedie šoubiznisové oddelenie, ale venuje sa aj témam z iných oblastí, ktoré sa dajú čítať. Novinárčinu berie ako životný štýl. V týždenníku PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2006.

Kristína Dugovičová

Každá vo svojej ére prepisovala históriu a&nbsp;nejde o&nbsp;novinársku frázu. Marína Kráľovičová (†95) a&nbsp;Soňa Valentová (†76) sa neľakali noviniek a&nbsp;keď v&nbsp;zrelom veku krátko po sebe ovdoveli, mimoriadne sa zblížili. „Ani neviete, ako sa zakaždým teším do našej divadelnej šatne,“ hovorievala Soňa Valentová. „Čaká tam na mňa moja vynikajúca kolegyňa a&nbsp;dlhoročná priateľka Marína Kráľovičová, ktorej energia je obdivuhodná. Niekedy si vravím, nevzdávaj to, pozri na Máriu, ktorá má vyše osemdesiat a&nbsp;elánu má ako mladica.“ No keď to minulý týždeň vzdala Marína, o&nbsp;pár dní sa na onen svet pobrala aj Soňa.

Do konca boli zvláštne prepojené, a&nbsp;tak herečkám mohli v&nbsp;Slovenskom národnom divadle začiatkom týždňa vystaviť kondolenčné knihy hneď vedľa seba. Marína Kráľovičová naposledy vydýchla v&nbsp;seniorskom centre v&nbsp;bratislavskom Starom Meste, kde po mozgovej príhode v&nbsp;roku 2016 údajne chvíľu ležala aj Soňa. Kde to bolo, môžeme špekulovať. Čosi naznačila spisovateľka Ivana Havranová, keď si zaspomínala na zber materiálov do knihy, ktorú vydala o&nbsp;rok neskôr. „Pripravujúc knihu rozhovorov s&nbsp;prežívšimi holokaustu, vošla som do jednej izby v&nbsp;bratislavskom Ohel David. Čakala na mňa imobilná dáma, ležiaca v&nbsp;posteli. Začali sme rozhovor a&nbsp;odrazu môj zrak zablúdil na vedľajšiu posteľ. A&nbsp;v&nbsp;nej najkrajšie modré oči zdobiace alabastrovú tvár, opreté na nebo. Stekali z&nbsp;nich slzy. Nádherný anjel menom Soňa Valentová.“

Marína, na rozdiel od jemnej Soni, zdedila tuhší korienok. Stále bola v&nbsp;pohybe, jedla striedmo, každé leto sa kurírovala v&nbsp;kúpeľoch a&nbsp;radšej neslávila narodeniny, lebo „žena predsa nemôže mať viac ako tridsať“. S&nbsp;prvou scénou sa rozlúčila po neuveriteľných sedemdesiatich štyroch sezónach koncom vlaňajška, no Valentová sa na očiach verejnosti neukázala dlhých šesť rokov, keď potrebovala nepretržitú zdravotnú starostlivosť.

No dovtedy bola obzvlásť aktívna. Nielenže interpretovala texty iných autorov, ale aj sama tvorila. Svojho času koketovala s&nbsp;réžiou, spravila si postgraduál na Vysokej škole múzických umení, a&nbsp;písala rovnako ako Kráľovičová, ktorá v&nbsp;minulosti prispievala článkami do médií. Takže keď Soňa Valentová uvádzala na trh memoáre s&nbsp;názvom Prelet nad životom, za krstnú mamu si vybrala Marínu. No asi najviac sa „vybláznili“ v&nbsp;divadelnom predstavení Ženský zákon, kde hrali v&nbsp;Kráľovičovej rodnej reči, teda záhoráčtine.

„Aj medzi herečkami môže vzniknúť dôverné priateľstvo. V&nbsp;posledných rokoch sme si blízke s&nbsp;pani Marínou a&nbsp;ja si tento vzťah veľmi vážim. Je to prajný človek. Je mi príkladom, pretože sa nepoddá a&nbsp;bojuje aj s&nbsp;nepriazňou. Mám pocit, že sa od nej musím ešte veľa učiť. Je mi vzorom v&nbsp;pracovitosti a&nbsp;prístupe k&nbsp;životu. Je večný optimista, hoci kadečo prežila,“ vyjadrovala sa o&nbsp;Maríne s&nbsp;obdivom Soňa. A&nbsp;platilo to aj naopak. „Sonička je krásny, jemný a&nbsp;dobrý človek. Snaží sa šíriť dobro okolo seba a&nbsp;ja som vždy rada, keď sa s&nbsp;ňou môžem pred predstavením pozhovárať. My dve sme Blíženkyne, a&nbsp;preto máme dosť podobné povahy,“ hovorila Marína a&nbsp;radila aj iným, aby sa obklopovali správnymi ľuďmi. „Veľa závisí od toho, s&nbsp;kým pracujete. Niekedy stačí jedna kvapka jedu do studne a&nbsp;máte otrávenú celú dedinu.“

A&nbsp;každá bola akoby z&nbsp;iného cesta. Nezmar Marína, rodáčka z&nbsp;Čárov, ohlásila svoj príchod do Bratislavy v&nbsp;pätnástich. Až v&nbsp;hlavnom meste sa začala učiť po slovensky a&nbsp;po druhej svetovej vojne ju vzali do stáleho angažmánu v&nbsp;SND. V&nbsp;roku 1955 jej počas premiéry hry Herodes a&nbsp;Herodias žiarlivá kolegyňa zapatrošila jeden z&nbsp;kostýmov, no ona sa vynašla. Neváhala vyjsť pred vážené publikum iba v&nbsp;negližé. Hovorievala, že ako prvá robila v&nbsp;Bratislave striptíz. Prvenstvo získavala vo všetkom. Keď jej komunisti znemožnili účinkovanie v&nbsp;divadle, zorganizovala si turné po Slovensku, na ktorom recitovala verše všade, kde o&nbsp;ňu prejavili záujem. Od podnikov až po väznice. Odvtedy sa traduje, že titul národná umelkyňa získať nemusela, lebo sa ňou stala vlastným vytrvalým pričinením.

Nie nepovedala Marína Kraľovičová ani režisérovi Jankovi Roháčovi. V&nbsp;roku 1957 si totiž zmyslel, že na Slovensku uvedie prvú televíznu inscenáciu Dovidenia, Lucienne! Vysielať sa musela naživo, inak to technické možnosti nedovoľovali. Oslovil Marínu Kraľovičovú s&nbsp;Elom Romančíkom a&nbsp;pripravil im sparťanské podmienky. „Kolegovia z&nbsp;divadla sa čudovali, že vyše mesiaca skúšame pre jediný raz, keď sa to bude vysielať,“ spomínala herečka. „Pri vysielaní naživo sme mali riadne nervy. Na pľaci stáli tri kamery a&nbsp;my sme si museli zapamätať, do ktorej sa kedy a&nbsp;ako treba pozerať. Nezostal žiadny záznam, ktorý sa odloží do archívu. Na pamiatku máme len pár fotografií.“

Marína stála prvá v&nbsp;rade aj v&nbsp;márnivostiach. Keď sa o&nbsp;slovo prihlásila estetická medicína, hneď zvažovala, čo by si na sebe dala vynoviť. „Chcela som si dať zmenšiť nos, ale keď som videla prípad jedného baleťáka, ktorý vyzeral po úprave nosa ako strašiak, povedala som si, že ten môj nos je dobrý taký, aký je. Tak som si dala iba vyhladiť kruhy pod očami,“ tvrdila o&nbsp;darčeku, ktorý si nadelila k&nbsp;vlastnej päťdesiatke.

Soňa Valentová bola krehkejšia. Dcéra klavírnej virtuózky prišla na svet po tragických udalostiach, narodila sa ako vytúžené dieťa starších rodičov, ktorým holokaust vzal jej dve staršie sestry - desaťročná Vierka a&nbsp;štvorročná Emka zahynuli v&nbsp;koncentračnom tábore. Ale keď si prezrieme množstvo práce, ktoré po sebe zanechala, akoby pracovala za tri. Iba filmov nakrútila každý rok toľko, že mnohým iným kolegom na to nevystačí celý život. Prelomový titul natočila koncom šesťdesiatych rokov, keď ju legendárny režisér Otakar Vávra obsadil do filmu Kladivo na čarodejnice.

„Viem, že o&nbsp;ňu veľmi stál. Soňa bola prenádherná aj úchvatná herečka. Vávra hovoril, že bola jedna z&nbsp;najkrajších, s&nbsp;akými kedy pracoval. Ale veľmi talentovaná,“ prezradila PLUS 7 DNÍ režisérova vdova Jitka Němcová. Sú to veľké slová, keďže slávny tvorca pracoval s&nbsp;najväčšími ikonami českého filmu vrátane Lídy Baarovej a&nbsp;Adiny Mandlovej. O&nbsp;Valentovú bojoval a&nbsp;žiadal od nej, aby pri emočne vypätej scéne nemala na sebe vôbec nič. „To sa vtedy ešte nenosilo, herečky boli veľmi opatrné. Soňa si prečítala scenár a&nbsp;posunula ho manželovi, režisérovi Pavlovi Hasprovi, lebo tam boli šialené scény mučenia, pri ktorých musela byť celkom nahá. Obaja sa zhodli, že to je krásna rola v&nbsp;zmysluplnom filme, a&nbsp;Soňa úlohu vzala.“ Podľa Němcovej si režisér dal na kontroverznej scéne mimoriadne záležať. „Rozprával, ako to špeciálne svietili. Nakrútili to decentne, cudne a&nbsp;absolútne nežne, čo dnes už vo filmoch veľmi nevidíte.“

S&nbsp;filmom neskôr Otakar Vávra obehol prestížne festivaly po celom svete. „Viem, že Soňu oslovovali európske produkcie, ale ona nejako nechcela,“ zhodnotila Valentovej povahu jeho manželka. Rovnaký rozruch spôsobovala aj o&nbsp;dekádu neskôr. Fotografka Zuzana Mináčová si spomínala, že keď počiatkom osemdesiatych rokoch zavítali na filmový festival v&nbsp;Benátkach, mala pocit, že sprevádza skutočnú hviezdu. „Soňa so svojimi mačacími očami nemala konkurenciu. Bola taká krásna, že sa po nej obzerali aj v&nbsp;meste počas našej spoločnej prechádzky,“ upozorňovala na črtu, ktorú na herečke miloval aj niekdajší prezident Václav Havel. Ako sa kedysi vyjadril, v&nbsp;čase väzby mal na stene svojej cely Sonin portrét.

Valentová si na popularite nezakladala. Neodmietala ani negatívne roly, nedbala, že slovenské deti ju znenávidia vo filmovej rozprávke Perinbaba. Pri stvárnení nesympatickej macochy pritom išlo aj o&nbsp;život. „Pamätám si, ako som sedela na žeriave, ktorý vytiahol perinu až nad vežu postaveného kostolíka, a&nbsp;ja som sa triasla, aby som nespadla. Keď som ležala v&nbsp;čiernom jazere, potápač ma držal za nohu, aby som sa skoro nevynorila. A&nbsp;potom som začala kopať, lebo sa bolo treba aj nadýchnuť,“ vravievala.

Marina aj Soňa ovdoveli krátko po sebe. Kráľovičová žialila za neuveriteľne výrečným novinárom Mirom Procházkom, s&nbsp;ktorým prežila päťdesiatpäť rokov plných vášne. Ich manželstvo nestroskotalo ani vtedy, keď Marína začínala horieť citmi k&nbsp;dákemu zo svojich hereckých kolegov. „Hneď som išla za mužom a&nbsp;povedala som mu: Miro, prosím ťa, niečo sa so mnou deje. Prosím ťa, buď ku mne dobrý! A&nbsp;on: Aha! Zasa sme sa zaľúbili. Kto to je? Jesenin? No, to môže byť…“ Procházka, ktorý „vládol slovu“, vždy víťazil. „Stále nachádzam básne, ktoré som ešte nečítala. Písal ich zrejme cez posledný rok, keď už bol chorý a&nbsp;čakával ma doma. Zostali mi po ňom slová. Ako keby sa mi stále prihováral…“ vravela Marína aj po smrti, no pomáhala jej aj kolegyňa z&nbsp;divadelnej šatne. „Sonička Valentová mi nedávno doniesla takého vianočného anjela ako darček. Zavesila som si ho doma, dívam sa na neho a&nbsp;myslím si, že to je Miro,“ povedala v&nbsp;minulosti.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/spajalo-ich-silne-puto-ked-to-jedna-vzdala-onen-svet-odobrala-aj-druha">FOTO V GALÉRII</a>

Soňa Valentová sa s&nbsp;odchodom manžela, režiséra Pavla Haspru, vyrovnávala takisto. Pripomínali jej ho dve brezy, ktoré pochádzali z&nbsp;hája pri Hasprovom rodisku a&nbsp;spolu ich zasadili v&nbsp;záhrade pri dome.

Spájalo ich silné puto: Keď to jedna vzdala, na onen svet sa odobrala aj druhá

Autor článku

Kristína Dugovičová

Výber pre vás

Spájalo ich silné puto: Keď to jedna vzdala, na onen svet sa odobrala aj druhá

Autor článku

Kristína Dugovičová

Súvisiace články

Hriešna báseň o Maštalírovi: Obdivné slová na adresu herca, je z toho kauza desaťročia

Kollár otcom ďalších 2 dcér?! Nikto nič netají a o vnučky sa stará, vraví ich dedo

Veľký prehľad Kollárových detí: Ktoré sa na multiotecka podobá najviac?

Supermoderná vila Rolins a Nedvěda pri Lago Maggiore: Sused tvrdí, že to nebudú mať jednoduché

Pani učiteľka Roba Grigorova: Vychovala ho matka miliónára

Výber pre vás