Vedie šoubiznisové oddelenie, ale venuje sa aj témam z iných oblastí, ktoré sa dajú čítať. Novinárčinu berie ako životný štýl. V týždenníku PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2006.

Kristína Dugovičová

Kto sleduje slovenskú televíznu tvorbu, meno Jana Kvantiková (27) nemôže ignorovať. Hrala v najočakávanejších televíznych projektoch posledného roka a nie druhé husle.

Vo výpravnom seriáli Slovania sa skrývala pred despotickým Tomášom Maštalírom, vo finále medzinárodného projektu Mária Terézia získala väčšiu rolu než Maroš Kramár či Táňa Pauhofová - hrala princeznú, ktorá sa zahľadela do sestry svojho muža, budúceho panovníka Jozefa II. Všim­li sme si ju aj v televíznom filme Jozef Mak, kde sa stala oddanou ženou hlavného hrdinu. No a v aktuálnom seriáli Priznanie zdvihla lesbickým bozkom zo stoličky aj bratislavského pomocného biskupa Jozefa Haľka, ktorý si emočné pohnutie nenechal pre seba a posťažoval sa na sociálnej sieti.

„Asi to vyzerá, že som všade. Všetky tieto projekty som však natočila za posledný rok a&nbsp;pol a&nbsp;v&nbsp;televízii ich pustili krátko po sebe,“ vraví vychádzajúca hviezda. Po sérii pamätných úloh by síce mohla chodiť s&nbsp;nosom hore, no ona si zachovala aj svoje druhé povolanie - naďalej obsluhuje kaviarenských štamgastov v&nbsp;centre bratislavského Starého Mesta.

Raz za čas sa na čašníčku zadíva zákazník a&nbsp;nahlas sa zamyslí, že mu je povedomá. „Áno, občas ma niekto odhalí,“ zasmiala sa mladá herečka, keď sme ju objavili v&nbsp;jednej z&nbsp;bratislavských kaviarní. Lebo keď nehrá v&nbsp;drahých dobových kostýmoch z&nbsp;18. storočia či vo fantasy seriáli, pripravuje kávu obyčajným smrteľníkom. „Zapozerajú sa a&nbsp;povedia: Nie ste náhodou herečka? Potom rozmýšľajú, kde ma videli. Niekedy si spomenú, niekedy nie. Občas sa chcú odfotiť. Je to veľmi príjemné, milé,“ komentuje Jana svoj príbeh ako z&nbsp;Hollywoodu.

V&nbsp;podniku nebrigáduje len počas kovidu, ktorý hercov vyhnal z&nbsp;divadiel, pracuje tam ako stabilný zamestnanec už asi štyri roky. Po celý ten čas čaká na herecké šance. Televízne či filmové. „V&nbsp;divadle som ani nikdy nehrala. Úplne prirodzene, keďže nemám hereckú vysokú školu, čo je hlavná brána k&nbsp;tomu,“ hovorí ako absolventka konzervatória. Vraj zistila, že inklinuje skôr ku kamere, prestala chodiť na divadelné kastingy a&nbsp;radšej zostala v&nbsp;kaviarni, kde sa dennodenne stretáva s&nbsp;„obyčajnými ľuďmi“. „Drží ma to trošku pri zemi. Dáva mi to také spojenie s&nbsp;reálnym životom a&nbsp;normálny pohľad, aby som nežila iba v&nbsp;umeleckých oblakoch,“ zamýšľa sa nahlas.

Na otázku, či lepšie zarobí ako bratislavská servírka alebo televízna herečka, Jana Kvantiková odpovedá bez zaváhania. „Rozhodne ako herečka. V&nbsp;kaviarni mám pravidelnú prácu, ale nie sú to veľké peniaze,“ podotkne akoby mimochodom. Či je bohém­ka, však sama netuší. „Možno aj áno. Ale zistila som, že divadelný život nepotrebujem. Na druhej strane potrebujem platiť účty. Tak­že som sa snažila zariadiť tak, aby to bolo čo najlepšie. A&nbsp;keďže filmárska práca nie je každý deň, vždy ide len o&nbsp;pár dní či týždňov v&nbsp;roku, treba to mať premyslené. Kaviareň je tolerantná, čaká a&nbsp;prispôsobuje sa mi.“

Vlastní ju herečkin kamarát, ktorý má pre umenie pochopenie. „Aj keď som bola v&nbsp;zahraničí, vždy na mňa počkal a&nbsp;po niekoľkých mesiacoch som mohla znova pracovať.“ V&nbsp;minulosti totiž žila mladá Slovenka v&nbsp;Spojenom kráľovstve. Bývala tam s&nbsp;priateľom, talianskym muzikantom, a&nbsp;na Slovensko sa vracala za občasnou prácou.

Prečo to tak nezostalo? Čo ju drží v&nbsp;rodnej krajine? „Nechcela som v&nbsp;Londýne pracovať iba ako čašníčka, mám veľmi rada herecké umenie a&nbsp;nechcela som to zahodiť. Trvalo asi rok, že som sa presúvala na trase Londýn - Bratislava aspoň raz do mesiaca. A&nbsp;potom som si zrátala svoje možnosti. Jednak lietať takto každý mesiac je dosť neekologické. Ďalšia vec je, že som si uvedomila, že ako herečka nebudem nikdy môcť fungovať v&nbsp;Anglicku. Trvalo by neviemkoľko rokov, kým by som sa vôbec dostala pred nejakého režiséra. Kým na Slovensku som vždy mala možnosť zahrať si, ľudia ma začínali registrovať.“

Denným televíznym seriálom, z&nbsp;ktorých žijú naši herci v&nbsp;prvom rade, sa Jana doteraz neupísala. „Zatiaľ som nemala tú možnosť,“ nezapiera, že ponuky ju obchádzali. V&nbsp;štýle „čo na srdci, to na jazyku“ hneď dodá: „Ale úprimne poviem, neviem, či by ma to bavilo. Som trocha kritický divák, ktorý nemá rád jednoduchšiu tvorbu, ako herečka zase hrám rada v&nbsp;kvalitnejších produkciách. Ale keď príde ponuka, tak to možno vyskúšam a&nbsp;potom to budem môcť právoplatne odsúdiť.“

Miesto toho sa plavovlasá herečka objavila takmer vo všetkých televíznych snímkach posledného obdobia, v&nbsp;ktorých sa pohrali aj kostýmoví výtvarníci. „Práca na Márii Terézii bola asi najzaujímavejšia. Ale keď som videla hotové filmy, asi najviac sa mi páčil Jozef Mak,“ povie herečka opäť úprimne.

V&nbsp;historickom seriáli o&nbsp;rakúsko-uhorskej cisárovnej pritom dostala asi najväčšiu rolu vo svojej kariére. „Ako sa povie, bol to ‚challenging‘. Trošku ma mrzí, že film, ktorý z&nbsp;nakrúcania vznikol, skrátili o&nbsp;nejaké scény. Celé je to také zrýchlené, pokojne z&nbsp;toho mohli byť aj dva diely. Toho materiálu sme nakrútili teda dosť veľa. Hrala som napríklad na flaute, mala som kvôli tomu tréningy s&nbsp;flautistkou, aby som aspoň do nejakej miery vedela markírovať, že ten nástroj ovládam. Naučila som sa hmaty, dali mi dokonca na doma veľmi vzácnu, starodávnu flautu. Veľmi mi zdôrazňovali, že ju nemôžem poškodiť. Aj som mala trému, keď sme to s&nbsp;ďalšími hudobníkmi nakrúcali. A&nbsp;nakoniec vo filme scéna s&nbsp;flautou vôbec nebola.“

Mária Terézia bola medzinárodná koprodukcia, okrem toho sa herečke vyskytne práca občas aj v&nbsp;Česku. „Teraz som tam točila seriál Špunti na cestě,“ hovorí o&nbsp;diele režiséra Jiřího Chlumského, kde sa predstaví výkvet českého herectva - Anna Polívková, Jiří Langmajer, Tatiana Dyková, Pavel Liška či Miroslav Donutil. „Ale veľmi ma láka hrať aj v&nbsp;angličtine. Nikdy som nemala príležitosť a&nbsp;pevne dúfam, že raz sa naskytne.“

Ale späť do kaviarne. Texty sa tam Jana Kvantiková zásadne neučí. Pre nával práce. „Dakedy si nájdem čas na rýchle prečítanie scenára. Ale teraz, keď môžu byť podniky konečne otvorené, máme svoju klientelu a&nbsp;je to tu celkom obľúbené. Aj cez posledné lockdowny sme fungovali na ‚take away‘. Normálne sme tu boli a&nbsp;vydávali kávu v&nbsp;papierových téglikoch,“ opisuje posledné mesiace.

A&nbsp;aká je Janina špecialita? „Najradšej mám obyčajné espreso a&nbsp;dosť som si zvykla aj na ‚speciality coffee‘, také tie acidné kávy, ktoré sú kyslejšie, ale stále jednoduché.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/tajomstvo-nasej-hereckej-hviezdy-maka-bratislavskej-kaviarni-drzi-ma-to-pri-zemi-tvrdi" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII &gt;&gt;&gt;</a>

Obsluhovanie v&nbsp;kaviarni berie nádejnej herečke možno čas, ktorý by mohla naplno venovať umeniu, ale vôbec to podľa jej slov neľutuje. „Pretože je to práca, ktorá šľachtí,“ ubezpečuje nás. „Veľmi rada robím s&nbsp;ľuďmi. Aj nálada je teraz pozitívnejšia. Veľmi sa tešia z&nbsp;toho, že si môžu dať v&nbsp;kaviarni koláč, že im spravím kávu a&nbsp;môžu so mnou prehodiť dve, tri vety. Že môžu ísť do reštaurácie, do divadla či do kina. Myslím, že im to veľmi chýbalo,“ uzavrie.

Tajomstvo našej hereckej hviezdy: Maká v bratislavskej kaviarni. Drží ma to pri zemi, tvrdí

Autor článku

Kristína Dugovičová

Výber pre vás

Tajomstvo našej hereckej hviezdy: Maká v bratislavskej kaviarni. Drží ma to pri zemi, tvrdí

Autor článku

Kristína Dugovičová

Súvisiace články

Z Božidary Turzonovej je popová diva: Čo ju presvedčilo postaviť sa pred mikrofón

Slovenský zázrak: Štrnásťročný klavirista, pravnuk slávneho herca Martina Gregora dobýja svet

Ukázal zohavené telo: Tanečník Cmorej po zásahu elektrickým prúdom už pracuje

Matovičov miláčik Gyimesi sa nedá zastaviť: Nasťahuje si Miss do vily? Trofejí tam už má dosť

Verešová o živote v Dubaji, kde uviazla na dlhé mesiace: Nezoženiete tam bobkový list ani...

Výber pre vás